Vertikálna deľba štátnej moci

Vertikálna deľba štátnej moci

– podstatou je určenie kompetencií a právomoci vo vertikálnej štruktúre moci

– od najvyššieho orgánu štátnej moci a správy po najnižší.

– cieľom je určiť, kto je komu podriadený, kto o čom rozhoduje.
-neexistuje uznávaný model. Existujú však tri uznávané pojmy:

1. Unitárny štát – jedna sústava najvyšších štátnych orgánov (1 prezident, 1 parlament, 1 vláda).

– na sústavu najvyšších štátnych orgánov nadväzuje sústava miestnych štátnych orgánov, ktoré sú podriadené najvyšším štátnym orgánom.

2. Zložený štát – štát rozdelený na menšie celky, okrem centrálnych orgánov št. moci tu existujú aj orgány jednotlivých celkov.

a) federácia: – rozhodnutia jednotlivých častí podliehajú rozhodnutiam celku (SRN, USA)
-môže vzniknúť z unitárneho štátu (ČSR) alebo spojením štátov.
-štátotvorné subjekty ● národný princíp – národné republiky – ČSFR, Belgicko
● historický princíp – spolkové krajiny SRN, členské štáty USA

b) reálna únia – spoločná hlava štátov (panovník) + zahraničná politika, mena a hospodárstvo

3. Zväzky štátov – funkčné spojenie samostatných štátov

a) konfederácia – zväzok suverénnych štátov, ktorý má ústrednú vládu, parlament, ústavu. Rozhodnutie centra podlieha súhlasu štátnych celkov ( EÚ).

b) personálna únia – veľmi voľný zväzok štátov – jednotiaci prvok – panovník