Tomáš Garrigue Masaryk

Tomáš Garrigue Masaryk

Narodil sa 7. marca 1850 v Hodoníne. Pochádzal z chudobnej rodiny. Jeho otec Jozef sa narodil na území Slovenska v Kopčanoch. Jeho mama sa volala Terézia. Obaja rodičia pracovali na hospodárstve. Okrem Tomáša mali ešte ďalšie štyri deti, detstvo však prežili len Martin a Ludvík.

Tomáš Masaryk sa v detskom veku cítil byť skôr Slovákom ako Čechom, pretože život v blízkosti pomyslenej hranice nemohol prevýšiť jazykovú a kultúrnu podobnosť oboch regiónov.

Od detstva bol veľmi nadaný. Mal v sebe obrovskú túžbu po vzdelaní. Od chvíle, keď sa naučil čítať, stal sa z neho nenásytný čitateľ. Mal túžbu nájsť odpovede na všetky svoje životné otázky. Druhou veľkou túžbou sa pre Tomáš stalo štúdium cudzích jazykov. Vedel po česky a nemecky, ale už ako školák sa z vlastnej vôle začal učiť latinčinu, francúzštinu a neskôr aj poľštinu. Po čase pridal ešte angličtinu a ruštinu.

Keďže Tomášovi rodičia boli chudobní, nemohli mu prispievať na jeho stredoškolské štúdiá. Preto keď sa dostal na nemecké gymnázium do Brna, od 15 rokov živil ako domáci učiteľ pre deti z bohatých rodín. Našiel si dobrú rodinu, v ktorej doučoval ich syna. Po čase mal toľko finančných prostriedkov, že si mohol dovoliť pomáhať v štúdiu aj svojmu mladšiemu bratovi.

Počas štúdií v Brne prišlo ku sporu v vedením školy a tak musel školu opustiť. Išlo o to, že Tomáš odmietol chodiť k povinnej svätej spovedi. Za to si ho predvolal riaditeľ školy a dohováral mu. Riaditeľ Tomášovi povedal, že spoveď je len formalita a že ani on sám tým nezmyslom neverí. Na to Tomáš reagoval slovami: „Kto koná proti svojmu presvedčeniu, je darebák.“. Po týchto slovách sa riaditeľ rozčúlil a chcel študenta udrieť. Ten ale vzal do rúk kutáč. Za takéto správanie voči autorite hrozilo Tomášovi vylúčenie zo všetkých gymnázií. Napokon sa to zaobišlo iba vylúčením z Brna. Tomáš si potom našiel nové pôsobisko vo Viedni. Tam dokončil v roku 1872 štúdium gymnázia a nastúpil na filozofickú fakultu. Aby získal financie, doučoval syna bohatého bankára. Keď Tomášov žiak úspešne zmaturoval, ako poďakovanie dostal Tomáš možnosť cestovať po Taliansku a Nemecku.

Práve v Nemecku na univerzite v Lipsku strávil jeden rok (1876-1877). Toto obdobie je dôležité aj preto, lebo sa tu prvý krát stretol so svojou budúcou manželkou, Charlotte Garrigue.

Ako sa Tomáš stretol s Charlotte

Počas pobytu v Lipsku býval Tomáš v penzióne rodiny Göringových. Tu sa dopočul o istej americkej rodine, ktorá mala dcéru Charlotte, ktorá pred niekoľkými rokmi navštevovala v Lipsku konzervatórium v odbore hra na klavír. Bola to dcéra bohatého podnikateľa z New Yorku. Tomášovi sa dievčina pozdávala už podľa rozprávania a keď sa dopočul, že má prísť na návštevu, tak sa tomu veľmi potešil. Už od prvého stretnutia v júni 1877 Tomáša Charlotte zaujala. Počas spoločných chvíľ chodili aj s ostatnými členmi rodiny Gôringovej do divadla a na prechádzky. Veľmi dobre si rozumeli aj pri odborných témach, pretože Charlotte bola vzdelaná a rozhľadená.

V júli 1877 išiel Tomáš s Charlottou a Gôringovcami na výlet v loďke po rieke. Pri vystupovaní z člna sa pani Gôringová pošmykla a spadla do vody. Tomáš ju zachránil. Prechladnutý Tomáš potom zostal niekoľko dní v posteli. Práve tam sa rozhodol napísať Charlotte vášnivý list, v ktorom jej vyznal lásku a zároveň jej ponúkol možnosť vziať sa. Charlotte sa k tejto ponuke najskôr stavala odmietavo, ale o mesiac, v auguste 1877 jeho ponuku prijala a zasnúbili sa.

Keď Charlotte odcestovala do USA, Tomáš začal premýšľať o tom, ako zabezpečí svoju budúcu rodinu. Najlepšou cestou sa mu zdalo dokončiť si docentúru. Čoskoro však prišla správa, že jeho snúbenica utrpela úraz, keď spadla z voza. Tomáš sa za ňou ponáhľal do USA. Zaujímavé je, že loď, na ktorej cestoval do Ameriky, bola v hroznom stave. Pri ďalšej plavbe sa dokonca potopila. V USA sa po necelom roku od zoznámenia, 15. marca 1878, zosobášili a spoločne sa vrátili do Viedne. Charlotte sa začala učiť po česky. Tomáš Masaryk prijal meno po manželke – Garrigue ako výraz rovnoprávnosti medzi mužom a ženou a zároveň ako výraz obdivu a vážnosti ku svojej žene. Postupne sa im narodilo päť detí – Alica, Herbert, Ján, Eleanor (zomrela ako polročná) a Oľga.

Tomáš nebol typickým otcom tej doby. Vtedy platilo pravidlo, že otec zarába peniaze a matka sa stará o domácnosť a deti. On sa však dokázal postarať o deti. Ešte počas pobytu vo Viedni sa stával terčom posmechu, keď ho videli v parku tlačiť detský kočík. Jeho deti spomínali, ako sa s nimi hrával.

Tomáš sa chcel stať diplomatom, ale keďže pochádzal z chudobnej rodiny, nemal šancu presadiť sa v konkurencii rodín s významnými menami. Štúdiá filozofie ukončil v roku 1876, keď získal doktorát. Potom pokračoval v pozícii docenta na Viedenskej univerzite a študoval filozofiu. Keď sa v Prahe v rámci zmien na Karlovej univerzite v r. 1882 uvoľnilo miesto, Tomáš sa stal profesorom filozofie.

Po príchode do Prahy sa Tomáš začal angažovať aj v politike. Snažil sa nájsť si stranu, ktorá by vyhovovala jeho názorom.

Okolo roku 1900 sa zapojil do tzv. Hilsneriády. Išlo o prípad, kedy bol z vraždy mladého dievčaťa obvinený židovský muž. To vyvolalo vo verejnosti veľké vášne. Masaryk sa zastal židovského mladíka, pretože všetky dôkazy v procese boli postavené len na domnienkach. Za tento svoj názor a snahu o obnovenie súdneho procesu utŕžil značne kritické ohlasy. Preto začal uvažovať o tom, že definitívne aj s manželkou odídu do USA. Charlotte ho však presvedčila, že jeho miesto je v Čechách.

Masaryk kritizoval politiku Rakúsko-Uhorska. Nepáčilo sa mu spojenectvo s Nemeckom. Počas 1. sv. vojny upustil od myšlienky, že by sa z R-U mohol stať zväzok autonómnych republík. Pridal sa na stranu Dohody a začal pracovať na vystúpení českého národa z R-U.

Po vypuknutí vojny odcestoval na západ a do Švajčiarska. Rokoval s predstaviteľmi Dohody, aby zaistil Čechom povojnovú podporu. V roku 1915 presunuli spolu s Benešom a Štefánikom svoj hlavný odbojový stan do Paríža, kde založili v r. 1916 ČSNR. V roku 1918 sa zaslúžil o popis Pittsburskej dohody a Washingtonskej deklarácie. 28.10. 1918 vzniká samostatná ČSR. Krátko po vzniku bol Masaryk zvolený za prezidenta, pričom vo funkcie zotrval 3 volebné obdobia a vo štvrtom bol iba krátko. Jeho úradovanie sa skončilo v roku 1935, keď už pre chorobu a pokročilý vek abdikoval. Zomrel o dva roky neskôr, 14.9. 1937 vo veku 87 rokov. Jeho manželka Charlotte zomrela v roku 1923.

Zaujímavosti

TGM mal na Slovensku tri letné sídla, pričom najznámejšie a najnavštevovanejšie boli Topoľčianky.

Pri príležitosti jeho 80. narodenín bol prijatý zákon, že „Tomáš Garrigue Masaryk sa zaslúžil o vznik štátu.“

Heslo TGM bolo „Nebát se a nekrást.“.

„Rodina – to byl hrad. Má žena byla v Praze cizí, z počátku nemluvila česky. Byla to žena velmi nadaná, které děkuju za mnohé… Už od počátku měla rovnováhu, které jsem se já musel teprv hodně těžko dobývat. Byla podivuhodně nadaná – matematika, šachy, hudba, literatura. Při tom velmi náboženská, unitářka. Velký vliv na děti. Byla to nejlepší, čím může být žena muži v rodině.“ TGM

„Ľudia vedia mnoho, veľmi mnoho, ale ich vedenie nemá na ich život zďaleka taký vplyv, aký by mať malo, a v tom je veľká chyba: učíme sa príliš veľa pre školu a neučíme sa dosť pre život.“ TGM

„Uvědomění národního jsem neměl, až na gymnasiu. Tehdy, asi v kvintě, zašel jsem si do Hodonína pro křestní list a po úradě s páterem Sátorou jsem se rozhodl, se po česku mám psát Masaryk a ne Masarik. To mně studenti, kolegové i učitelé měli za zlé. TGM

„Když jsem vařívala, vždycky jsem chtěla vědět, co pan prezident rád. Po čase jsem poznala, že mu chutná taková jednoduchá domácí strava. Však také jednou povídal: Já mám nejraději jídla, jaká vařila doma maminka,“ vzpomínala na T. G. Masaryka Anna Černá, kuchařka a hospodyně na zámku v Lánech.

T. G. Masaryk měl svá oblíbená jídla. Patřily mezi ně švestkové knedlíky, topinky s česnekem, škubánky, brynzové halušky, ovesná kaše, bramborová polévka, makovec, hlávkový salát i vuřty s cibulí. K pití mu stačila černá káva nebo čaj, což potvrzuje jeho sekretář Antonín Šenk: „Prezident Masaryk nikdy nekouřil a lihových nápojů se zřekl v mužném věku…“

Masaryk mal rád vianočné cukrovinky – najmä orieškové medailóniky obaľované v cukre.

V roku 1921 sa na Masaryka plánoval atentát. Počas Masarykovej cesty na východné Slovensko a do Podkarpatskej Rusi sa skupina piatich atentátnikov pokúsila vykoľajiť vlak, v ktorom sa prezident viezol. Dôvodom na atentát boli snahy Maďarov, aby sa Podkarpatská Rus pripojila k Maďarsku. V ostrej zákrute neďaleko od Košíc chceli odšraubovať Atentátnici mali vykoľajiť vlak a následne zabiť prezidenta a jeho sprievod výbuchmi granátov a streľbou. Keď atentátnici čakali na príchod vlaku, ten stále neprichádzal. Vydali sa preto po koľajniciach do najbližšej stanice, kde ich zastavili československí vojaci. Nasledovala prestrelka, po ktorej atentátnici utiekli. Vlak nešiel preto, lebo prezident sa rozhodol ísť po tomto úseku autom. Je veľmi pravdepodobné, že tajná služba o chystanom atentáte vedela a preto zmenili spôsob prezidentovej dopravy.

Českí autori David Glockner a Dušan Spáčil v roku 2015 vydali knihu s názvom Cisárov prezident. Prichádzajú s teóriou, podľa ktorej bol skutočným otcom Tomáša Masaryka cisár František Jozef. Ako na to prišli? V denníku F.J. sa našiel zápis z roku 1849, kde si cisár poznačil, že „vybavil Kropáčkovú“. Ďalej zistili, že práve s Teréziou Kropáčkovou, Tomášovou matkou, sa František Jozef stretával v Hodoníne už v roku 1848. Terézia otehotnela a aby sa nestala posmechom pre okolie, narýchlo sa vydala za Jozefa Masaryka. Nasledovalo postúpenie Jozefa na panského kočiša. Aj Tomáš mal počas života veľké šťastie. Vždy sa uchytil u dobrej rodiny, ktorá zhodou okolností mala kontakty na cisársky dvor. Koľko je na tejto teórii pravdy a nakoľko je domyslená, to nechávame na uvážení čitateľa.