Vývoj pedagogického myslenia

Spoločenské vedy » Pedagogika

Autor: miruska (15)
Typ práce: Ostatné
Dátum: 28.04.2020
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 2 695 slov
Počet zobrazení: 57
Tlačení: 5
Uložení: 5

Vývoj pedagogického myslenia

  • Pedagogický systém Johna Locka, Jeana Jacquesa Rousseaua, Johanna Heinricha Pestalozziho

Buržoázna pedagogika v 17., 18. a v 1.1/2 19. Storočia

Úpadok feudálneho zriadenia v Anglicku sa dovŕšil v 17. storočí. Buržoázna revolúcia ukončila obdobie feudalizmu a začal sa rozvíjať kapitalizmus. Politickú moc prevzala buržoázia. Definitívne zvíťazil kapitalizmus v Anglicku až po revolúcii v roku 1688. Jeho víťazstvo umožnilo ďalší rozvoj výrobných síl.
Významným predstaviteľom anglickej buržoázie bol filozof, lekár a pedagóg John Locke /1632-1704 /.
Vo svojich spisoch odôvodnil politické požiadavky buržoázie, vyzdvihol význam prírodných vied a nových metód vedeckého výskumu. V spise Dve rozpravy o vláde vystúpil proti feudálnej teórii o pôvode kráľovskej moci a o vrodených vlastnostiach šľachticov, ktoré ich predurčujú vládnuť. Dokazoval, že ľudia sú si rovní. Vo svojom hlavnom filozofickom diele Rozprava o ľudskom rozume skúmal rozsah a možnosti ľudského poznania. Vyvracia teóriu o „vrodených ideách“ a dokazuje, že ľudská duša je na začiatku ako „čistá doska“ / tabula rasa /, táto zachytáva skúsenosti, ktoré sú základom poznania. Skúsenosti získavame pomocou zmyslov, zmyslová skúsenosť je základným prameňom nášho poznania.
Druhým prameňom je vnútorná skúsenosť, tzv. reflexia, pomocou ktorej si uvedomujeme procesy prebiehajúce v našej mysli.
Otázkami výchovy a vzdelávania sa Locke zaoberal prakticky i teoreticky. Jeho hlavným pedagogickým dielom je Niekoľko myšlienok o výchove.
Veľmi vysoko oceňoval význam výchovy. Požadoval, aby sa venovala starostlivosť výchove detí už od najútlejšieho veku: Ľudia sú dobrí alebo zlí len výchovou.
Pri stanovení výchovného a vzdelávacieho cieľa vychádzal z potrieb buržoázie. Záleží na tom, aby boli správne vychovaní muži , ktorí dajú čoskoro všetko ostatné do poriadku. Nezaoberá sa preto zámerne ani výchovou dievčat ani detí nižších vrstiev.
Cieľom výchovy je výchova gentlemana, t. j. činorodého a pracovitého človeka, so zdravým praktickým rozumom, ktorý vie dobre spravovať svoje veci, je disciplinovaný a vie sa dobre spoločensky správať. Na to ho treba pripraviť telesnou, rozumovou a mravnou výchovou.
Nedemokratické chápanie výchovy sa odráža u Locka aj odôvodnením individuálnej výchovy.
Aj keď uznáva niektoré prednosti výchovy a vyučovania v škole, odporúča chlapcov z rodín buržoázie vychovávať doma, kde ich môže otec lepšie chrániť pred nežiaducim vplyvom jednoduchých ľudí.
Svoj náhľad na výchovu detí z robotníckych rodín vyjadril v diele Dobrozdanie o chudobe pre obchodnú radu. Stanovil tu cieľ a úlohy výchovy detí, ktoré budú po celý život odkázané na prácu rúk. Tým stačí mravné a náboženské poučenie. Navrhoval, aby pre chudobné deti zriadili pracovné školy / working hauses /, povinné pre deti od 3 rokov. Deti by sa tu stravovali, navykali by si na prácu a poriadok a stávali by sa nábožnými. Treba pracovať, aby sa ľudstvo povznieslo, teda aby sa buržoázia mohla viac obohacovať. Pri výchove buržoázneho gentlemana vychádza Locke z antickej zásady „zdravý duch v zdravom tele“.
Locke rozpracoval teóriu TV. Od najútlejšieho veku sa má uskutočňovať starostlivosť o upevňovanie zdravia a rozvoj telesných síl otužovaním, správnou životosprávou a sústavným telesným cvičením, športom, hrami a prácou.
Významné miesto prisudzuje Locke mravnej a rozumovej výchove.

Pedagogický systém Jeana Jacquesa Rousseaua

Zatiaľ čo v Anglicku zvíťazila buržoázna revolúcia, čo znamenalo nástup nového spoločenského zriadenia – kapitalizmu, vo Francúzsku, hospodársky i politicky zaostalejšom, prehlbovala sa kríza feudálneho zriadenia ešte v polovici 18. storočia.
Boj buržoázie proti absolutizmu / monarchia Ľudovíta XVI. / sprevádzal prudký ideologický zápas. Mnohí vynikajúci osvietenskí myslitelia ako Voltaire, Rousseau a iní, ktorí verili v moc rozumu a osvety, ostro kritizovali cirkev a feudálne zriadenie a žiadali nové usporiadanie spoločnosti. Pripravovali tak ideologicky pôdu pre francúzsku buržoáznu revolúciu koncom 18. storočia / 1789/.
Jean Jacques Rousseau / 1712-1778 / bol významným predstaviteľom francúzskeho osvietenstva. Svoje filozofické názory rozpracoval v spisoch Či pokrok vo vedách a umení prispel ku zhoršeniu a či k zlepšeniu mravov, O pôvode nerovnosti medzi ľuďmi, O spoločenskej zmluve.
Svetové meno získal svojim hlavným pedagogickým dielom Emil alebo o výchove /1762/. Pretože v ňom útočil proti katolíckej cirkvi a náboženstvu, knihu dali v Paríži spáliť a na Rousseua vydali zatykač. Utiekol do Švajčiarska, odtiaľ do Anglicka, len v roku 1767 sa mohol vrátiť.
Základom spoločenských a politických náhľadov Rousseaua bola teória „ prirodzeného práva „. Podľa nej boli všetci ľudia rovní a slobodní, kým žili v prirodzene usporiadanej spoločnosti. Nerovnosť medzi ľuďmi vytvorili majetok a bohatstvo. Spoločenské zriadenie utláčajúce ľud chcel Rousseau nahradiť zriadením „prirodzeným“ založeným na prirodzených právach človeka – na slobode, rovnosti a bratstve. Tieto zásady sa stali vedúcimi heslami francúzskej buržoáznej revolúcie.
Rousseauove náhľady na výchovu sú úzko späté s jeho spoločenskými a politickými názormi. I tu vyslovil zásady „“prirodzenej výchovy“. Vychádzal z presvedčenia, že človek je od prírody dobrý, ale kazí ho zlá spoločnosť. Čím má človek nižšie postavenie v spoločnosti, tým je bližšie k prírode, tým je lepší a mravnejší a naopak. Treba vychovávať deti bohatých rodičov, treba výchovou zmeniť vládnucu triedu, aby sa zmenil svet. Preto sa v Emilovi zaoberá výchovou chlapca šľachtického pôvodu, zbavuje ho však vplyvu spoločnosti a vychováva ho na vidieku v blízkosti prírody.
Zásada zhody s prírodou je základnou Rousseauovou ideou. Výchova si má všímať prirodzenosť dieťaťa, má byť v súlade s jeho vekovými osobitosťami. Prirodzená výchova je podľa Rousseaua „slobodná výchova“ , pretože slobodu pokladá za prvé prirodzené právo človeka. Bojuje proti feudálnej škole s jej prísnou disciplínou, potláčajúcou osobnosť dieťaťa.

Rousseau sa pokúsil charakterizovať vekové osobitosti dieťaťa a vývin človeka rozdelil na 4 obdobia:
1 .obdobie – od narodenia - do 2 rokov: tu treba najväčšiu pozornosť venovať telesnému vývinu ,
2. obdobie – od 2 – do 12 rokov / nazýva ho spánkom rozumu /: výchova sa tu má zamerať na rozvoj zmyslových orgánov,
3. obdobie – od 12 – do 15 rokov: je obdobím rozumovej výchovy
4. obdobie – od 15 rokov – do plnoletosti: je vhodné pre mravnú výchovu.

Toto rozdelenie je nesprávne, keďže nemožno v istom období rozvíjať cit a v inom rozum. Myslenie dieťaťa, jeho cítenie a vôľa sa rozvíjajú ustavične a súbežne. V oblasti mravnej výchovy Rousseau odmieta trest ako výchovný prostriedok avšak nesprávne vyzdvihuje zásadu prirodzených následkov. Za veľmi dôležitú pokladá výchovu k práci – je vhodný výchovný prostriedok.
Na výchovu žien vyslovil Rousseau veľmi malomeštiacky názor. Žena sa má podriadiť mužovi, spríjemňovať mu život a starať sa o neho. Na to sa má vychovávať už detstva. Rozumové vzdelanie vraj nepotrebuje.
Rousseauova pedagogická teória je plná rozporov a má mnoho nedostatkov. Jej pokrokovosť je v úsilí o oslobodenie spod feudálneho útlaku. Bojoval proti cirkvi a jej nadvláde nad školou. Bojoval za výchovu nového človeka, idealizovaného malomeštiaka.
Vo svojom diele vyjadril lásku k dieťaťu, učil úcte k nemu. Dieťa však idealizoval, neocenil správne jeho možnosti a utvoril nesprávnu periodizáciu jeho vývinu.. Uplatňoval nesprávnu požiadavku individualistickej a slobodnej výchovy.
Vplyv jeho myšlienok sa prejavil i za hranicami Francúzska. Po revolúcii a najmä v 19. storočí sa jeho demokratické názory dostali do rozporu s reakčnou ideológiou buržoázie.

Pedagogický systém Johanna Heinricha Pestalozziho

V 2. polovici 18. storočia sa začínajú vo feudálnom Švajčiarsku rozvíjať kapitalistické vzťahy. Rastie priemysel a obchod, vznikajú nové manufaktúry. Ľud je okrem feudálov vykorisťovaný aj kapitalistami. Deti pracujú doma aj v manufaktúrach a továrňach. Ľudu sa neposkytuje žiadne vzdelanie. Pokroková švajčiarska inteligencia pod vplyvom francúzskeho osvietenstva uvažuje o tom, ako pomôcť ľudu a nazdáva sa, že šírením osvety medzi ľudom prispeje k jeho povzneseniu.
Medzi švajčiarskou inteligenciou mal významné miesto Johann Heinrich Pestalozzi / 1746 - 1827 /. Jeho túžbou bolo pomáhať chudobným ľuďom.
V roku 1774 zriadil v Neuhofe ústav pre výchovu chudobných detí. Mali sa tu naučiť poľnohospodárske práce, priasť a tkať a pritom ich Pestalozzi učil čítať, písať a počítať. Spájal tu teda výrobnú prácu s učením.
Ústav mal byť sebestačný, avšak pre nedostatočnú verejnú podporu bol nútený ho zatvoriť/1779/.
Svoje pedagogické názory vyjadril v spise Večer pustovníka a najmä v pedagogickom románe Linhart a Gertrúda, a v spisochAko učí Gertrúda svoje deti a Labutia pieseň.
Po víťazstve buržoáno-demokratickej revolúcie vo Švajčiarsku v roku 1798 bol vládou poverený organizovať starostlivosť o siroty v Stanci. Tu zriadil útulok pre 70 detí / 5-10 rokov/, o ktoré sa s láskou staral. Lepšie tu spoznal východy hromadného vyučovania a uvažoval o didaktických problémoch elementárneho vyučovania. Detský domov v Stanci bol v roku 1799 zrušený. Pestalozzi odišiel do Burgdorfu, kde pracoval ako učiteľ na mestskej škole do roku 1804. Tu vydáva diela
Abeceda názorov Kniha matiek – návod pre matky ako učiť svoje deti pozorovať a rozprávať. Posledné pôsobisko Pestalozziho bol Yverdon vo francúzskej časti Švajčiarska. Tu zriadil v rokoch 1805-1825 francúzsko nemecký výchovný ústav s pripojeným učiteľským seminárom. Chovancami boli deti bohatých rodičov. Ústav ho preslávil na celom svete. Po 20 rokoch bol Pestalozzi nútený pre rozpory v učiteľskom zbore ústav zatvoriť. Slová vyryté na jeho náhrobnom kameni: „Všetko pre iných, nič pre seba“ vyjadrujú jeho obetavosť.
Základom jeho spoločensko-politických a filozofických náhľadov bol demokratizmus a viera v človeka /ovplyvnil ho najmä Rousseau/. Výchova má rozvíjať vrodené schopnosti dieťaťa v súlade s jeho prirodzeným vývinom.. Vzdelanie má za cieľ harmonický rozvoj síl a vlôh. Byť človekom znamená neprestajne zdokonaľovať svoje schopnosti. Rozvoj ľudských síl má 3 stránky – telesnú, duševnú a mravnú, ktoré sú úzko späté. Výchovou a vzdelaním sa podľa neho nič neznení na spoločenskom rozvrstvení.

Veľkú pozornosť venoval teórii elementárneho vzdelávania. Vyučovanie má smerovať od názorného, zmyslového vnímania k objasneniu pojmov a k rozvíjaniu myslenia. Za základný princíp vyučovania pokladá princíp názornosti, avšak odlišný od Komenského, ktorého nepoznal. Zdôrazňoval v ňom rozumovú zložku v procese pozorovania. Teoreticky zdôvodnil spätosť vyučovania a výchovy a zdôraznil princíp výchovného vyučovania. Naznačil aj niektoré ďalšie princípy vyučovania, ktoré sa v inom chápaní uplatňujú i v súčasnej pedagogike – princíp sústavnosti, postupnosti, vekovej primeranosti učiva a i.
Pestalozzi položil základy pre vypracovanie metodík jednotlivých predmetov, ktoré sa vyučujú na národnej škole.
Veľkú pozornosť venoval i výchove v rodine. Rodinné prostredie, naplnené láskou rodičov k deťom pokladal za jediný prirodzený a nevyhnutný základ výchovy. Najlepším vychovávateľom je matka, ktorá môže dať prirodzenú výchovu dieťaťu od narodenia. Podrobne sa zaoberal úlohami obsahom rodinnej výchovy. Pre deti, ktoré nemajú kvalitnú rodinnú výchovu odporučil zriaďovať pri školách osobitné detské triedy, ktoré by nahrádzali rodinnú výchovu a uľahčovali by prechod na školskú výchovu. Svojim životným dielom a myšlienkami ovplyvnil vývin pedagogiky v 19. storočí.
Svojou veľkou láskou k deťom zostáva trvalým vzorom a príkladom učiteľa a vychovávateľa nového pokolenia.

  • Odlišnosti v prístupe J. Locka, J. J. Roussena a J. H. Pestalozziho

- Locke aj Rosseausa zamerali na výchovu mužov z vyšších vrstiev, nezaoberajú sa vzdelávaním a výchovou detí z nižších vrstiev (Locke iba working houses), ale Pestalozzi bol iného názoru, jeho túžbou bolo pomáhať chudobným. Chudobné deti učiť čítať, aj písať aj počítať.

- Pestallozi zdôrazňoval princíp výchovného pôsobenia, teda súčasné pôsobenie na duševnú, mravnú aj telesnú stránku človeka. Rosseau sa naopak v každom vývinovom období človeka zameral len na 1 stránku osobnosti.

- Locke aj Rosseau upredňostňovali individuálnu výchovu, či už v rodine, alebo vo vidieckom prostredí, aby spoločnosť deti nepokazila, ale Pestalozzi sa naopak preslávil najmä založením ústavu pre bohaté deti.

- Locke a Rosseau chceli výchovou a vzdelaním bohatých mužov napraviť spoločnosť, no podľa Pestalozziho sa výchovou a vzdelaním nič nezmení na spoločenskom usporiadaní

  • Ktorý pedagogický názor akceptujete a prečo

Locke:

- oceňoval význam výchovy od najútlejšieho veku – dnes sa deťom predškolského veku venuje už systematická pozornosť

- nesúhlasím s názorom, v ktorom tvrdil, že ľudia sú dobrí a zlí len výchovou, pretože činiteľov, ktoré ovplyvňujú osobnosť človeka je viac. napr.: dedičnosť

- nestotožňujem sa s tým, že chudobní mali len pracovnú a náboženskú výchovu, pretože tým sa ešte viac podporovalo ich úbohé postavenie spoločnosti, aby slúžili buržoázii ako pracovné sily

Rosseau:

- Akceptujem názor, že výchova si musí všímať prirodzenosť človeka v súlade s jeho vekovými osobitosťami, ale jeho periodizáciu vývinu dieťaťa neuznávame, pretože nie je dobré v jednom období života rozvíjať len jednu stránku osobnosti

- je dobré, že odmieta vo výchove telesné tresty

- nepáči sa mi, že o výchove žien sa vyjadruje tak ponižujúco, keď hovorí, že žena rozumové vzdelanie nepotrebuje

Pestalozzi:

- Veľká pozitívna zmena je, že aj obyčajným chudobným ľuďom sa malo podľa Pestalozziho dostať základného vzdelania, sa mali, okrem manuálnych zručností, učiť čítať, písať aj počítať.

- Zriadil ústav pre siroty – mal veľké srdce a bol obetavý

- Zdôrazňoval spätosť výchovy a vyučovania – nes máme výchovno-vzdelávací proces, v ktorom sa tiež zdôrazňuje, aby sa pri vzdelávaní rozvíjala aj emocionálna a morálna stránka dieťaťa.

Pre Pestalozziho bol charakteristický demokratizmus a viera v človeka


  • Druhy a formy myslenia

Myslenie

Myslenie je záverečným stupňom poznávania. Myslenie ako poznávací proces je viazaný na reč, pretože svoje myšlienky vyjadrujeme pomocou reči, či už hovorenej, alebo písanej.

Myslenie je sprostredkovaný – sú určité vlastnosti, predmety, ktoré sa nedajú poznať priamo zmyslami, ale sprostredkovane napr. zápal slepého čreva, nie je priamo vidieť a lekár ho vie diagnostikovať - /vysvetliť... /, zovšeobecňujúci - človek dôjde k poznaniu na základe zovšeobecnenia napr. dať príklad so snehom a ľadom - ....... abstrahujúci - človek dôjde k poznaniu napr. čo je v rastlinnej ríši strom – musíme sa odpútať od takých vlastností stromu ako je výška, tvar stromov a sústrediť sa na to čo majú spoločné a podstatné a to je koreň, peň, konáre, lístie, koruna a pod., spôsob poznávania, ktorý vedie k poznávaniu všeobecných a podstatných vlastností predmetov a vecí a vzťahov medzi nimi.

Základné formy myslenia:

Majú rečovú podobu, rozoznávame: pojem, súd a úsudok.
Pojem - je rečovým vyjadrením všeobecných a podstatných znakov nejakého predmetu. Každý predmet má viaceré znaky napr. hodinky......
Súd – vyjadruje vzťah medzu dvoma, alebo viacerými pojmami. V súdoch niečo tvrdíme, alebo popierame napr. Janko je veselý. Tráva nie je zelená.
Úsudok – vyjadruje vzťah medzi dvoma alebo viacerými súdmi + ide o vyvodenie záveru. Súdy, z ktorých vychádzame sa nazývajú premisy napr. hruška obsahuje vitamíny, jablko obsahuje vitamíny ....... záver ovocie obsahuje vitamíny.

Základné druhy myslenia

Problémy a úlohy, ktoré riešime vyžadujú rôzne druhy myslenia. Z tohto pohľadu rozoznávame:

  • praktické myslenie - /metóda pokus-omyl/- napr. ak nám nesvieti stolová lampa....
  • konkrétno-názorné – používame vtedy, ak využívame názorné predstavy napr. pri riešení slovných príkladov v matematike, napr. ako docestovať za najkratší čas do nejakého mesta ....
  • abstraktné – narába prevažne s pojmami a symbolmi a uplatňuje sa pri teoretickej činnosti, predpokladá vyšší stupeň rozvoja myslenia,
  • konvergentné /zbiehavé/ - používa sa tam, kde úloha má len jedno riešenie napr. 5x5,
  • divergentné /rozbiehavé/ - využíva sa vtedy ak úloha má viacero riešení a vyberáme to najvhodnejšie. Využíva sa pri tvorivosti.
  • tvorivé - - vyznačuje sa najmä originálnosťou, pružnosťou, aktivitou, presnosťou, pohotovosťou, nepodlieha ustáleným schémam pri riešení problémov.

Vlastnosti myslenia

Myslenie jednotlivých ľudí sa vyznačuje mnohými osobitosťami, z nich k najdôležitejším patria:

  • hĺbka – prejavuje sa v tom, že človek vie odlíšiť podstatné a vedľajšie /nepodstatné/ súvislosti a vzťahy. Neuspokojí sa s povrchnými znalosťami. Ale ide do hĺbky t.j. k podstate veci,
  • šírka - prejavuje sa všestrannými, bohatými vedomosťami a schopnosťami zvažovať všetky súvislosti, ktoré môžu ovplyvniť riešenie problému,
  • presnosť - /logickosť/ - človek vie výstižne postrehnúť a formulovať problémy,
  • pružnosť – človek sa nepridržiava pri riešení problémov ustálených, často neúčinných postupov, ale vie pružne hľadať a nachádzať nové riešenie t.j. „staré veci vidieť v novom svetle“,
  • kritickosť - schopnosť nestranne posudzovať názory iných, ako aj svoje)
  • Myšlienkové operácie, ktoré využijete pri práci s deťmi v MŠ a ŠKD

Podstatou myslenia sú myšlienkové operácie:

  • analýza – je myšlienkové rozčleňovanie celku na časti,
  • syntéza – je myšlienkové spájanie vyčlenených častí do celku,
  • porovnávanie – ním sa zisťuje podobnosť a odlišnosť medzi predmetmi,
  • abstrakcia – vyčleňujeme podstatné a všeobecné vlastnosti predmetov a javov a zanedbávame nepodstatné,
  • zovšeobecnenie – z jednotlivých javov robíme všeobecné závery
  • indukcia – vyvodzovanie všeobecného tvrdenia z jednotlivých prípadov napr. železo, meď ... vedú elektriku,
  • dedukcia – opačný postup – aplikujeme všeobecný poznatok na konkrétny prípad, napr.: všetky kovy sú vodivé, tak aj meď je vodivá

- analógia – vyvodím poznatok o nejakom predmete na základe podobnosti s iným napr. na Marse sú hory sopečného pôvodu. Nie sú aj hory na Zemi sopečného pôvodu?

Myslím si, že pri práci s deťmi v MŠ a ŠKD využívame všetky myšlienkové operácie a snažíme sa ich u detí rozvíjať, akurát je výnimkou abstraktné myslenie, pretože až 10 – 11-ročné deti nadobúdajú schopnosť abstraktne myslieť.

Analytické a syntetické myslenie sa využíva v ŠKD hlavne v organizačnej forme Príprava na vyučovanie, prostredníctvom didaktických hier s hláskami, slabikami, slovami a vetami. Ale tiež sa využíva už v MŠ, napr. keď chceme, aby deti pochopili meranie času: týždeň má 7 dní a naopak sedem dní tvorí jeden týždeň.

Porovnávanie sa využíva už v MŠ, napr. v edukačnej aktivite z matematických predstáv, kde porovnávame veľkosť predmetov, ale takisto sa využíva v ŠKD najmä v Príprave na vyučovanie, pri porovnávaní počtu skupiny rôznych predmetov a podobne.

Zovšeobecnenie je jednou z najzákladnejších a najprirodzenejších myšlienkových operácií a deti ho využívajú aj samé, napr.: keď v zime z vonku prinesú na topánkach sneh a ten sa v šatni roztopí, tak určite si nemôžu priniesť do triedy postaveného snehuliaka, lebo aj z toho by ostala len kaluž vody

Indukciu a dedukciu využívame v MŠ aj ŠKD, v aktivitách, ktoré sú zamerané na kognitívny rozvoj dieťaťa a poznávanie okolitého sveta a sveta prírody. Napr. Tráva, kríky, stromy sú zelené – všetky rastliny sú zelené. a dedukcia: všetky rastliny sú zelené, tak aj mach je zelený

Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1


Odporúčame

Spoločenské vedy » Pedagogika

:: KATEGÓRIE - Referáty, ťaháky, maturita:

0.033