Rečnícky štýl

Rečnícky štýl

Rétorika = náuka o vlastnostiach hovorené prejavu, o umení hovoriť

významní rečníci: Sokrates, Platón, Aristoteles (napísal dielo Rétorika), Cicero, Štúr (1.významný slovenský rečník), Moyzes

• subjektívno-objektívny štýl, využíva sa v súkromnej i verejnej komunikačnej sfére (reklama, masmédia, politika)

Funkcia: presvedčiť, vysvetľovať, informovať, komentovať, sprevádzať udalosťami

Znaky rečníckeho štýlu

1. verejnosť – verejná komunikácia, niekedy i v súkromí, autor využíva výhradne prostriedky zo spisovnej formy jazyka

1. ústnosť/písomnosť – väčšina prejavov sa vopred pripravuje písomne a následne prednesie, autor využíva dôraz, neverbálne komunikačné prostriedky, udržuje sa oficiálna vzdialenosť medzi komunikantmi (t.j. rečník - publikum)

3. sugestívnosť – snaha zapôsobiť na city poslucháča, získať ho, presvedčiť, ovplyvniť

1. adresnosť – kolektívny príjemca (Milí hostia! Vážení občania!), len niektoré sú venované jednotlivcovi (Drahý jubilant!)

1. názornosť – využíva sa v prednáške, pri prezentácii projektu, reč je sprevádzaná presviedčaním, argumentovaním (môže sa využívať prezentácia pomocou PC, videonahrávka)

Žánre rečníckeho štýlu

a/ agitačné (politická a súdna reč) > presvedčiť, argumentovať

b/ náučné (prednáška, prezentácia projektovej práce, referát, kázeň, diskusný príspevok, polemika, debatný príspevok) >

vzdelávať, informovať, prezentovať

c/ príležitostné (slávnostné prejavy pri rôznych príležitostiach) > vzbudzovať emócie, sprevádzať počas akcie

Rečnícky štýl sa narozdiel od ostatných štýlov realizuje len v ústnej forme!

• útvary rečníckych žánrov delíme na monologické a dialogické (napr. prednáška je monologická, diskusný príspevok dialogický)

Prednes prejavu

• úvod a záver naspamäť

• kontakt s poslucháčmi

• mimojazykové prostriedky: mimika, gestikulácia

• správna artikulácia

• intonácia reči: pauzy, tempo reči, výška hlasu, slovný a vetný dôraz

Verbálne výrazové prostriedky rečníckeho štýlu

~ synonymá, antonymá, spisovné slová, cudzie slová, frazeologizmy, eufemizmy, citovo príznakové slová

~ rečnícke otázky, zvolacie vety, vsuvky

~ rečnícke figúry a trópy (hyperbola, voľná citácia, paralela-porovnanie, nepriame pomenovanie)

Chyby v rečníckom prejave

• defektné pauzy, zbytočne opakované oslovenia, rýchle tempo reči, slabá intenzita hlasu, zlá výslovnosť, nespisovné a vulgárne slová, monotónnosť, čítanie textu z papiera a nulový očný kontakt s publikom, nevhodne zvolená dĺžka prejavu, atď.

Slávnostný prejav

• jeden z najpôsobivejších a najdôstojnejších jazykových prejavov (spolu so smútočným prejavom)

• nazýva sa „hovorená hodnotiaca úvaha“

• využíva výrazové prostriedky umeleckého štýlu (metafory, prirovnania, rečnícka otázka, citát, atď.)

• jeho cieľom je zhodnotiť význam nejakej dôležitej udalosti alebo akcie

• nemal by byť rozsiahly a nemal by sa celý čítať

• rečník môže využiť citáty, parafrázy (t.j. prerozprávanie citátu vlastnými slovami)

Kompozícia slávnostného prejavu

1. úvod (oslovenie, pomenovanie príležitosti)

1. jadro (logická nadväznosť myšlienok)

1. záver (zhrnutie, výzvy, želanie príjemného večera, zopakovanie poďakovania, vyjadrenie úcty)