Odpytovanie a poďakovanie rodičom

Odpytovanie a poďakovanie rodičom

Pochválený buď Ježiš Kristus

Vážení svadobčania

Dovoľte mi, aby som v mene tu vedľa mňa stojacej nevesty prehovoril k Vám pár slov za ňu, ktorá pre svoj žiaľ, nemôže sa vlastnými slovami odpýtať na cestu od svojich milovaných rodičov a od tu všetkých Vás prítomných.

Vieme, že život každého z nás sa skladá z dvoch časti:

Z detstva kedy počnúc kolískou, až do našej dospelosti sme odkázaný na pomoc svojich milovaných rodičov. Druhá časť života je dospelosť, ktorá u väčšiny z nás začína stavom manželským.

Tak ako vtáča, keď sa pustí na vlastné krídla z hniezda materinského, nepozná svojho nepriateľa, aby sa mu vyhlo, nepozná hlad, nepozná biedu a pred ktorým je položený veľký otáznik budúcnosti, tak aj tu, vedľa mňa stojaca nevesta sa dnešným dnom odoberá na cestu, o ktorej nevie, či bude pokrytá ružami alebo tŕním, či bude ovplyvnená šťastím alebo horkosťou. Odchádza z domu rodičovského na vlastné krídla svojho budúceho osudu.

Drahí milovaní rodičia,

Predstupujem pred Vás so slzami v očiach, kedy prišiel veľký deň mojej budúcnosti.
Cti otca svojho i matku svoju – takto nám ustanovil Pán Boh v svojom štvrtom prikázaní, aby sme sa stali platnými členmi jeho kresťanskej spoločnosti. Tak aj ja pred odchodom z domu ku oltáru Pána predstupujem pre Vás poďakovať sa Vám za Vašu láskavosť, ktorú ste mi preukázali až do dnešného dna. Cesta, ktorá stojí predo mnou je najvážnejšou časťou môjho života a preto prosím od Vás rodičovské požehnanie, ktoré po Bohu je len Vašou dané.

Otec môj premilý, ku Vám sa obraciam a pred Vašou tvárou na kolená padám. So slzami v očiach prosím odpustenie i za to, najmenšie moje previnenie. Za Vašu dobrotu a za starostlivosť, za trápenie pre moju dospelosť. Za Vaše starosti pre moju dobrotu, nech Vám poďakujem s najväčšiu ochotu. Vaše mozoľnaté ruky boli utrápené, Vaše biele čelo veľa ráz spotené, Vaša snaha v dobro túžobné horela, ktorá len to dobro poskytnúť mi chcela. Dnes ale prišiel deň, deň môjho osudu, kedy sa odberám na cestu neznámu, za čo sa Vám snažím vďačne poďakovať, z úprimného srdca vrele Vás pobozkať. Na tú moju cestu požehnanie ,ruku mi podajte a na rozlúčenie pobozkať sa dajte.

Mamko moja milá, ku Vám sa obraciam, za Vašu láskavosť neviem jak sa splatiť mám. So slzami v očiach prosím odpustenie i za to najmenšie previnenie. Materinská láska čo ste ma kojil, od všetkého zlého ma ochraňovala, len aby ste zo mňa dobrú dcéru vychovala. Vaša láska ku mne nepozná nocí, len aby ste mala v starobe pomoci.

Pred odchodom mojím z domova Vašeho, prosím odpustenie zo srdca vrelého. Za všetky urážky a za previnenia, pýtam teraz od Vás vrúcne prepáčenie. Teraz idem ku Vám, požehnanie, ruku mi podajte a na cestu moju pobozkať sa dajte.

Bratia moji, i k Vám sa obraciam, čo sme spolu rástli v rodičovskom lone. Za všetky urážky a za previnenie pýtam od Vás teraz vrúcne prepáčenie. Naša svornosť, láska nech je medzi nami, nech pokojnosť Božská ostáva vždy s nami. Pán Boh nech sprevádza ďalšie Vaše kroky a nech súrodenecká láska trvá medzi nami dlhé roky. Surodensku láskou vzájomne si prajme a na cestu moju sa aj pobozkajme.

Krstní rodičia moji, ku Vám pristupujem, za vašu láskavosť pekne Vám ďakujem. Vzali ste ma jak na materinské ruky, zaniesli ste ma do chrámu Božieho, dali ste ma obmyť od hriechu prvého. Dali ste potvrdiť moju krstnú zmluvu, za to ja pokladám za povinnosť prvú, ďakovať Vám vrele za tu lásku vašu, ktorú ste mi dali až do toho času. A aj nabudúce držte stráž nado mnou, slúžte mi za príklad a kráčajte so mnou. Pozdvihnite ruky na znak požehnania, aby Boh vyslyšal všetky Vaše priania. Na tú cestu moju ruky mi podajte a na rozlúčenie pobozkať sa dajte.

Stará mamko moja, čo ste tu prítomná, radosť a spokojnosť v srdci svojom cítim, že Vás tu prítomnú toho času vidím. Vaše rodičovské srdce túžobne horelo, aby dnešný deň so mnou oslávilo. Rodičovskú lásku vždy ste mi dávali a dobrých rodičov ste mi vychovali. Zo srdca vrelého činím ďakovanie a v starobe Vašej to najlepšie prianie. Prosím Vás o odpustenie viny, aby mi odpustil aj Boh trojjediný. Za tú Vašu lásku požehnanie aj ruku Vám podávam a na cestu moju Vás ja vybozkávam.

Všetci moji milí príbuzní, kmotrovci, tety, ujovia, sesternice, bratranci, kamarátky, kamaráti, chcem sa Vám poďakovať za Vašu lásku a za všetko čo ste pre mňa urobili ak som Vám ublížila prosím o odpustenie viny. Za to všetko dobré ruku mi podajte a na cestu moju ma pobozkajte.

A teraz sa všetci poberme do chrámu Božieho, aby sme boli svedkami sľubu manželského.