Budúcnosť ľudí, moja budúcnosť

Budúcnosť ľudí, moja budúcnosť

Vážená paní učiteľka, milí spolužiaci!

Dovoľte mi, aby som aj ja vyjadrila svoj názor k danej téme. Moja budúcnosť, budúcnosť ľudí i celej Zeme. Už v predchádzajúcich diskusných príspevkoch sme sa dozvedeli rôzne názory ľudí na budúcnosť. Môžeme očakávať naplnenie toho množstva plánov, čo si odkladáme na neskôr? Kedy sa zmeníme na takých ľudí, čo sa za seba spätne nebudú hanbiť? Kedy začneme riešiť problémy, ktoré denne odkladáme? Kedy...

Počúvala som raz jednu debatu v rádiu. Spomínali v nej citát Alberta Einsteina, ktorý hovorí: „Nikdy nemyslím na budúcnosť, príde aj tak dosť skoro.“ Vtedy som sa začala zamýšľať nad tým, prečo ľudia neriešia povinnosti, prečo odkladajú svoje plány a sny, prečo sa spoliehajú na budúcnosť, o ktorej nič nevedia. Veď predsa ľudský život je veľmi krehký, neistý a môže zhasnúť skôr, ako sa sfúkne plamienok sviece.

Sú ľudia, čo sa riadia výrokom: „Ži každý deň svojho života tak, akoby bol tvoj posledný.“ Podľa mňa je to krásna myšlienka, ktorá sa ale nedá úplne uskutočniť. Človek nemôže myslieť len na to, čo chce a potrebuje teraz, bez toho, aby sa nezamyslel nad tým, čo bude o deň, mesiac, rok... Čítala som prieskum, ktorý ma v mojom presvedčení utvrdil. Hovorilo sa v ňom o tom, že Slováci myslia viac na budúcnosť, ako na bezhlavé míňanie. Ak by Slovák dostal 750 eur, odložil by si z nich až 77%, čo je nárast od roku 2018 o 3%. Ďalej prieskum hovoril, že až 48% Slovákov sa radí o financiách s rodinou.

Budúcnosť. V súčasnosti najviac skloňované slovo v súvislosti s našou planétou. Od roku 1950 sa zdvojnásobila svetová populácia, za 50 rokov sa vývoj rýb a emisie oxidu uhličitého zvýšili najmenej štvornásobne. Spotreba čistej vody sa v uplynulom storočí zvýšila šesťnásobne... Podľa jednej štúdie ľudstvo využíva prírodné zdroje na 120%. Pri takýchto číslach mi napadá len jedna otázka. Ako dlho to Zem ešte zvládne? „Múdry človek sa viac teší z toho, čo dal, ako z toho, čo dostal.“

Tieto slová povedal pred viac ako 2500 rokmi rímsky filozof. Ako je možné, že spoločnosť, ktorá si dáva prívlastok „moderná“, ich dodnes nepochopila? Ľudia pijú vodu z hlbín Zeme, dýchajú vzduch, pestujú na pôde, lovia zvieratá, vyrubujú a ničia lesy, a to všetko len pre svoju spotrebu. Čo sa stane, keď sa tieto, pre mnohých bežné, zdroje vyčerpajú? Na koho budeme zhadzovať vinu? „Prečo vidíš smietku v oku svojho brata a vo vlastnom brvne nezbadáš?“ To by som sa aj ja rada dozvedela.

Prečo si ľudia myslia, že si môžu vziať všetko, čo im bolo dané, ale nič nemusia vrátiť? Je spoločnosť naozaj taká skazená, sebecká a nevšímavá, že sa zameriava len na svoje vízie, na svoju budúcnosť, a na prežitie planéty, matky všetkého života, zabudla? Človek je súčasťou človečenstva. Nikto nie je ostrovom samým pre seba. Každý sme kúskom pevniny, kúskom súše... Týmito slovami som chcela vyjadriť, ako sa moja budúcnosť, budúcnosť jednotlivca, prelína s budúcnosťou celého ľudstva aj Zeme. Zmysel spolupatričnosti a zodpovednosti nielen za seba, ale aj iných, ako ho opísal Hemingway vo svojom románe Komu zvonia do hrobu, považujem za jeden z najjasnejších odkazov, ktorý ľuďom stále pripomína hodnotu každého z nás.

Vážená pani učiteľka, milí spolužiaci,

som presvedčená, že k téme budúcnosti by mal každý z vás čo povedať. Snažila som sa vám predstaviť svoje názory, ktoré, dúfam, nezostanú len mojimi. Na záver by som rada vyslovila poslednú myšlienku, a rovnako ako Novomeský, aj my by sme mali milovať veci a vecičky tohto sveta.

Ďakujem za pozornosť.