Príhovor na konci školského roka od žiakov

Príhovor na konci školského roka od žiakov

Vážení páni učitelia, milí spolužiaci!

Ktosi múdry raz povedal: „Rastieme iba vtedy, keď sa snažíme dostať ďalej, než sú hranice toho, kde už stojíme.“

O chvíľu budeme počuť posledné zvonenie. Pre nás to bude zvonenie na koniec detských hier, radosti i strachu, prvých úspechov i prehier, lások i sklamaní.
Prešli štyri roky od chvíle, keď sme stisli kľučku na dverách tejto školy prvýkrát. Je to veľa či málo? Obzeráme sa späť.

Mozaika tých štyroch rokov má v sebe kamienky blýskavé, radostné aj tie tmavšie, smutnejšie. Niečo sa dnes končí, ale čaká nás začiatok iného, nového a rovnako krásneho. A hoci je nám trochu smutno, musíme ísť ďalej. Už nie sme deťmi. Klopeme na bránu dospelosti. Môžeme vojsť? Sme pripravení? Aj vďaka vám – našim učiteľom – áno! Trpezlivo ste nám odovzdávali svoje vedomosti. Boli ste nám múdrym radcom, verným priateľom i prísnou autoritou.

A tak mi na záver neostáva nič iné, ako vám, milí páni učitelia, poďakovať za všetko, čo ste nás naučili. Dali ste nám krídla a my sa chystáme na svoj prvý let.

Držte nám, prosím, palce, naše úspechy budú aj vašimi úspechmi.

Ďakujeme!