Spánok

Spánok

Vedci identifikovali štyri štádiá spánku (non-REM) a REM fázu. Potom ako zaspíme sa u nás začnú striedať tieto štádiu. Najprv fáza 1, kedy náš mozog ostáva ešte pomerne aktívny. Ide o ľahký spánok. trvá približne 2 minúty. Môžu sa to objaviť hypnangogické predstavy (snové obrazy alebo pocity padania). Následne ako sa zrelaxujeme ešte viac, prechádzame do štádia 2, kedy nás je ešte stále možné pomerne ľahko zobudiť, ale už jasne spíme. V tejto fáze sa často objavuje hovorenie zo sna

(môže sa síce objaviť v akomkoľvek štádiu, ale najmenej často v hlbokom spánku). Trvá približne 20 minút. Následne na niekoľko minút prechádzame do tranzitórnej fázy 3 až k štvrtej fáze hlbokého spánku. V týchto štádiách náš mozog produkujue veľké delta vlny. Ide o štádium hlbokého spánku, kedy je nás ťažko zobudiť a trvá približne 30 minút. Potom ako dosiahneme 4. štádium, sa u nás začnú opakovať opäť štádiá 3, 2 a 1.

U priemerného človeka sa tento cyklus štyroch štádií zopakuje každých 90 až 100 minút.

V prvom cykle sú štádiá 3 a 4 najdlhšie, no postupne sa ich dĺžka skracuje (alebo môže

vymiznúť úplne) a dĺžka štádií 1 a 2 narastá. Okrem prvého štádia v cykle 1 sú ďalšie prvé štádiá nahradené REM fázou, kedy snívame.

Najviac času strávime vo fáze 2 (a 3). v prvej polovici spánku dochádza k najhlbšiemu spánku, zatiaľ čo najživšie snenie v REM fáze dochádza v druhej polovici spánku.

Prečo spíme?

1. Repair and restoration theory (teória obnovy) – prepdokladá, že spánok spĺňa funkciu pre zotavenie sa organizmu. V priebehu spánku narstá proces delby buniek, tvoria sa bielkoviny, tiež sa trávi Dochádza k obnove stavu svalov a buniek a umožňuje rast. Môže tiež umožňovať doplnenie mozgových neurotransmiterov.
2. teória pamäťového upevňovania – spánok, najmä REM, uľahčuje upevňovanie informácií

v pamäti

SPÁNOK A SNY

V pvých štúdiách Dementa, skoro vždy, keď zobudili pokusnú osobu v REM fáze, udávala, že sa jej snívalo a v iných štádiách PO sny neuvádzali. Preto bola REM fáza považovaná za

synonymum snívania a predpokladalo sa, že snívame len v tejto fáze. Neskoršie štúdie však potvrdili, že sny sa objavujú aj v non-REM fázach, aj keď ntieto sny sú menej živé, vizuálne, menej bizarné a s menšou pravdepodobnosťou vnímané ako niečo, čo sa skutočne deje. To či sa sníva aj v týchto fázach tak závisí od toho ako PO /ľudia definujú, čo sú sny. Napr. niekotrí ľudia so špecifickým poškodením mozgu majú REm fázu zachovanú ale nesnívajú , a iní majú sny ale nemaju REM.

Niektorí ľudia tvrdia, že nesnívajú vôbec. Takýchto zobrali výskumníci do spánkového

laboratória na skúmanie cih mozgu a pohybov očí v priebehu spánku. Všetci títo ľudia mali klasické REm fázy a ked v tejto fáze prebudili, vypvedlai o tom, že sny mali (na ich vlastné prekvapenie). Je teda pravdepodobné, že všetci ľudia snívajú, len niektorí ich 2ahšie zabúdajú. V skutočnosti všetci strávime 600 hodín ročne snívaním cca 1500 snov, čo predstavuje vyše 100 000 snov za život.

Dement s kolegami v experimente zobudili ľudí v REm fáze po rôznom trvaní tejto fázy a mali vypovedať o tom, čo sa im sníali. Tí, ktorých zobudili po minúte, väčšinou uvádzali krátky príbeh, tí, ktorých zobudili po piatich minútach zväčša povedali príbeh, ktorý trval 5krát toľko. Sny teda netrvjaú nielekoľko sekúnd ale odohrávajú sa v reálnom čase (keď spíme 5 minút, trvajú 5 minút).

Aj keď ľudia majú tendenciu zapamätať si ajmä silne emočne nabité sny, väčšinou sú naše sny obyčajné. V jednom výskume zistili, že len v jednom z desiatich snov u mužov a u jedného z 30tich snov u žien sa objavujú sexuálne obsahy. Väčšinou sa nám sníva o zážitkoch z bežného dňa. Zistili sa napr. rozdielne obsahy snov u mužov a žen. Ženy snívajú s mužmi a ženami rovnako často, zatiaľ čo u mužov sa v snoch častejšie vyskytujú muži (65%). Častokrát sa nám vonkajšie okolnosti môžu odstať do snov. Predpovedanie budúcnosti v snoch – budúcnosť sa môže dostať do snov ale len náhodou alebo keď sa spiaci domnieva, že niečo také sa môže v budúcnosti stať. Za určtých okolností naše sny spĺňajú naše priania (ako predpokladal Freud). Napr. ľudia, ktorí boli smädní, často snívajú o tom, ako pijú. Tiež opakujúce sa sny môžu signalizovať, že človeka niečo trápi. Opakujúce sa sny zvyšujú úzkosť, deprsiu a stres. Časté sny, kedy lietame, padáme alebo mám epocit, že nemôžeme utekať môže súvisieť s naším vestabulárnym systémom a parlýzou našich svalov počas REM. všetko sú to však len domnienky.