Psychologické smery

Spoločenské vedy » Psychológia

Autor: Dievča anika (24)
Typ práce: Referát
Dátum: 19.05.2013
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 2 583 slov
Počet zobrazení: 10 779
Tlačení: 435
Uložení: 411
Psychologické smery
 
1.Biologické- hovorí o činnosti nervového systému, ktorý ovplyvňuje svaly, prejavuje sa v správaní
 
2.Behaviorálny- opisuje správanie bez toho, aby sme sa zaujímali o to, čo sa deje vo vnútri ľudského tela
 
3.Kognitívny- poznávací ,skúma správanie z pohľadu cieľov a plánov, ktoré vedú k tomu správnemu
 
4.Fenomenologický (fenomén = jav) –opisuje subjektívnu skúsenosť, vnútorné prežívanie a zážitky,
  - odmieta predchádzajúce názory
 
5.Psychoanalytický - S. Freud – jeho Nevedomie, potláčané túžby a strach ovplyvňujú správanie človeka
bez toho, aby si to uvedomil
 
6.Humanistisky – lat. homo = človek = ľudský, pozornosť na vnútorné prežívanie
 
4.Základné psychologické smery
 
Psychoanalýza:
Sigmund FREUD – zakladateľ psychoanalýzy
 
Freudov topografický model rozdeľuje dušu do troch vrstiev uvedomovania.
1. Vedomie – obsahuje všetko čo si priamo uvedomujeme,
2. Predvedomie – obsahuje materiál, ktorý sa môže stať vedomým,
3. Nevedomie - časť duše, ktorá nie je prístupná a obsahuje naše vnútorné popudy
a potlačené zážitky. Prebiehajú tu tiež vnútorné nevedomé zápasy, ktoré ovplyvňujú
naše chovanie. V nevedomí sa hromadí pudová psychická energia a pokiaľ nie je
uvoľnená, vyvoláva vnútorné napätie a úzkosť.
 
Freud neskôr predložil model psychiky, ktorého súčasťou je dynamický zápas medzi troma
aspektami psychiky – id, egom a superegom..
Id
Je prísne nevedomé, veľmi egoistické. Pracuje odlišne ako ego a superego. Je primitívnou
biologickou časťou duše, ktorá obsahuje psychickú energiu inštinktívnych pudov sexuality a
agresie, a tiež skryté spomienky. Id je zdrojom impulzov k uvoľneniu tejto duševnej energie.
(riadi sa princípom slasti).
Freud uvádzal, že sme „poháňaní“ inštinktívnymi pudmi. Thanatos - inštinkt smrti,
zodpovedá za agresívne pudy a Eros inštinkt života, je pôvodcom sexuálneho pudu – libida.
Obidva uplatňujú svoj najväčší vplyv v počiatočných rokoch života. Detstvo je kľúčovým
časom pre rozvoj osobnosti, je aj rizikovým, pretože sa môžu podľa Freuda vytvoriť
komplexy.
ego = ja- je prepojené s id, pokúša sa vysporiadať s tlakmi id, v súlade s normami spoločnosti. Je racionálne, musí koordinovať požiadavky id, superega a okolia.

superego = nad ja – kontroluje ego, obsahuje ideály človeka a oblasť svedomia. Je to nevedomá oblasť v psychike človeka, ktorá zadáva zmysel života a slúži ako morálna zbraň. superego tlmí pudové tendencie a snaží sa priblížiť k ideálom.

Ak je prisilné ID, správanie človeka je patologické. Ak je prisilné superego, je osoba frustrovaná pocitmi viny.

Oidipovský a Elektrin komplex.
Deti v predškolskom veku nevedome túžia po rodičovi opačného pohlavia, ale líšia sa v tom,
ako túto situáciu riešia, čo Freud označil ako Oidipovský (u chlapcov) a Elektrin (u dievčat)
komplex.. Jeho vznik môže naštartovať nesprávna, neprimeraná výchova, autoritatívny,
trestajúci a emočne chladný prístup, neúplná rodina (chýbajúci vzor), výchova príliš
rozmaznávajúca, úzkostlivá, puritánska a i. Výsledkom je, že človek trpiaci oidipovským
komplexom je nesamostatný a závislý (každé rozhodnutie potrebuje „odobriť“ rodičovskou
autoritou), je neschopný robiť správne, zodpovedné rozhodnutia a všeobecne sa správa ako
nezrelý jedinec. V interpersonálnych vzťahoch vyvíja tlak na adaptáciu a prispôsobenie sa
partnera vlastným predstavám a požiadavkám (premieňanie partnera, hľadanie prototypu otca alebo matky).
Freudova teória snov
Freud veril, že sny predstavujú nenaplnené želania pochádzajúce z id, ktoré sa snažia preraziť do vedomia a hľadajú uspokojenie. Sny sú priania id, Sny sú dôležitým zdrojom nevedomých informácii. Výsledkom je síce manifestný obsah sna (čo si
uvedomujúc pamätáme), spätne z neho však môžeme odhaliť latentný obsah (skryté impulzy
id, význam).
Sny majú katarzný, psychohygienický účinok, pretože ventilujú emočné napätie.
Carl Gustav Jung
Introverzia a extroverzia
Jung rozvinul typológiu osobnosti, ktorá sa stala tak populárnou, že si niektorí ľudia neuvedomujú, že urobil čokoľvek iné. Začína rozdelením introverzie a extroverzie. Introverti sú ľudia, ktorí preferujú ich vnútorný svet myšlienok, pocitov, fantázií, snov, zatiaľ čo extroverti preferujú externý svet vecí, ľudí, aktivít. Introvert prijíma viac informácií zo svojho vnútra, extrovert zo svojho okolia.
 
Behaviorizmus
Behavioristi ako John Watson boli mimoriadne kritickí voči všetkým prístupom, ktoré sa
zaoberali „mysľou“, a navrhovali, že pokiaľ chce byť psychológia objektívnou vedou, mala by
skúmať len pozorovateľné správanie. Tento prístup prevládal v experimentálnej psychológii až do 50-tich rokov 20. storočia, kedy došlo ku značnej obrode záujmov o „mysli“ v podobe kognitívnych a humanistických prístupov, ktoré namietali, že behavio-rizmus prehliada všetko dôležité a zaujímavé, čo sa odohráva v našich hlavách.
Behavioristi verili, že:
-väčšina všetkého správania je naučená z prostredia po narodení, a tak psychológia
by mala skúmať zákony a výsledky učenia
- správanie je určené prostredím, pretože sme iba obyčajným súčtom všetkých
našich minulých učebných zážitkov, slobodná vôľa je ilúziou;
-pokiaľ má byť psychológia objektívnou vedou, musí skúmať pozorovateľné
správanie, nie myseľ, pretože nemôžeme nahliadnuť do myslí druhých ľudí,
a pokiaľ sa ich pýtame na ich myšlienky, môžu klamať alebo sa mýliť.
Behavioristický výskum sa zameriava prevažne na identifikáciu a určenie faktorov v prostredí, ktoré zodpovedajú za určitý spôsob správania sa určitých ľudí. Sústreďuje sa na skúsenosť a spôsob, akým ovplyvňuje budúce správanie. Snaží sa porozumieť týmto mechanizmom takým spôsobom, že rozkladá komplexné stimuly (zložité podnety) a komplexné formy správania na jednoduchšie elementy. Z pôvodného klasického
behaviorizmu sa neskôr vyčlenila samostatná teória sociálneho učenia.
Behavioristi sa pozerajú na novonarodené dieťa ako na čosi neutrálne, ako na prázdny list (,,tabula rasa“), na ktorý píše svoje záznamy až skúsenosť.
Zakladateľ amerického behaviorizmu John B. Watson prehlásil, že z tucta zdravých, dobre vyvinutých nemluvniat v jeho vlastnom špecifickom svete, v ktorom by ich vychovával, by zaručene z ktoréhokoľvek náhodne vybraného a trénovaného vychoval podľa želania lekára, právnika, umelca, obchodníka, či dokonca žobráka alebo zlodeja, bez ohľadu na talent,
sklony, tendencie a schopnosti ako aj povolanie a rasu jeho predkov.
Človek má teda skôr pasívnu úlohu vo vlastnom vývine. Podobne ako je počítač vo svojej činnosti ovládaný programom , dieťa je riadené prostredím.
Nasledovníci behaviorizmu študujú správanie, ktoré môžu pozorovať, merať, zaznamenávať. Snažia sa identifikovať okamžité, navonok pozorovateľné faktory, ktoré determinujú, či sa dané správanie bude naďalej objavovať a zvyčajne ich nezaujímajú skryté, nepozorovateľné faktory.

Hoci uznávajú určité biologické ohraničenie správania človeka, zdôrazňujú úlohu prostredia.
V rámci behaviorizmu, nazývaného tiež tradičnou teóriou učenia, bol rozpracovaný pojem podmieňovania – učenia vysvetľujúci správanie človeka.
I.P.Pavlov v klasickom experimente dokázal, že pes sa naučí sliniť aj na zvuk zvonca na základe súčasného opakovaného predkladania potravy so zvukom zvonca (spojenie nepodmieneného podnetu, potravy, s pôvodne neutrálnym podnetom, zvukom zvonca, vedie v dôsledku opakovania k podmienenej odpovedi, slineniu na zvuk zvonca, teraz už podmieneného – naučeného – podnetu).
Tento typ podmieňovania sa nazýva klasické podmieňovanie. Pavlovove pokusy sa veľmi zapáčili americkým behavioristom a začali ich široko používať.
Watson použil klasické podmieňovanie pri vysvetľovaní mnohých aspektov správania detí, najmä emócií. Dieťa sa napríklad začne báť lekárov spájaním zážitku bolesti z
injekcie s lekárom( alebo akýmkoľvek človekom v bielom plášti).
Ďalšou formou podmieňovania je operantné podmieňovanie, ktoré študoval B.F.Skinner, a ktoré sa viac sústreďuje na dôsledky, účinky správania, ako na súbežný výskyt podnetov. Podľa Skinnera k modifikácii správania dochádza na základe okolností odmeny a trestu, ktoré po ňom nasledujú.
Pozitívne posilnenie (úsmev, ocenenie alebo zvláštne potešenie) môže zvýšiť pravdepodobnosť opakovaného výskytu správania v budúcnosti, kým negatívne posilnenie (zamračenie, kritika alebo odňatie privilégií, napríklad sledovanie televízie) má tendenciu znižovať možnosť, že sa správanie znovu objaví. Platí teda všeobecný princíp, že organizmus má tendenciu opakovať správanie, po ktorom nasledoval príjemný zážitok a neopakovať správanie, po ktorom nasledovala nepríjemná skúsenosť - teda tendenciu vyhľadávať odmenu a vyhýbať sa trestu.

Skinner vysvetlil širokú paletu správania použitím princípov operantného podmieňovania. Hoci ich neuplatňoval v správaní detí, mnohí jeho nasledovníci poukázali na hodnotu tohto prístupu pri porozumení vývinu, ale aj zmeny správania.

Záujem, vyvolávaný domácimi nedorozumeniami a obťažovaním dieťaťa rodičmi a súrodencami, často funguje ako pozitívne posilnenie a môže zvýšiť agresivitu dieťaťa. Podobne sa zistilo, že potrestanie takéhoto správania (takzvaným „time out“) krátkym obdobím izolácie od rodinných príslušníkov, môže pomôcť znížiť agresívnu aktivitu dieťaťa.

Teórie sociálneho učenia sú ďalšou verziou behaviorálneho prístupu. Podľa predstáv tejto koncepcie sa deti neučia len prostredníctvom klasického a operantného podmieňovania, ale tiež pozorovaním a napodobňovaním druhých.

V sérii klasických štúdií Albert Bandura preukázal, že agresívne správanie detí ešte možno zvýšiť tým, že sú vystavené sledovaniu iných agresívnych osôb.
Deti v jednej materskej škôlke sledovali dospelého, ktorý udieral po hlave, kopal a
boxoval do veľkej nafukovacej bábiky ,,Boba“.
V porovnaní s deťmi, ktoré takýto model nevideli, deti, ktoré pozorovali útoky dospelej osoby na bábiku, boli v hre s nafukovacou hračkou oveľa agresívnejšie.
Dokonca mimoriadne presne imitovali niektoré bizarné a nezvyklé formy správania
pozorovanej dospelej osoby.
Jasne tu prebehol mechanizmus učenia bez prítomnosti akéhokoľvek zjavného posilňovania.
V súčasnosti sme stále viac konfrontovaní s hrubým násilím, ktoré prezentuje, žiaľ aj v programoch určených deťom, moderný filmový, najmä americký, priemysel a televízia.

Humanistická psychológia
V 40-50-tych rokoch minulého storočia prišla reakcia na behaviorálnu psychológiu aj na psychoanalýzu. Objavila sa tzv. tretia sila v psychológii a s ňou sú nerozlučne spojené najmä dve mená – Carl R.Rogers a Abraham H.Maslow. Na základe svojej bohatej praxe a na základe mnohých výskumov a experimentov začali prehodnocovať predchádzajúce dve sily. Vznikol tak nový smer v psychológii, ktorý sa nazýva humanistická psychológia. Zástancovia tohto smeru tvrdili, že je dôležité zaoberať sa jednak tým, čo sa pri učení v človeku udialo, ale aj tým, aby sme to vedeli správne pomenovať, zachytiť a porozumieť tomu.

V súčasnosti sa s humanistickou psychológiou azda najvýraznejšie spája predovšetkým tzv. rogersovský prístup (podľa C.R.Rogersa). Tento prístup priniesol priam revolučný obrat v pohľade na psychológiu, v pohľade na človeka a jeho potreby.

Použijem na vysvetlenie toho, čím sa humanistická psychológia zaoberá príklad s učením dieťa jesť polievku. Dieťa sa jesť polievku učí jednak behaviorálnym spôsobom, ale taktiež je dôležité samotné prežívanie dieťaťa v momente, kedy napríklad na neho matka pri jedení polievky kričí a predovšetkým to, ako tento moment ovplyvňuje vzájomný vzťah dieťaťa a matky ‘tu a teraz’. Humanistická psychológia sa teda predovšetkým zaoberá prežívaním ‘tu a teraz’ a tým, ako tomuto prežívaniu porozumieť a ako ho zrozumiteľne komunikovať navonok.
Humanistická psychológia hovorí, že každý človek má potenciál na to, aby odhalil, čo sa s ním v jeho vnútri deje. Je však zložitá a neľahká cesta zistiť, akým spôsobom ten potenciál hľadať, ako urobiť, aby človek vedel byť sám sebou a slobodný vo vzťahoch.
Predpokladáme, že väčšina čitateľov dobre pozná stav, že hoci mám chuť povedať ‘nie’, napriek tomu z úst vyjde ‘áno’. Otázka je, aký je dôvod pre takéto správanie – prikývneme na znak súhlasu, napriek tomu, že máme chuť nesúhlasiť. Ak viem, prečo to robím, rozumiem tomu, prečo sa tak správam a mám svoje správanie akoby pred sebou a môžem sám so sebou pracovať, môžem byť sám pre seba nástrojom svojho rastu, pohybu. Ak sa udeje niečo a ja do toho nevidím, nerozumiem motívom svojho správania, vtedy sa síce veci okolo mňa dejú a menia, ale ja neviem prečo. Preto má význam porozumieť čo sa so mnou deje ‘tu a teraz’. Psychoanalýza akoby iba konštatovala ‘takto to bolo’ a ‘takýto je dôsledok’. Akoby chýbalo prepojenie, ktoré spája poznanie toho, ako ‘to bolo‘ s tým, prečo sa to deje dnes ešte stále.

Humanistická psychológia si kladie otázku prečo človek svoje city neprejavuje, prečo to nehovorí, prečo je pre neho dôležité počuť, že je milovaný, vidieť emócie druhého človeka. Obidvaja partneri majú na svoje správanie dôvod. Manželka má svoj dôvod, prečo potrebuje počuť, že je milovaná, nestačí jej vidieť ‘dôkazy’ a manžel má dôvod na to, prečo svoje emócie nehovorí. Keď sa podarí zistiť dôvody ich správania, vtedy sa pohybujeme na pôde humanistickej psychológie a zisťujeme, čo sa vlastne v prežívaní tých ľudí deje. Zrozumiteľným odkomunikovaním svojich pocitov a emócií môžeme výrazne napomôcť k budovaniu zrelého a pevného vzájomného vzťahu, jednak sám voči sebe, ale taktiež voči ľuďom v našom okolí.

Na základe svojich skúseností z praxe C.R.Rogers postuloval svoju teóriu, ktorá vychádza z dôležitého predpokladu, že v každom živom organizme je tzv. aktualizačná tendencia -  tendencia rozvíjať organizmus tak, aby rástol, rozvíjal sa k samostatnosti, autonómii, aby vyrástol k svojmu najlepšiemu obrazu, ktorý má niekde v sebe zakódovaný. Je to vlastne akýsi základný potenciál každého živého organizmu rozvíjať sa a rásť, ak má vytvorené vhodné podmienky.
Ak tento predpoklad platí, potom to znamená, že v každom živom organizme je zakódované akési „posolstvo“ - organizmus sám pre seba chce to, čo je pre neho dobré. Nebude sa rozvíjať tak, aby mu to škodilo. Bude si teda hľadať cestu za tým, čo je pre neho najlepšie. Môžu však prísť zvonku podmienky, ktoré mu to neumožnia.
Rogers hovorí, že v každom človeku, v každom živom organizme je tendencia vyrásť, rozvíjať sa k tomu najlepšiemu. Ak táto tendencia platí, potom môžeme veriť aj v to, že keď spolu s človekom vytvoríme vhodné podmienky pre jeho rast, nájde si pre seba presne to, čo je pre neho dôležité a najlepšie.
Ukazuje sa (a všetky tri sily v psychológii to zhodne potvrdzujú), že podmienky, v ktorých jedinec vyrastá zásadne ovplyvňujú jeho ďalší život. Aj humanistická psychológia sa venuje podmienkam, v ktorých sa aktualizačná tendencia rozvíja. C.R.Rogers vo svojej teórii osobnostnej zmeny a osobnosti formuloval tzv. nevyhnutné a postačujúce podmienky, ktoré napomáhajú rastu k autonómnej osobnosti, k slobodnému jedincovi. Je ich spolu šesť a ich prítomnosť v kontakte a vzájomnej komunikácii vytvára predpoklad pre rozvoj a rast jedinca k svojej slobode a autonómii. Všetky tieto podmienky sú navzájom prepojené, jedna bez druhej nedokážu fungovať. Ak je týchto 6 podmienok splnených, môže sa naštartovať proces pohybu, rastu. Vytvára sa tak partnerský vzťah, ktorý je výrazným predpokladom pre osobnostný rast:
 
1. medzi dvoma ľuďmi musí byť kontakt – musí byť minimálna chuť rozprávať sa spolu o bežných veciach, počúvať sa a na seba reagovať.
2. uvažovanie o príčinách a dôsledkoch.Zmena je možná iba vtedy, ak ju bude chcieť sám človek. Pokiaľ bude chcieť niekto iný, aby sme sa zmenili, sú dve možnosti: buď tak budeme robiť na základe strachu, ktorý nám nedovolí urobiť si po svojom, alebo prekonáme strach (ak tam dajaký je) a vydáme sa vlastnou cestou. Napr. keď nám rodičia prikazujú, že si máme dať v zime čiapku, akoby nám zároveň hovorili: „Ty nevieš čo je pre Teba dobré, Ty nevieš, kedy Ti bude zima, tak si daj radšej čiapku“. Vtedy sa deti často bránia, vzdorujú. Keby ich rodičia nechali, dôverovali im (vzhľadom na spomínanú aktualizačnú tendenciu, že každý živý organizmus chce pre seba len to najlepšie) a počkali by, kým by za nimi prišlo dieťa samé a vypýtalo si čiapku, vtedy by si už mohli byť istí, že si tú čiapku dieťa na hlavu dá. Spojí si samo zimu a nosenie čiapky. Zároveň s tým sa dieťa učí mať svoj vlastný názor a dokázať sa rozhodnúť samo za seba. Keď si dieťa na hlavu čiapku nedá a prechladne, bude musieť niekoľko dní ležať doma s teplotou a nádchou. Postupne si tak začne veci spájať a uvažovať o príčinách a dôsledkoch.
 
Ďalšie podmienky sú na strane toho, kto napomáha zmene (môže to byť pedagóg, rodič, priateľ, ktokoľvek)
3. empatia – schopnosť vcítiť sa do prežívania iného človeka. Vcítiť sa znamená, akoby som sa pozeral na svet očami toho druhého, rozumiem tomu, čo sa s ním v danom momente deje, tomu, čo prežíva. Pri empatickom počúvaní je dôležité vystihnúť vzťah, aký má daný človek k tomu, čo sa v ňom deje. Pri empatii ide bokom naše vlastné chcenie a naše vlastné prežívanie, naša pozornosť je zameraná na prežívanie toho druhého.
4. kongruencia – rýdzosť, autonómnosť, byť skutočne samým sebou. Znamená, že v každom momente vieme povedať čo tu a teraz prežívame. Keď položíme človeku otázku ako sa cíti, alebo čo prežíva, často nám odpovedá buď opisnou formou o tom, že sa mu príjemne sedí, alebo že sa mu dobre počúva, alebo odpovedá, že nevie. Aj toto je jeden z dôsledkov bežnej výchovy, ktorá nás postupne akoby odrezáva od svojich emócií, nedovoľuje nám byť v kontakte s nimi. Keď dokážeme popísať to, čo pociťujeme a to, čo cítime, vtedy môžeme hovoriť o kongruencii. To, čo pociťujeme sa dá pomenovať slovami, ktoré popisujú stavy súvisiace so zmyslovými orgánmi (napr. „dobre to vonia“). Rozlišujeme dve základné emócie – radosť a strach. Keď vieme popísať hlbšie tieto svoje dve emócie, prichádzame ku kongruencii.
5.  bezpodmienkové pozitívne prijatie – absentuje túžba meniť druhého človeka, prijímame ho takého aký je, rozumieme dôvodom jeho správania a sú pre nás dostačujúce.
6.  ten, kto chce zmenu, musí cítiť, že na druhej strane je empatický, kongruentný a prijímajúci človek (podmienky č. 3- 5)
Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1 (10-najlepšie, priemer: 8.7)


Založiť nové konto Pridať nový referát

Odporúčame

Spoločenské vedy » Psychológia

:: KATEGÓRIE - Referáty, ťaháky, maturita:

0.022