Učenie

Spoločenské vedy » Psychológia

Autor: Dievča janka114
Typ práce: Referát
Dátum: 13.12.2013
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 2 352 slov
Počet zobrazení: 10 434
Tlačení: 395
Uložení: 435
Učenie
 
Úvod
Učenie. Čo všetko môže evokovať toto slovo... Niekomu sa azda vybaví obraz matky, ktorá učí dieťa prvým slovám, prvým krokom. Určite mnohým  zas príde na um učenie sa prváčika, študenta...Niekto si zas možno spomenie, ako sa trápil a začínal v novom zamestnaní. Takto by sme asi mohli ešte vymenovávať veľa rôznych variant. Mne osobne sa pri slove učenie vybaví nočné bdenie nad knihami pred náročnými písomkami. No ako hovorí príslovie „ Nikto učený z neba nespadol,“ aj s učením je to nie také jednoduché a jednofarebné, preto vás touto mojou štúdiou (prácou) pozývam niečo nové sa o učení naučiť a spoznať krásne odtiene farieb mnohých jeho významov v živote každého z nás. A keďže príslovie „človek sa učí celý život“ je naozaj pravdivé , nestrácajme čas  a dajme sa do toho.

1.Učenie
1.1 Charakteristika
Každý človek sa po celý život ustavične mení. Tieto zmeny sú spôsobené mnohými faktormi, ktoré hrajú významnú rolu učenia. Ľudia na základe životných skúseností si osvojujú nové  zručnosti, znalosti a postoje. Učí sa ako jednať s ľuďmi a riešiť najrozličnejšie problémy. Životné skúsenosti ovplyvňujú ľudské citové prežívanie a podieľajú sa na formovaní osobnosti. Učenie môžeme definovať ako všetky behaviorálne a mentálne zmeny, ktoré sú dôsledkom životných skúseností.  Nie všetky zmeny, ku ktorým u človeka počas života dochádza, možno považovať za výsledok učenia. Pri zmene vonkajších podmienok si živé organizmy osvojujú nové spôsoby chovania a eliminujú staré, ktoré  už požiadavkám danej situácii neodpovedajú.
Nie všetky zmeny sú však výsledkom učenia, niektoré sú spôsobené aj inými, hlavne biologickými (starnutie, choroba, ..) zmenami.

Predpokladom schopnosti učiť sa je funkčná pamäť, teda schopnosť zaznamenávať a uchovávať nové poznatky tak, aby ich bolo možné neskôr využiť. Učenie v mnohých prípadoch prebieha mimovoľne, niekedy dokonca bez účasti vedomia, čo potvrdzujú výsledky skúmania pacientov trpiacich amnéziou. Človek má tiež schopnosť zámerného učenia, kde v priebehu ku spracovaniu a zapamätaniu informácii prispievajú napríklad myslenie a vôľa.
 
1.2. Geneticky naprogramované typy učenia
Priebeh učenia je v mnohých prípadoch predurčený genetickými dispozíciami. Ku geneticky naprogramovaným druhom učenia patria: habituácia, senzibilizácia, imprintácia a exploračné chovanie. Všetky sú biologicky účelné a slúžia k lepšej adaptácii na okolitý svet.
 
1.2.1 Habituácia (privykanie)
Prejavuje sa tým, že živé organizmy postupne prestávajú reagovať na podnety, ktoré im nie sú ani užitočné, ani škodlivé. Umožňuje adaptáciu na prostredie a šetrí kapacitu pamäte.
Príklad: Lovecký pes sa najskôr zľakne každého zatrúbeného lesného rohu alebo výstrelu  pušky ale postupne si ich prestáva všímať.
Ignorovanie bezvýznamných podnetov sa niekedy zvieratám nedarí.
Príklad: Niektoré kone sa pri závodoch zľaknú  nezvyknutých zvukov a farieb, čím sa znižuje ich športová výkonnosť alebo ľudia si nevedia zvyknúť na chrápanie svojho partnera.
 
1.2.2 Senzibilizácia (scitlivenie)
Je to narastanie citlivosti na určitý opakujúci sa podnet. Sme schopní scitlivieť voči podnetu, ktorý sa opakuje a zlepšiť svoje reakcie voči nemu.  
 
1. 2.3 Imprintácia (vtlačenie)
Pri imprintácii stačí jedno vystavenie kľúčovému podnetu na to, aby si ho živočích natrvalo uložil do pamäte. Tento podnet potom s istotou rozpoznáva a reaguje naň. Imprintácia neprebieha v ľubovoľnej etape života, ale iba v špecifickom období, ktoré sa nazýva senzitívnym, alebo kritickou vývojovou fázou.

Príklad: Slávny etolog Konrad Lorenz objavil v 30. rokoch minulého storočia  vtlačenie materinského objektu u mládať husy veľkej.  Neskôr bolo podrobené skúmaniu u rôznych druhoch kačiek. Ak sa človek stará o čerstvo vyliahnutú hus, potom ho mláďa všade nasleduje. Toto chovanie je po 24 hodinách nevratné, aj keď hus vrátime na niekoľko dní až týždňov medzi jej druhových partnerov.  V senzitivnej vývojovej fáze sa teda mláďa fixuje na pohybujúci sa objekt, ktorý je v danom okamihu v jeho blízkosti.

Amala a Kamala- vlčie deti
Amala a Kamala boli dve dievčatá, ktoré boli na jar v roku 1920 nájdené vo vlčej nore v Midnapure v Indii. Amale bolo vtedy 18 mesiacov a Kamale 8 rokov. Boli odvezené do sirotinca, kde sa o nich staral misionár Joseph Sing.. Podľa Singha Kamala aj Amala prejavovali vlčie správanie. Obe mali mozole na dlaniach a kolenách z toho ako chodili po všetkých štyroch. Dievčatá ožívali hlavne v noci, nemali rady slnko a veľmi dobre videli v tme. Tiež mali prenikavý čuch a sluch. Mali rady surové mäso a jedli z misky na zemi rovnako ako psy. Navyše sa dievčatá prejavovali hypersenzibilitou k dotykom a neznášali nosiť oblečenie, ale neboli citlivé na chladno a horúco. Prejavovali len málo ľudských emócií akéhokoľvek druhu okrem strachu a nikdy sa neusmiali. Amala už po roku zomrela, ale Kamala žila do roku 1929. Obidve dievčatá vydávali  zvuky podobné vlčiemu vytiu. Kým Amala pred svojou skorou smrťou začala prejavovať známky pokroku v ľudskej reči ako normálne batoľa, Kamalin pokrok bol oveľa pomalší. Po dvoch rokoch povedala prvé slovo, za ďalšie dva roky obsahoval jej slovník 6 slov a iba po ôsmych rokov hovorila v krátkych, jednoduchých vetách. Známy  vývojový psychológ Arnold Geby, ktorý pomáhal prípad zaznamenať, predpokladá, že by vývoj Kamaly  skončil asi v 35. roku života, kedy by dosiahla mentálnu úroveň 10 až 12 rokov. Z hľadiska týchto skúseností sa zdá, že postava Tarzana je iba literárnou fikciou.
 
1.2.4 Exploračné chovanie
Je to spontánne a systematické preskúmavanie prostredia a neznámych predmetov, ktoré zvieratá predchádzajú v situáciách, kedy im nehrozí žiadne bezprostredné nebezpečenstvo. Možno predpokladať, že je evolučným predchodcom ľudskej hravosti a zvedavosti.
 
1.3. Klasické podmieňovanie
Mechanizmy klasického podmieňovania objavil na prelome 19. a 20. storočia ruský fyziológ I.P.Pavlov (1848 – 1936). Pri skúmaní tráviacich procesov u psov prišiel na to, že reagujú produkciou slín už na kroky na chodbe, alebo zvuk otvorenia dverí. Tento poznatok označil ako podmieňovanie a začal sa mu systematicky venovať. Termín podmieňovanie je zrejme odvodený z toho, že vonkajšie podmienky, ktoré boli pôvodne úplne neutrálne, vyvolávajú vrodenú reflexnú reakciu.

1.3.1
Procesy sprevádzajúce klasické podmieňovanie
· Generalizácia – reflexnú reakciu vyvolávajú podnety podobné pôvodnému
Príklad:  Pokus s 11- mesačným Albertom. John Watson so svojou manželkou Rosalií Raynerovou.  V priebehu podmieňovania vedci umiestnili do chlapcovej blízkosti bielu krysu. Súčasne sa ozval hluk spôsobený údermi kladiva do kovovej tyče. Už po siedmych pokusoch vyvolávať len pohľad na krysu, boli u dieťaťa zjavné známky strachu. Po piatich dňoch učenia predkladali malému Albertovi ďalšie predmety, ktoré sa podobali bielym krysám- boli biele a srstnaté. Zistili, že sa podmienený strach generalizoval na králika, bielu mačku i na fúzy na maske Santa Clausa.
· Diskriminácia – organizmus sa učí reagovať len na určité podnety a ostatné ignoruje
· Vyhasínanie a spontánne obnovovanie podmienených reflexov
 
1.3.2 Klasické podmieňovanie u ľudí
Je rozdiel medzi podmieňovaním pohybových (motorických) reakcií a podmieňovaním emočných reakcií. Emočné podmieňovanie vyvoláva citové reakcie voči pôvodne neutrálnym objektom. Emočné podmieňovanie sa podieľa na vzniku drogových závislostí, strachu a iných citových reakcií.
· Podiel klasického podmieňovania na vznik drogových závislostí
  Alkohol, alebo drogy, je možné považovať za nepodmienený podnet, ktorý vyvoláva príjemnú psychickú, prípadne fyziologickú odozvu (nepodmienená reakcia). Podmieneným podnetom sa stáva chuť alkoholu, ktorá je často na začiatku nepríjemná. Vďaka príjemným účinkom však začne pripadať lahodná. Podmieneným podnetom sa môže stať aj prostredie, v ktorom konzumujeme. Muž môže dostať obrovskú chuť na pivo už vo dverách svojho obľúbeného podniku. Ľudia, ktorí si dlhšiu dobu „dávajú pohárik“ večer pred spaním, sa toho návyku ťažko zbavujú. Taktiež fajčenie sa postupne viaže na rôzne podmienené podnety, ku ktorým patrí miesto, kde máme vo zvyku fajčiť a časové intervaly medzi vyfajčenými cigaretami. Napríklad mnoho ľudí si po obede uvarí kávu, sadne si do kresla a zapáli si. Tieto návyky sa postupne stávajú silným podmieneným podnetom, ktorý vyvoláva chuť na cigaretu. Preto je pre niektorých pacientov ľahké abstinovať na liečení, ale ťažké v „domácom“ prostredí. Ak sa chceme zbaviť akejkoľvek drogovej závislosti, mali by sme sa dôsledne vyhýbať miestam, kde sme drogy obvykle konzumovali, a odstrániť rôzne zvyky, ktoré  ich užívanie sprevádzali.
· Podmieňovanie strachu a iných emocionálnych reakcií
Ľudia si veľmi ľahko ku pôvodne neutrálnym podnetom osvojujú negatívne citové reakcie. Niektoré podmienené podnety vyvolávajú v ľuďoch pocity strachu, ktoré sa vytvorili na základe skorších nepríjemných zážitkov.

Príklad: Zvuk zubárskej vŕtačky, pohľad na injekciu či iné lekárske prístroje. Niektorí ľudia sa necítia dobre už pri vstupe do ľubovoľného zdravotného zariadenia. Neúspešný žiak sa začína báť hneď po príchode učiteľa do triedy. Syn, ktorý sa bojí agresívneho otca, alebo toho, že nájde doma opitú matku, pociťuje cestu k domovu silnú úzkosť. Jeho obavy vyvrcholia v okamihu, kedy stojí pred dverami do bytu. Pri príchode manželského partnera dokážeme na základe prvých signálov, akými sú buchnutie dverí alebo topánok, odhadnúť, v akej nálade sa vracia, čo evokuje príslušnú citovú odozvu.
  Podmienené reakcie ale môžu byť aj pozitívne.

Príklad: príjemné pocity pri návrate do miest, kde sme prežili šťastné chvíle. Pri pohľade na dobrého priateľa, s ktorým sme sa už veľakrát srdečne zasmiali, pocítime veľa náklonnosti.  Po návrate domov prežíva väčšina ľudí pocit bezpečia. Pavlovovské podmieňovanie hrá určitú rolu aj pri vytváraní sympatií, či antipatií voči ľuďom, s ktorými sa dôverne nestýkame a ktorých príliš nepoznáme.

Príklad: Väčšine ľudí nebude sympatický sudca, ktorý predsedal ich rozvodovému konaniu, a to i vtedy, keď sa choval úplne korektne. Sekretárka, ktorá bola svedkom nášho „vyhodenia“ z práce, nám bude pravdepodobne protivná.

Osoby, ktoré sme poznali v šťastnejších obdobiach svojho života, vnímame ako prevažne sympatické.
Príklad: Tvorcovia reklám sú majstri v evokovaní pozitívnych citových reakcii. Napríklad ak je pohľad na krásnu ženu kúpajúcu sa v mori asociovaný s určitým kozmetickým výrobkom, potom začne príjemné pocity evokovať i tento výrobok.

1.3.3 
Klasické podmieňovanie z evolučného hľadiska
Podľa výskumov existuje genetická základňa učenia, ktorá sa vyvinula počas evolúcie. Jedným z jej prejavov je chuťová averzia, nazývaná aj Garciov efekt – nejeme niečo z čoho sa nám spravilo zle. Na základe evolúcie sa u živočíchov vytvorila vrodená pohotovosť k ľahkému osvojeniu určitých životne dôležitých reakcií. Tieto genetické predpoklady umožňujú vytváranie niektorých fóbii, čo sú patologické strachy z určitých objektov, ktorých intenzita presahuje mieru skutočného ohrozenia. Fóbie vznikajú najčastejšie v detstve na základe nepríjemného zážitku. Väčšina z nich sa viaže na podnety spájané s nebezpečenstvom, či ohrozením života.

Príklad: Ak uviazne malé dieťa vo výťahu  na niekoľko hodín, môže to vyustiť v celoživotný strach z uzavretého priestoru- klaustrofobia. V živote sa ale stretávame aj s rôznymi inými fóbiami, ako sú: Agorafóbia – strach z neznámych miest, Xenofóbia – strach zo všetkého cudzieho, Arachnofóbia – strach z pavúkov, Zoofóbia – strach zo zvierat, Myzofóbia– strach zo špiny, bacilov.

Poznáme aj učenie na základe jednej skúsenosti, ktoré etológovia nazývajú aj traumatické učenie. To má za následok vyhýbanie sa určitému objektu po predchádzajúcom silne negatívnom zážitku s ním.
V mnohých prípadoch sa ľudia boja určitých objektov, aj keď s nimi žiadnu skúsenosť nemajú .

Príklad: Možnosť, že by strach z hadov mohol byť vrodený, potvrdzuje aj to,  že sa ľudia zľaknú vlnivého pohybu hadice, alebo sa dokonca vyplašia pri nečakanom pohybe hadice vysávačom.  Typický hadovitý pohyb by mohol fungovať ako vrodený podnetový vzorec, ktorý vyvoláva inštinktívnu vyhýbaciu či strachovú reakciu. Je možné, že film Stevana Spielberga „Čeluste“ mal tak veľký úspech vďaka prevažne vrodenému strachu zo žralokov, ktorých ozubené čeluste by mohli byť podnetom, ktorý signalizuje bezprostredné ohrozenie. Vznik strachu bez osobnej skúsenosti možno vysvetliť aj ako nákazlivosť emóciou – napríklad malé deti majú strach z toho, z čoho ich rodičia. 

1.4. Operantné (inštrumentálne) podmieňovanie

Je to druh učenia, pri ktorom pozitívne, alebo negatívne dôsledky určitého chovania vedú k zmene pravdepodobnosti jeho ďalšieho výskytu.
Príklad: Delfín alebo tuleň sa naučí balansovať s loptou na nose a potom je tento výkon systematicky odmeňovaný chutnou potravou. Dospelým zvýši sebavedomie svoje pracovné úsilie, pretože vedia, že za väčšie množstvo odvedených prác dostaná viac peňazí.
Procesy, ktoré operantné učenie sprevádzajú, sú:
· Osvojenie operantnej reakcie – odmena za „správnu“ reakciu vedie ku jej opakovaniu
· Generalizácia – schopnosť aplikovať správanie sa aj pri zmenených podmienkach
· Diskriminácia – schopnosť určiť „správny“ typ správania sa a odstrániť ostatné
· Vyhasínanie a spontánne obnovovanie – ak na podnet nie je adekvátna odozva, podnet postupne vyhasína. Ak začne po podnete nasledovať opäť očakávaná odozva, začneme podnet opakovať.
Príklad: Ak rodičia prestanú zlostiacemu sa dieťaťu venovať pozornosť, spravidla sa rýchlo upokojí.

1.4.1 Skinnerove výskumy operantného podmieňovania.

Burrhus F. Skinner systematicky popísal dôsledky chovania, ktoré ovplyvňujú frekvenciu jeho ďaľšieho výskytu. Skinner na základe svojich pokusov rozlíšil dva všeobecné dôsledky chovania, a to posilnenie ( spevnenie) a trest.

Podľa Skinnera existujú dva druhy posilnenia:
A.  Pozitívne posilnenie-  proces, pri ktorom je určitý prejav chovania odmenený niečím, čo vyvoláva príjemné pocity
Príklad: pochvala, uznanie, prejavy náklonnosti a lásky, peniaze, medaile, hodnosti...
B. Negatívne posilnenie- dôsledky chovania sú kladné v tom zmysle, že vedú k zmierneniu alebo zastaveniu pôsobenia nepríjemných podnetov.
Príklad: Otvorenie okna v prepotenej miestnosti, čo má za následok odstránenie nepríjemných pocitov tepla, alebo zalepenie odretej päty od nových topánok.

1.4.2 Trest
Trest ako výchovný prostriedok je menej účinný ako pozitívne ohodnotenie. Navyše má nežiaduce účinky, ktorými sú: hnev a nepriateľstvo voči trestajúcemu, strach z autority, inhibičný efekt (úplné potlačenie určitého druhu správania), mocenské pohnútky(odmena pre trestajúceho), kladné spevnenie (revolta voči autorite), nekonštruktívny model riešenia problémov (klin klinom)
 
1.5 Teórie sociálneho učenia
U detí sa skoro po narodení prejavuje silná tendencia napodobňovať správanie dospelých, pričom toto napodobňovanie (kopírovanie) prebieha bez akejkoľvek vonkajšej odmeny. Ľudia sa učia aj na základe pozorovania – hlavne vzorov, alebo modelov. Týmto učením si osvojujeme napríklad kultúrne vzorce správania. Teórie sociálneho učenia upozorňujú na význam napodobňovania modelu, čím objasnili skutočnosť, že deti sa oveľa viac riadia tým, ako sa ich model správa, než tým, čo hovorí.
 
Záver
Dúfam,  že som vás veľmi neunavila a neutvrdila v zaužívanom „učenie=mučenie“...:-) Mňa osobne najviac zaujal fakt, že takzvané vlčie deti, ktoré žili so zvieratami, sa medzi ľuďmi nevedeli naučiť žiť šťastne. Napríklad aj Peter, ktorého si osvojil britský kráľovský pár, počas svojho života ( dožil sa 70. Rokov) sa vôbec neusmial a naučil sa len 2 slová.... Deti s rovnakým osudom sa nedokázali zžiť s civilizáciou a kultúrou človeka. A tak sa vynára otázka, či pomoc ľudí, starostlivosť a násilné vytrhnutie z ich už prirodzeného života so zvieratami je pre nich naozaj to najlepšie.  Nám diktuje svedomie a humánnosť, že áno, ale ich život bez jediného úsmevu a ľudských prejavov emócií hovorí, že je to nie také jednoznačné.

Z toho mi vyplýva závažný fakt, a to, že útle detstvo je najdôležitejším obdobím človeka pre jeho ďalšie smerovanie, pre kvalitu života po jeho rozumovej i citovej stránke. Dúfam, že ak mi život niekedy dá šancu byť matkou, využijem prvé roky výchovy dieťatka v maximálnej miere, s láskou ho budem pozitívne motivovať a vyhýbať sa ponižujúcim trestom. Myslím si, že nič nie je  viac dôležité pre matku i otca, ako vtlačiť hlavne v prvých okamihoch a rokoch života dieťaťa nezmazateľnú pečať lásky a rozumnosti. Kiežby sme to pochopili i my, budúci rodičia, no i celá spoločnosť na čele s vedúcimi politikmi. Títo môžu do značnej miery ovplyvniť život rodiny správnymi zákonmi, aj múdrou podporou rozvoja školstva a kultúry. Dúfam, že aj oni sa chcú učiť celý život a budú naklonení novým poznatkom o učení.  Neprestávajme sa všetci učiť celý život byť lepšími ľuďmi.
Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1


Založiť nové konto Pridať nový referát

Odporúčame

Spoločenské vedy » Psychológia

:: KATEGÓRIE - Referáty, ťaháky, maturita:

0.013