Psychológia ako veda

Spoločenské vedy » Psychológia

Autor: janka114
Typ práce: Učebné poznámky
Dátum: 25.04.2014
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 571 slov
Počet zobrazení: 10 172
Tlačení: 633
Uložení: 593
Psychológia ako veda. Vznik psychológie. Predmet skúmania. Ontogenéza psychiky. Učenie.
-pojem psychológia vychádza z gréckeho psyché = dych, životná sila, logos = veda, rozum, slovo.
-  je vedou o človeku, o psychike, o duševnom živote človeka.
- je to sústava vedeckých disciplín, ktoré sa zaoberajú štúdiom psychiky, je vedou o používaní a správaní živých bytostí.
- v minulosti bola súčasťou filozofie (Aristoteles – dielo O duši).
- avšak, ako veda sa sformovala až v 19. storočí.
- 1879 = v Lipsku založené 1. psychologické laboratórium W. Wundt.
- psychika človeka sa skladá z tzv. vedomia (naša každodenná osobnosť) a nevedomia (procesy dávno zabudnuté, potlačené spomienky, inštinkty, pudy) = Zigmund Freud.
- psychika človeka sa prejavuje na 2 úrovniach: 1. prežívanie: - dostupné človeku pri sebapoznávaní
   - človek si uvedomuje myšlienky, pocity
- základnými kategóriami prežívania sú obsahy  (predstavy, znaky).
- z časového hľadiska prežívame minulé, prítomné a budúce.
- zážitky, ktoré sme prežili sa delia na poznávacie a citové alebo na myšlienky a dojmy.
2. správanie: - súhrn vonkajších pozorovateľných prejavov  človeka, ktoré sú prístupné aj iným ľuďom.
- nie je to len mechanická odpoveď na podnet, ale aj prispôsobenie sa okoliu.
- základné kategórie: a) konanie: - jednorazové (akt)
  - dlhodobé
b) reč
   c) výraz (mimicky, pantomimicky)
- prežívanie a správanie tvoria jednotu.
- psychiku tvorí = pociťovanie, snívanie, predstavy, pamäť, myslenie, reč, fantázia, emócie, motivácia a vôľa.
 
Význam psychológie:
-vďaka mnohým psychickým poznatkom človek porozumie vlastným citom, motivácii svojho konania, schopnostiam, vlastnostiam, môžeme sledovať iných ľudí, predchádzať konfliktom.
 
Ontogenéza (vývin) psychiky
- na ontogenézu psychiky pozeráme z 2 hľadísk:
1. z historického vývoja
2. z vývinu psychiky u jednotlivca
- s hotovou nemennou psychikou sa nikto nenarodí, počas života sa psychika mení, vyvíja
- ontogenéza psychiky prebieha v 2 štádiách:
1. socializácia – človek sa rodí ako biologická bytosť, postupne sa začleňuje do spoločnosti, preberá na seba spoločenské roly
2. individualizácia – hľadanie samého seba, vytváranie vlastnej osobnosti
- na vývin psychiky pôsobia tieto činitele (determinanty):
1. biologické:
  a) nervová sústava – vykonáva reguláciu správania
  - základom CNS je reflexný oblúk, ktorý funguje na základe spätnej väzby
b) dedičnosť – mechanizmus prostredníctvom ktorého sa prenášajú gény z rodičov na potomkov (nie vlastnosť)
genotyp – zdedených génov
fenotyp – prejavenie genotypu v konkrétnych podmienkach, vzniká tak vlastnosť
2. sociálne: - pomáhajú človeku získavať skúsenosti s prírodou, sú soc. javmi, kult. Návykmi
- ide o činitele prostredia – rodina, škola, kamaráti, záujmové útvary, výchova – dôležitá je jednotná výchova rodičov a citové vzťahy v detstve
  - v minulosti existovali 2 stanoviská presadzujúce vplyv činiteľov na vývin psychiky:
  1. dedičnosť jediná ovplyvňuje psychiku, výchova je nepodstatná
2. dedičnosť pri vývine psychiky nie je až tak dôležitá, podstatnejšie je výchova (masové vychovávanie talentov)
- v súčasnosti sa preferuje názor 1+2
 
Učenie
- je jedným z faktorov prostredia vplývajúcich na vývin psychiky
- v užšom zmysle slova je to vedomé a systematické nadobúdanie vedomostí návykov a zručností (spájame sa školou)
- v širšom slova zmysle je to obohacovanie individuálnej skúsenosti (žiaduce i nežiaduce)
Druhy učenia:
Habituácia – jednoduché učenie, prispôsobenie sa podnetu
Asociačné – vytváranie súvislostí medzi naučeným a aktuálne pôsobiacim
Intelektuálne – osvojovanie vedomostí (dôležitá pamäť)
Motorické – osvojovanie si zručnosti a návykov (tanec, šport, písanie, plávanie...)
Sociálne – osvojovanie si spôsobov spoločenského správania
Mimovoľné – bez priameho vôľového úsilia
Imitačné  - cez napodobňovanie (napr. podľa vzorov rodičov)
- pri učení sa vyžaduje systematické opakovanie a nacvičovanie istých činností. V tejto súvislosti sa hovorí o tzv. krivke učenia a zabúdania jej tvar závisí: od materiálu (čo sa budem učiť), od typu pamäti učiaceho sa (zraková, sluchová...), od tempa učiaceho sa
- zabúdanie je opačným procesom, nie je len negatívnym faktorom, lebo niekedy je dobré zabudnúť na „zlé“

Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1


Odporúčame

Spoločenské vedy » Psychológia

:: KATEGÓRIE – Referáty, ťaháky, maturita:

Vygenerované za 0.026 s.
Zavrieť reklamu