Psychológia ako veda
Autor: janka114
Typ práce: Učebné poznámky
Typ práce: Učebné poznámky
Dátum: 25.04.2014
Jazyk:
Jazyk:
Rozsah: 571 slov
Počet zobrazení: 10 172
Počet zobrazení: 10 172
Tlačení: 633
Uložení: 593
Uložení: 593
Psychológia ako veda. Vznik psychológie. Predmet skúmania. Ontogenéza psychiky. Učenie.
-pojem psychológia vychádza z gréckeho psyché = dych, životná sila, logos = veda, rozum, slovo.
- je vedou o človeku, o psychike, o duševnom živote človeka.
- je to sústava vedeckých disciplín, ktoré sa zaoberajú štúdiom psychiky, je vedou o používaní a správaní živých bytostí.
- v minulosti bola súčasťou filozofie (Aristoteles – dielo O duši).
- avšak, ako veda sa sformovala až v 19. storočí.
- 1879 = v Lipsku založené 1. psychologické laboratórium W. Wundt.
- psychika človeka sa skladá z tzv. vedomia (naša každodenná osobnosť) a nevedomia (procesy dávno zabudnuté, potlačené spomienky, inštinkty, pudy) = Zigmund Freud.
- psychika človeka sa prejavuje na 2 úrovniach: 1. prežívanie: - dostupné človeku pri sebapoznávaní
- človek si uvedomuje myšlienky, pocity
- základnými kategóriami prežívania sú obsahy (predstavy, znaky).
- z časového hľadiska prežívame minulé, prítomné a budúce.
- zážitky, ktoré sme prežili sa delia na poznávacie a citové alebo na myšlienky a dojmy.
2. správanie: - súhrn vonkajších pozorovateľných prejavov človeka, ktoré sú prístupné aj iným ľuďom.
- nie je to len mechanická odpoveď na podnet, ale aj prispôsobenie sa okoliu.
- základné kategórie: a) konanie: - jednorazové (akt)
- dlhodobé
b) reč
c) výraz (mimicky, pantomimicky)
- prežívanie a správanie tvoria jednotu.
- psychiku tvorí = pociťovanie, snívanie, predstavy, pamäť, myslenie, reč, fantázia, emócie, motivácia a vôľa.
Význam psychológie:
-vďaka mnohým psychickým poznatkom človek porozumie vlastným citom, motivácii svojho konania, schopnostiam, vlastnostiam, môžeme sledovať iných ľudí, predchádzať konfliktom.
Ontogenéza (vývin) psychiky
- na ontogenézu psychiky pozeráme z 2 hľadísk:
1. z historického vývoja
2. z vývinu psychiky u jednotlivca
- s hotovou nemennou psychikou sa nikto nenarodí, počas života sa psychika mení, vyvíja
- ontogenéza psychiky prebieha v 2 štádiách:
1. socializácia – človek sa rodí ako biologická bytosť, postupne sa začleňuje do spoločnosti, preberá na seba spoločenské roly
2. individualizácia – hľadanie samého seba, vytváranie vlastnej osobnosti
- na vývin psychiky pôsobia tieto činitele (determinanty):
1. biologické:
a) nervová sústava – vykonáva reguláciu správania
- základom CNS je reflexný oblúk, ktorý funguje na základe spätnej väzby
b) dedičnosť – mechanizmus prostredníctvom ktorého sa prenášajú gény z rodičov na potomkov (nie vlastnosť)
genotyp – zdedených génov
fenotyp – prejavenie genotypu v konkrétnych podmienkach, vzniká tak vlastnosť
2. sociálne: - pomáhajú človeku získavať skúsenosti s prírodou, sú soc. javmi, kult. Návykmi
- ide o činitele prostredia – rodina, škola, kamaráti, záujmové útvary, výchova – dôležitá je jednotná výchova rodičov a citové vzťahy v detstve
- v minulosti existovali 2 stanoviská presadzujúce vplyv činiteľov na vývin psychiky:
1. dedičnosť jediná ovplyvňuje psychiku, výchova je nepodstatná
2. dedičnosť pri vývine psychiky nie je až tak dôležitá, podstatnejšie je výchova (masové vychovávanie talentov)
- v súčasnosti sa preferuje názor 1+2
Učenie
- je jedným z faktorov prostredia vplývajúcich na vývin psychiky
- v užšom zmysle slova je to vedomé a systematické nadobúdanie vedomostí návykov a zručností (spájame sa školou)
- v širšom slova zmysle je to obohacovanie individuálnej skúsenosti (žiaduce i nežiaduce)
Druhy učenia:
Habituácia – jednoduché učenie, prispôsobenie sa podnetu
Asociačné – vytváranie súvislostí medzi naučeným a aktuálne pôsobiacim
Intelektuálne – osvojovanie vedomostí (dôležitá pamäť)
Motorické – osvojovanie si zručnosti a návykov (tanec, šport, písanie, plávanie...)
Sociálne – osvojovanie si spôsobov spoločenského správania
Mimovoľné – bez priameho vôľového úsilia
Imitačné - cez napodobňovanie (napr. podľa vzorov rodičov)
- pri učení sa vyžaduje systematické opakovanie a nacvičovanie istých činností. V tejto súvislosti sa hovorí o tzv. krivke učenia a zabúdania jej tvar závisí: od materiálu (čo sa budem učiť), od typu pamäti učiaceho sa (zraková, sluchová...), od tempa učiaceho sa
- zabúdanie je opačným procesom, nie je len negatívnym faktorom, lebo niekedy je dobré zabudnúť na „zlé“
-pojem psychológia vychádza z gréckeho psyché = dych, životná sila, logos = veda, rozum, slovo.
- je vedou o človeku, o psychike, o duševnom živote človeka.
- je to sústava vedeckých disciplín, ktoré sa zaoberajú štúdiom psychiky, je vedou o používaní a správaní živých bytostí.
- v minulosti bola súčasťou filozofie (Aristoteles – dielo O duši).
- avšak, ako veda sa sformovala až v 19. storočí.
- 1879 = v Lipsku založené 1. psychologické laboratórium W. Wundt.
- psychika človeka sa skladá z tzv. vedomia (naša každodenná osobnosť) a nevedomia (procesy dávno zabudnuté, potlačené spomienky, inštinkty, pudy) = Zigmund Freud.
- psychika človeka sa prejavuje na 2 úrovniach: 1. prežívanie: - dostupné človeku pri sebapoznávaní
- človek si uvedomuje myšlienky, pocity
- základnými kategóriami prežívania sú obsahy (predstavy, znaky).
- z časového hľadiska prežívame minulé, prítomné a budúce.
- zážitky, ktoré sme prežili sa delia na poznávacie a citové alebo na myšlienky a dojmy.
2. správanie: - súhrn vonkajších pozorovateľných prejavov človeka, ktoré sú prístupné aj iným ľuďom.
- nie je to len mechanická odpoveď na podnet, ale aj prispôsobenie sa okoliu.
- základné kategórie: a) konanie: - jednorazové (akt)
- dlhodobé
b) reč
c) výraz (mimicky, pantomimicky)
- prežívanie a správanie tvoria jednotu.
- psychiku tvorí = pociťovanie, snívanie, predstavy, pamäť, myslenie, reč, fantázia, emócie, motivácia a vôľa.
Význam psychológie:
-vďaka mnohým psychickým poznatkom človek porozumie vlastným citom, motivácii svojho konania, schopnostiam, vlastnostiam, môžeme sledovať iných ľudí, predchádzať konfliktom.
- na ontogenézu psychiky pozeráme z 2 hľadísk:
1. z historického vývoja
2. z vývinu psychiky u jednotlivca
- s hotovou nemennou psychikou sa nikto nenarodí, počas života sa psychika mení, vyvíja
- ontogenéza psychiky prebieha v 2 štádiách:
1. socializácia – človek sa rodí ako biologická bytosť, postupne sa začleňuje do spoločnosti, preberá na seba spoločenské roly
2. individualizácia – hľadanie samého seba, vytváranie vlastnej osobnosti
- na vývin psychiky pôsobia tieto činitele (determinanty):
1. biologické:
a) nervová sústava – vykonáva reguláciu správania
- základom CNS je reflexný oblúk, ktorý funguje na základe spätnej väzby
b) dedičnosť – mechanizmus prostredníctvom ktorého sa prenášajú gény z rodičov na potomkov (nie vlastnosť)
genotyp – zdedených génov
fenotyp – prejavenie genotypu v konkrétnych podmienkach, vzniká tak vlastnosť
2. sociálne: - pomáhajú človeku získavať skúsenosti s prírodou, sú soc. javmi, kult. Návykmi
- ide o činitele prostredia – rodina, škola, kamaráti, záujmové útvary, výchova – dôležitá je jednotná výchova rodičov a citové vzťahy v detstve
- v minulosti existovali 2 stanoviská presadzujúce vplyv činiteľov na vývin psychiky:
1. dedičnosť jediná ovplyvňuje psychiku, výchova je nepodstatná
2. dedičnosť pri vývine psychiky nie je až tak dôležitá, podstatnejšie je výchova (masové vychovávanie talentov)
- v súčasnosti sa preferuje názor 1+2
Učenie
- je jedným z faktorov prostredia vplývajúcich na vývin psychiky
- v užšom zmysle slova je to vedomé a systematické nadobúdanie vedomostí návykov a zručností (spájame sa školou)
- v širšom slova zmysle je to obohacovanie individuálnej skúsenosti (žiaduce i nežiaduce)
Druhy učenia:
Habituácia – jednoduché učenie, prispôsobenie sa podnetu
Asociačné – vytváranie súvislostí medzi naučeným a aktuálne pôsobiacim
Intelektuálne – osvojovanie vedomostí (dôležitá pamäť)
Motorické – osvojovanie si zručnosti a návykov (tanec, šport, písanie, plávanie...)
Sociálne – osvojovanie si spôsobov spoločenského správania
Mimovoľné – bez priameho vôľového úsilia
Imitačné - cez napodobňovanie (napr. podľa vzorov rodičov)
- pri učení sa vyžaduje systematické opakovanie a nacvičovanie istých činností. V tejto súvislosti sa hovorí o tzv. krivke učenia a zabúdania jej tvar závisí: od materiálu (čo sa budem učiť), od typu pamäti učiaceho sa (zraková, sluchová...), od tempa učiaceho sa
- zabúdanie je opačným procesom, nie je len negatívnym faktorom, lebo niekedy je dobré zabudnúť na „zlé“
Podobné práce | Typ práce | Rozsah | |
---|---|---|---|
Predmet všeobecnej psychológie | Učebné poznámky | 212 slov | |
Psychológia téma | Referát | 1 236 slov | |
Psychológia poznámky ku skúške | Ostatné | 6 slov | |
Psychológia – 1. ročník | Učebné poznámky | 3 975 slov | |
Psychológia - veda o človeku a jeho psychike | Referát | 627 slov | |
Psychológia – predmet, zakladatelia, disciplíny | Referát | 1 316 slov | |
Psychológia a úlohy psychológie | Referát | 895 slov | |
Predmet sociálnej psychológie | Referát | 66 slov | |
Psychológia a sociológia – vypracované otázky | Ostatné | 2 194 slov | |
Vysvetlite predmet psychológie ako vedy | Referát | 503 slov | |
Všeobecná psychológia | Referát | 2 656 slov | |
Predmet psychológie | Učebné poznámky | 171 slov | |
Úvod do psychológie | Referát | 265 slov | |
Dejiny psychológie | Referát | 2 573 slov | |
Osobnosť, psychika a psychológia | Referát | 573 slov |
Vyhľadaj ďalšie študentské práce pre tieto populárne kľúčové slová:
#psychologia v každodennom živote človeka #ontogenézy psychiky #ontogenéza osobnosti #intelektuálne zručnosti #psychológia #VPLYV DEDIČNOSTI na VÝVIN psychiky človeka #psychologia trhu #všeobecná charakteristika psychiky #ontogeneza cloveka #všeobecná psychológia #štúdium , význam psychológie #učenie druhy učenia #ontogenéza nervová sústava #imitačné #sebareguláia vôľa #psychologia ako veda #psychyka v každodennom živote #sluchová percepciaDiskusia: Psychológia ako veda
Pridať nový komentárVygenerované za 0.026 s.