Sivko-burko

Slovenský jazyk » Rozprávky

Autor: mamicka
Typ práce: Ostatné
Dátum: 05.12.2014
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 1 375 slov
Počet zobrazení: 2 628
Tlačení: 261
Uložení: 297
Sivko-burko (Rozprávka)
JEDEN STARČEK MAL TROCH SYNOV. Dvaja starší robili okolo gazdovstva, radi sa parádili aj chvastali. A najmladší, Ivan-hlupák, bol iba taký ledajaký, rád chodil do hory na hríby a doma ponajviac iba na peci sedával.

Prišiel starčekov čas a tu on vraví svojim synom:

„Keď umriem, príďte po tri noci na môj hrob a ešte naostatok mi doneste chleba."

Starček zomrel a pochovali ho. Blíži sa prvá noc, najstarší brat by mal ísť k otcovmu hrobu. No jemu sa alebo ťaží, alebo sa bojí... Povie on najmladšiemu bratovi:

„Nešiel by si, Vaňa, namiesto mňa? Kúpil by som ti medovník."

Ivan pristal, vzal chleba a šiel na otcov hrob. Sadol si a čaká. O polnoci sa hrob otvoril, otec z neho vstal a vraví:

„Kto je tu? Si to ty, môj najstarší syn? Povedz, čo sa robí na Rusi: štekajú psi, zavýjajú vlci, alebo moje dieťa narieka?"

Ivan odpovedá:

„To som ja, tvoj syn. A na Rusi je všade pokoj."

Otec sa najedol chleba a ľahol si do hrobu. Ivan sa pobral domov a cestou nazbieral hríbov. Príde domov a najstarší brat sa ho spytuje:

„Videl si otca?"

„Videl."

„Jedol chlieb?"

„Jedol. Najedol sa dosýta."

Prišla druhá noc. Mal by ísť na hrob prostredný brat, no jemu sa alebo ťaží, alebo sa bojí... Povie on najmladšiemu bratovi:

„Nešiel by si, Vaňa, k otcovi namiesto mňa? Upletiem ti krpce."

„Dobre, pôjdem."

Vzal Ivan chleba a šiel na otcov hrob. Sadol si a čaká.

O polnoci sa hrob otvoril, otec z neho vstal a spytuje sa:

„Kto je tu? Si to ty, môj prostredný syn? Povedz, čo sa robí na Rusi: štekajú psi, zavýjajú vlci, alebo moje dieťa narieka?"

Ivan odpovedá:

„To som ja, tvoj syn. A na Rusi je všade pokoj."

Otec sa najedol chleba a ľahol si do hrobu. Ivan sa pobral domov a po ceste si nazbieral hríbov. Prostredný brat sa ho spytuje:

„Jedol otec chlieb?"

„Jedol. Dosýta sa najedol."

Tretiu noc bol rad na Ivanovi. Vraví on bratom:

„Ja som už bol po dve noci. Choďte teraz vy na otcov hrob a ja si oddýchnem."

Bratia mu vravia:

„Ešte čo, Vaňa, ty to už tam poznáš, len choď ty."

„No dobre."

Vzal Ivan chleba a šiel. O polnoci sa hrob otvoril a otec z neho vstal:

„Kto je tu? Si to ty, môj najmladší syn Vaňa? Povedz, čo sa robí na Rusi: štekajú psi, zavýjajú vlci, alebo moje dieťa narieka?"

Ivan odpovedá:

„To som ja, tvoj syn Vaňa. A na Rusi je všade pokoj."

Otec sa najedol chleba a vraví mu:

„Ty jediný si splnil môj príkaz, nebál si sa po tri noci prísť na môj hrob. Za to budeš mať odo mňa takýto dar: Keď vyjdeš s touto uzdou do šíreho poľa a zavoláš: Sivko-burko, múdry zlatohrivko, zastaň si predo mnou ako list pred trávou! - pribehne k tebe kôň. Ty mu vojdi pravým uchom dnu a ľavým von, hneď bude z teba smelý junák. Potom už len vysadni na koňa a cválaj!"

Ivan si vzal od otca uzdu, poďakoval sa a pobral sa domov. Po ceste si znova nazbieral hríbov. Doma sa ho bratia spytujú:

„Videl si otca?"

„Videl."

„Jedol chlieb?"

„Dosýta sa najedol a viacej nám už nekázal chodiť."

V tom čase dal cár rozhlásiť po celej krajine: všetci smelí junáci, slobodní, neženatí, nech sa poschádzajú na cárskom dvore. Cárska dcéra Krása Nevídaná si rozkázala postaviť palác s dvanástimi stĺpmi a dvanástimi poschodiami. Bude sedieť v tom paláci pri najvyššom obloku. Kto k nej na koni doskočí a na ústa ju pobozká, nech by bol akéhokoľvek rodu a pôvodu, dostane ju za ženu a k tomu pol cárstva na prídavok.

Keď sa o tom dozvedeli Ivanovi bratia, vravia si:

„Poďme aj my šťastie skúsiť."

Naobročili si svoje dobré kone, ošírovali ich, aj sami sa do sviatočného vyobliekali a pekne sa učesali. Ivan sedí na peci a vraví:

„Vezmite aj mňa, bratia, šťastie sprobovať."

„Ty hlupák, ty pecúch! Ty si len choď hríbov do hory nazbierať, tam ťa aspoň ľudia nevysmejú."

Vysadli bratia na kone, čiapky nabok posotili, zavýskli-zaujúkali a už sa za nimi len zaprášilo. A Ivan vzal svoju uzdu a šiel do šíreho poľa.

Príde on na šíre pole a zavolá, ako ho otec naučil:

„Sivko-burko, múdry zlatohrivko, zastaň si predo mnou ako list pred trávou!"

Vtom, kde sa vzal, tam sa vzal, beží kôň: zem sa pod ním trasie, z nozdier mu plameň vyblkuje, z uší sa dym stĺpom valí. Zastane pred Ivanom, ani čo by ho do zeme vkopali, a vraví:

„Čo rozkážeš?"

Ivan koňa pohladil, založil mu uzdu, vošiel mu pravým uchom dnu a ľavým von. Hneď bol z neho junák, akého ešte svet nevidel. Vysadol na koňa a pobral sa na cársky dvor.

Cvála Sivko-burko, až sa pod ním zem trasie, hory a doliny chvostom zakrýva, klady a pne pomedzi nohy prepúšťa. Dobehne Ivan na cársky dvor a tam už národa hlava na hlave. Vo vysokom paláci s dvanástimi stĺpmi a dvanástimi poschodiami na samučkom vrchu sedí v obloku cárovná Krása Nevídaná.

Cár vyšiel na pavlač a hovorí:

„Ktorý z vás, smelí junáci, vyskočí na koni až k tamtomu obloku a pobozká moju dcéru na ústa, ten ju aj za ženu dostane a pol cárstva s ňou."

Začnú mládenci skákať - ale kdeže! Do tej výšky ani jeden nedoskočí! Sprobovali aj Ivanovi bratia, no vyskočili len do polovice.

Prišiel rad na Ivana.

Rozohnal on Sivka-burka, zavýskal-zaujúkal a skok! Dve poschodia mu chýbali. Rozohnal sa druhý raz, vyskočil - jedno poschodie chýbalo. Zavrtel sa Ivan, zakrúžil, rozhorúčil koňa, popchol ho - a už ani oheň preletel okolo obloka, bozkal cárovnú Krásu Nevídanú na cukrové ústa a ona ho buchla prsteňom po čele, dala mu svoju pečať.

Všetci vykríkli:

„Chyťte ho, držte ho!"

Lenže po Ivanovi už nebolo ani chýru ani slychu.

Dobehol Ivan na šíre pole, vošiel Sivkovi-burkovi ľavým uchom dnu a pravým von, a už bol z neho ten istý Ivan-hlupák.

Koňa pustil po slobode a sám sa pobral domov, cestou si ešte aj hríbov nazbieral. Obviazal si čelo handričkou, vyšiel na pec a rozvalil sa tam.
Prídu bratia domov, rozprávajú, kde boli a čo videli.

„Smelí junáci sa tam poschodili, ale tomu jednému sa nikto nevyrovnal. Vyskočil na koni až hore k cárovnej a bozkal ju na ústa. Videli, z ktorej strany prišiel, ale nevideli, kde sa podel."

Ivan sedí na peci a vraví:

„Ktohovie, či som to nebol ja."

Bratia sa najedovali:

„Od hlupáka iba hlúposť čakaj! Či ty vieš aj dačo inšie, ako na peci sedieť a hríby jesť!"

Ivan si nebadane rozviazal handričku na čele, kde mu cárovná prsteňom pečať udrela - a tu sa izba až tak zajasala. Bratia sa naľakali a kričia:

„Čo to robíš, hlupák! Ešte chalupu podpáliš!"

Na druhý deň zvolal cár na hostinu všetkých bojarov i kniežatá i prostých ľudí, bohatých aj chudobných, starých aj mladých.

Aj Ivanovi bratia sa poberajú. Ivan im vraví:

„Vezmite aj mňa so sebou!"

„Ešteže čo! Bol by si ľuďom iba na smiech. Ty si len seď na peci a jedz svoje hríby!"

Bratia vysadli na kone a pustili sa cvalom. A Ivan sa pobral peši. Príde on na tú hostinu a sadne si do najzadnejšieho kúta dvora. Cárovná Krása Nevídaná chodí pomedzi hostí, ponúka im čašu s medovinou a prizerá sa, či voľaktorý nemá na čele pečať.

Prezrela si už všetkých hostí, blíži sa k Ivanovi, srdce jej v hrudi až tak buchoce. Pozrie na neho - aký je len strapatý a celý od sadzí!

„Ty si čí? Odkiaľ? A prečo máš zaviazané čelo?"

„Udrel som sa."

Cárovná mu odviazala z čela handričku, a vtom sa zajasal celý dvor. Ona vykríkla:

„Tu je moja pečať! Toto je môj súdený!"

Prišiel cár a hovorí:

„Akýže súdený! Je to obyčajný pecúch, celý od sadzí."

Nato Ivan povie:

„Dovoľte sa mi umyť."

Cár mu dovolil. Ivan vyšiel na dvor a zavolal, ako ho otec naučil:

„Sivko-burko, múdry zlatohrivko, zastaň si predo mnou ako list pred trávou!"

V tej chvíli, kde sa vzal, tam sa vzal, beží kôň, zem sa pod ním trasie, z nozdier mu plameň vyblkuje, z uší sa dym stĺpom valí. Ivan mu vošiel pravým uchom dnu, a keď potom vyšiel ľavým uchom von, bol z neho taký junák, že sa to nedá ani vymyslieť, ani vyhádať, ani perom opísať. Všetci nad ním až tak zhíkli.

Potom už nebolo treba rečí, iba vystrojiť hostinu a svadbu.

Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1

Kľúčové slová

Vyhľadaj ďalšie študentské práce pre tieto populárne kľúčové slová:

#krása nevídaná


Odporúčame

Slovenský jazyk » Rozprávky

:: KATEGÓRIE – Referáty, ťaháky, maturita:

Vygenerované za 0.019 s.
Zavrieť reklamu