Ako zlodej zachránil cára Petra

Ako zlodej zachránil cára Petra (Rozprávka)
CHCEL CÁR PETER VEDIEŤ, čo sa robí v Moskve pod rúškom noci. Obliekol sa do chudobného odevu a vybral sa v noci do mesta. V jednej slepej uličke stretol človeka a spytuje sa ho:

„Kto si?"

„Ja som zlodej. A ty?"

„Aj ja som zlodej," vraví cár.

„Tak vieš čo? Poďme kradnúť spolu. Koho by sme tak mohli vykradnúť?"

„Vykradnime cára," vraví cár.

„Prečo cára? Cár potrebuje veľa peňazí, má veľké výdavky."

„Tak teda koho?"

„Vykradnime generála Bielorukina. Ten má peňazí, že ani nevie, čo s nimi," hovorí zlodej.

Pobrali sa ku generálovmu domu.

Zlodej si založil železné pazúry a škriabe sa po stene k obloku, aby popočúval, čo sa v dome robí. A tu počuje, ako sa tam zhovárajú o plese, ktorý má byť o dva dni. Vraj pozvú naň aj cára Petra Alexejeviča a dajú mu vypiť otrávené víno. Zlodej to všetko vypočul, zliezol dolu a vraví Petrovi:

„Ej, bratku, keby som to tak mohol oznámiť cárovi!"

„A čo?"

„Nuž to, že ho chcú na plese otráviť."

„Nože netáraj! Daj mi tie pazúry, aj ja pôjdem popočúvať!"

Vyliezol cár Peter k obloku a na vlastné uši si vypočul, o čom sa dnu zhovárajú.

Potom zišiel dolu a vraví zlodejovi:

„Mal si pravdu, bratku. Vieš čo, buďme priatelia! Ja sa už teraz musím vrátiť domov, ale zajtra sa zíďme. Je to veľmi dôležité. Príď do toho a toho kostola na utiereň. A aby sme sa ľahšie spoznali, vyčarajme si čiapky."

Vymenili si čiapky a pobrali sa každý svojou stranou.

Na druhý deň išiel cár na utiereň a hľadí, na kom uvidí svoju čiapku. Zočil zlodeja a prikázal drábom, aby ho sledovali a po utierni aby ho priviedli k jeho koču.

Doviedli zlodeja k cárskemu koču a usadili dnu. Neborák bol od strachu viacej mŕtvy ako živý. A keď sa ešte dozvedel, s kým sa to vezie!

Cár ho upokojuje:

„Neboj sa, bratku. Viem, že si zlodej, ale ja ti odpúšťam. Pozvali ma na zajtrajší ples ku generálovi a ty ta pôjdeš so mnou, preoblečený za cudzozemského vyslanca. Keď mi generál ponúkne ako prvému pohár vína, spýtam sa ťa, aký je zvyk u vás, v cudzine. A ty povieš, že u vás prvý pohár vypije vždy hostiteľ. No, či pristávaš?"

„Zo srdca rád ti poslúžim, cár-hosudar," odpovedal zlodej.

Z jedného dňa na druhý ušili pre zlodeja odev cudzozemského vyslanca a večer sa už viezol s cárom na ples do generálovho domu.

Generál Bielorukin ich úctivo víta v svojom dome a ponúka cárovi pohár vína.

„Nie, nie," vraví cár, „prvý pohár vypi ty, generál!"

„Ako by som mohol, vaše veličenstvo, piť skôr ako cár!"

A tu Peter povie:

„Neškriepme sa zbytočne, ale sa spýtajme nášho hosťa, cudzozemského vyslanca, aký je zvyk u nich. Kto má piť prvý: hosť, či hostiteľ."

A zlodej v odeve vyslanca vraví:

„V našej krajine nikdy nepije prvý pohár hosť, ale vždy hostiteľ."

Nedalo sa nič robiť, generál musel vypiť prvý pohár. Len čo ho vypil, padol na zem mŕtvy.

Cár Peter hneď rozkázal pochytať všetkých sprisahancov. Keď ich už mal v putách, spytuje sa zlodeja:

„A teba ako mám odmeniť, bratku? Čo by si si žiadal?" „Nežiadam si nijakú odmenu, cár-hosudar. Len o to by som ťa chcel poprosiť, aby si zlodejov nesúdil tak prísne.

Veď oni nekradnú z dobroty, ale z núdze. Inak som veľmi šťastný, že mi osud dal stretnúť sa s tebou, aby si ty, cár-hosudar, mohol ďalej žiť.