Anana
Autor: mamicka
Typ práce: Ostatné
Typ práce: Ostatné
Dátum: 05.12.2014
Jazyk:
Jazyk:
Rozsah: 642 slov
Počet zobrazení: 1 943
Počet zobrazení: 1 943
Tlačení: 191
Uložení: 227
Uložení: 227
Anana (Rozprávka)
ČI TO UŽ BOLO ČI NEBOLO, no žil vraj kedysi jeden kráľovič. Ten kráľovič mal v záhrade dve hriadky, o ktoré sa sám staral. Na jednej rástla cibuľa a na druhej kôpor. Kým si cárovič hriadky nepolial a pri nich neposedel, ani ho nedostali k raňajkám.
Ako si on raz kráčal popri tých svojich hriadkach, zočil na zemi akúsi ceduľku. Zdvihol ju, obzerá: čosi je na nej napísané, ibaže nezrozumiteľne, nedá sa prečítať ani slovo. Odhodil kráľovič ceduľku na chodník - a tu, ako dopadla na zem, premenila sa ceduľôčka na dievčinu. Jaj, a akú len krásnu!
Nenašli by ste jej páru na celom šírom svete!
Zapáčila sa kráľovičovi tá dievčina, rád by sa s ňou oženil. Spytuje sa jej:
„Povedz mi dievča, akého si rodu a pôvodu a ako sa voláš?"
A ona mu na to:
„Po otcovi pochádzam od cibule a po mamke od kôpra, jednoduché som ja dievča. Volám sa Anana."
„Nuž veru nie si vznešeného rodu," riekol kráľovič. Odvrátil sa od nej, odišiel a oženil sa s druhou.
A Anana už dávno ľúbi kráľoviča, srdce jej zmiera od ľúbosti.
Doviedla si Anana z vrchov kŕdeľ jeleníc, nadojila jelenieho mlieka, dala ho variť do kotla a sadla si doň. Mlieko vrie a pení sa a kypí - a Anana sa v ňom kúpe.
Videl kráľovič Ananu v kypiacom mlieku a vraví svojej žene:
„Vieš, čo spravila naša Anana? Doviedla si z vrchov jelenice, podojila ich a mlieko dala variť do kotla. Mlieko vrie a pení sa a kypí - a Anana sa v ňom kúpe."
Kráľovná mu vraví:
„Myslíš, že ja by som to nevedela?"
Rozkázala si prihnať z vrchov kravy, podojila ich, dala variť mlieko do kotla, sadla si doň a - uvarila sa. Kráľovič ovdovel.
Prišiel k Anane a spytuje sa:
„Povedz mi, akého si rodu a pôvodu?"
A ona mu na to:
„Po otcovi pochádzam od cibule a po mamke od kôpra, jednoduché som ja dievča."
„Nuž veru nie si vznešeného rodu," povedal kráľovič. Odvrátil sa od nej, odišiel a oženil sa s inou.
Vyšla Anana vysoko na vežu, sadla si tam a pradie hodváb. Vtom sa jej vyšmyklo vreteno a spadlo na zem. Anana si odrezala nos, hodila ho dolu a vraví:
„Choď, noštek, dones mi to vreteno!"
Nos doniesol vreteno na vežu a znova si sadol na svoje miesto.
Videl to kráľovič a hovorí svojej žene:
„Veľmi ma udivila naša Anana. Vyšla vysoko na vežu, priadla tam hodváb, a tu jej vypadlo z ruky vreteno. Anana si odrezala nos, hodila ho na zem a vraví: Choď, noštek, dones mi to vreteno! - Nos jej vreteno doniesol a znova si sadol na svoje miesto."
„A čože je na tom čudného?" vraví kráľovná. „Myslíš, že ja by som to nevedela?"
Vyšla kráľovná na strechu a pradie. Vtom jej vreteno spadlo na zem.
Kráľovná si odrezala nos, hodila ho dolu a vraví:
„Choď, noštek, dones mi to vreteno!"
Lenže nos vreteno nedoniesol, ani sám sa nevrátil. Kráľovná stiekla z krvi a zomrela.
Kráľovič znova ovdovel. Ide k Anane a spytuje sa:
„Povedz mi, akého si rodu a pôvodu?"
A ona mu na to:
„Po otcovi pochádzam od cibule a po mamke od kôpra, jednoduché som ja dievča."
Odišiel od nej kráľovič. Vybral sa do vrchov, vyhľadal tam pastiera svíň, kúpil od neho sviňu a vraví mu:
„Túto sviňu zakoľ, mäso si nechaj a mňa pooblievaj krvou, aby som vyzeral ako zabitý. A potom ma zanes do kráľovského paláca, do izbičky našej Anany."
Pastier urobil všetko, ako mu kráľovič prikázal.
Keď Anana zočila kráľoviča celého v krvi, vykríkla:
Slniečko-mať moja, mesiačik-otec môj,
hviezdičky-sestry milené,
lavičku moju spusťte mi dolu,
srdce mi žiaľom kamenie!
Ako to povedala, obloha sa otvorila a spustila sa z nej zlatá lavička.
Už-už by bola Anana odletela na nej hore na oblohu, keď vtom kráľovič vyskočil, objal ju a vybozkával.
Vystrojili svadbu a nažívali si už potom v šťastí a láske.
ČI TO UŽ BOLO ČI NEBOLO, no žil vraj kedysi jeden kráľovič. Ten kráľovič mal v záhrade dve hriadky, o ktoré sa sám staral. Na jednej rástla cibuľa a na druhej kôpor. Kým si cárovič hriadky nepolial a pri nich neposedel, ani ho nedostali k raňajkám.
Ako si on raz kráčal popri tých svojich hriadkach, zočil na zemi akúsi ceduľku. Zdvihol ju, obzerá: čosi je na nej napísané, ibaže nezrozumiteľne, nedá sa prečítať ani slovo. Odhodil kráľovič ceduľku na chodník - a tu, ako dopadla na zem, premenila sa ceduľôčka na dievčinu. Jaj, a akú len krásnu!
Nenašli by ste jej páru na celom šírom svete!
Zapáčila sa kráľovičovi tá dievčina, rád by sa s ňou oženil. Spytuje sa jej:
„Povedz mi dievča, akého si rodu a pôvodu a ako sa voláš?"
A ona mu na to:
„Po otcovi pochádzam od cibule a po mamke od kôpra, jednoduché som ja dievča. Volám sa Anana."
„Nuž veru nie si vznešeného rodu," riekol kráľovič. Odvrátil sa od nej, odišiel a oženil sa s druhou.
A Anana už dávno ľúbi kráľoviča, srdce jej zmiera od ľúbosti.
Videl kráľovič Ananu v kypiacom mlieku a vraví svojej žene:
„Vieš, čo spravila naša Anana? Doviedla si z vrchov jelenice, podojila ich a mlieko dala variť do kotla. Mlieko vrie a pení sa a kypí - a Anana sa v ňom kúpe."
Kráľovná mu vraví:
„Myslíš, že ja by som to nevedela?"
Rozkázala si prihnať z vrchov kravy, podojila ich, dala variť mlieko do kotla, sadla si doň a - uvarila sa. Kráľovič ovdovel.
Prišiel k Anane a spytuje sa:
„Povedz mi, akého si rodu a pôvodu?"
A ona mu na to:
„Po otcovi pochádzam od cibule a po mamke od kôpra, jednoduché som ja dievča."
„Nuž veru nie si vznešeného rodu," povedal kráľovič. Odvrátil sa od nej, odišiel a oženil sa s inou.
Vyšla Anana vysoko na vežu, sadla si tam a pradie hodváb. Vtom sa jej vyšmyklo vreteno a spadlo na zem. Anana si odrezala nos, hodila ho dolu a vraví:
„Choď, noštek, dones mi to vreteno!"
Nos doniesol vreteno na vežu a znova si sadol na svoje miesto.
Videl to kráľovič a hovorí svojej žene:
„Veľmi ma udivila naša Anana. Vyšla vysoko na vežu, priadla tam hodváb, a tu jej vypadlo z ruky vreteno. Anana si odrezala nos, hodila ho na zem a vraví: Choď, noštek, dones mi to vreteno! - Nos jej vreteno doniesol a znova si sadol na svoje miesto."
„A čože je na tom čudného?" vraví kráľovná. „Myslíš, že ja by som to nevedela?"
Vyšla kráľovná na strechu a pradie. Vtom jej vreteno spadlo na zem.
Kráľovná si odrezala nos, hodila ho dolu a vraví:
„Choď, noštek, dones mi to vreteno!"
Lenže nos vreteno nedoniesol, ani sám sa nevrátil. Kráľovná stiekla z krvi a zomrela.
Kráľovič znova ovdovel. Ide k Anane a spytuje sa:
„Povedz mi, akého si rodu a pôvodu?"
A ona mu na to:
„Po otcovi pochádzam od cibule a po mamke od kôpra, jednoduché som ja dievča."
Odišiel od nej kráľovič. Vybral sa do vrchov, vyhľadal tam pastiera svíň, kúpil od neho sviňu a vraví mu:
„Túto sviňu zakoľ, mäso si nechaj a mňa pooblievaj krvou, aby som vyzeral ako zabitý. A potom ma zanes do kráľovského paláca, do izbičky našej Anany."
Pastier urobil všetko, ako mu kráľovič prikázal.
Keď Anana zočila kráľoviča celého v krvi, vykríkla:
Slniečko-mať moja, mesiačik-otec môj,
hviezdičky-sestry milené,
lavičku moju spusťte mi dolu,
srdce mi žiaľom kamenie!
Ako to povedala, obloha sa otvorila a spustila sa z nej zlatá lavička.
Už-už by bola Anana odletela na nej hore na oblohu, keď vtom kráľovič vyskočil, objal ju a vybozkával.
Vystrojili svadbu a nažívali si už potom v šťastí a láske.
Vygenerované za 0.020 s.