Slávik II

Slovenský jazyk » Rozprávky

Autor: mamicka
Typ práce: Ostatné
Dátum: 05.12.2014
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 696 slov
Počet zobrazení: 1 904
Tlačení: 201
Uložení: 220
Slávik II (Rozprávka)
BOL RAZ JEDEN VEĽMI BOHATÝ kupec, ktorý vlastnil veľa krásnych zámorských vecí. Doma chodil po perzských kobercoch, jedával na čínskom riade, obliekal sa do tureckých chalátov, no a sluhov mal indických.

Kdekoľvek kupec ide, zovšadiaľ si dovezie čosi na pamiatku.

Mal v dome i jedného slávika, držal ho vo veľkej krásnej klietke. Steny mala tá klietka zo strieborných prútov, strechu z krištáľových tabličiek a dlážku posypanú zlatým pieskom.

Nič neľutoval kupec pre svojho slávika.

Tri razy denne, zavčas rána, na poludnie a podvečer, prinášal sluha slávikovi studenú vodu v perleťovej lastúre a vyberané semeno na jantárovom podnose. Slávik žil bezstarostne a veselo a jeho spev bol ten najkrajší na svete.

Je mu u mňa lepšie ako na slobode, myslel si kupec, keď počúval jeho radostný spev.

Raz sa kupec zberal na obchodnú cestu do zámorskej krajiny.

Dozvedel sa o tom slávik a vraví mu:

„Počuj, pán môj, vždy si bol ku mne dobrý a nič si mi neodmietol. Splň mi prosbu aj teraz, keď sa zberáš do mojej vlasti. Tam v granátovníkovom sade žije celé moje príbuzenstvo, všetci moji bratia a sestry. Zájdi k nim, pán môj, a odovzdaj im odo mňa veľa pozdravov. Povedz im, že som živý, zdravý a na nič sa nežalujem."

„Dobre," vraví kupec, „urobím, o čo ma žiadaš."

A vydal sa na cestu.

Prišiel on do tej zámorskej krajiny, rozpredal svoj tovar a nakúpil všelijakých cenností. Keď už vybavil všetky svoje obchodné záležitosti, vybral sa hľadať sad, o ktorom mu hovoril slávik.

Chodil on, chodil, až napokon prišiel do sadu, ktorý bol neobyčajne krásny. Bolo tam neslýchane veľa kvetov. Granátovníky ani namaľované a na nich plno plodov.

Povetrie voňalo a až sa tak chvelo od slávičieho spevu. Kde len oko pozrelo, na každom strome, na každej halúzke sedel slávik a zvučným hláskom vyťahoval svoju pieseň. Ale najmä jeden vyspevoval tak utešene, že kupec voľky-nevoľky zastal a počúval.

To je iste príbuzný môjho speváka, pomyslel si, pristúpil k stromu a zavolal:

„Počuj, slávik! U mňa doma žije v striebornej klietke tvoj brat. Prosil ma, aby som odovzdal tebe aj ostatným bratom a sestrám veľa pozdravov a aby som ti povedal, že je zdravý, má čo jesť i piť a na nič sa nežaluje."

Slávik vypočul kupcove slová a odrazu spadol na zem ani kameň.

Nevie kupec, čo robiť. Zohol sa k slávikovi, ale ten už nedýcha. Krídla rozhodil, zobák otvoril, nehýbe sa. Je mŕtvy.

Nemal som mu brata pripomínať, pomyslel si kupec. Ako vidieť, veľmi sa preňho trápil... Ale nešťastie sa už nedá odčiniť.

Zdvihol kupec mŕtveho slávika a odhodil ďalej do trávy.

Len čo slávik dopadol na zem, zaraz ožil. Vybŕkol na strom, zaklokotal, zapískal, z konára na konár preletuje, zo stromu na strom, až sa stratil kdesi v hĺbke sadu.

„Kde letíš? Veď počkaj!" zakričal kupec. „Povedz, čo odkazuješ svojmu bratovi? On tam u mňa čaká od teba správu!"

Ale slávik mu neodvetil, iba jeho veselý klokot zaznieval zo zelenej húšťavy.

Kupec sa vrátil domov zarmútený.

„Odovzdal si môj pozdrav, pane?" spytuje sa ho slávik. „A doniesol si mi odkaz od bratov a sestier?"

„Povedal som im všetko o tebe a odovzdal som pozdrav," hovorí kupec. „Ale odpoveď nenesiem. Len čo som o tebe dopovedal, tvoj
brat spadol na zem ako mŕtvy: krídla rozhodené, zobák otvorený... Načisto mŕtvy.

Odhodil som ho ďalej do trávy, a tu on zrazu ožil a uletel. Ani sa len za pozdrav nepoďakoval."

Slávik si to všetko vypočul a veľmi sa zarmútil. Celý deň nejedol ani nepil, hláska nevydal.

A ráno, keď mu sluha doniesol vody v perleťovej lastúre a vyberaného semena na jantárovom podnose, ležal slávik v klietke mŕtvy.

Kupec len-len že sa od žiaľu nerozplakal. Všeličo robil, aby slávika vzkriesil: aj vodu mu do zobáčika lial, aj na slnci ho zohrieval, aj na mäkkú trávu ho kládol.

Všetko márne - slávik bol mŕtvy.

Napokon kupec kázal sluhovi, aby mŕtveho vtáčika odniesol. Sluha zaniesol slávika za ohradu, kde vysýpali smeti, a tam ho odhodil.

Len čo slávik dopadol na zem, ihneď ožil, vyletel do výšky a s veselým klokotom zakrúžil ponad sad.

„Ďakujem ti, pán môj, že si mi doniesol takú dobrú radu!" zavolal kupcovi na rozlúčku a letel do svojej rodnej krajiny.

Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1

Kľúčové slová

Vyhľadaj ďalšie študentské práce pre tieto populárne kľúčové slová:

#Slavik


Odporúčame

Slovenský jazyk » Rozprávky

:: KATEGÓRIE – Referáty, ťaháky, maturita:

Vygenerované za 0.024 s.
Zavrieť reklamu