Vďačný zajac

Vďačný zajac (Rozprávka)
V JEDNEJ BAŠKIRSKEJ DEDINE žil chlapec so svojimi rodičmi. Ten chlapec raz našiel pod kríkom malého, ešte slepého zajačika. Vzal ho domov a choval ho mliekom, až kým nepodrástol. A potom ho pustil do hory. Nech si žije na slobode!

Odvtedy, vždy keď chlapec prišiel do, hory, priskackal k nemu zajac a sadol si mu k nohám ako verný priateľ.

Raz si chlapcovi rodičia chceli pozvať hostí a zabaviť sa s nimi.

„Choď, synček," vravia chlapcovi, ,,a pozvi k nám strýka a dedka a ujca, aj švagra pozvi..." Povedali veľa všelijakých mien.

Chlapec vybehol na ulicu a tu zbadal, že si veru nezapamätal, koho má pozvať.

Vrátiť domov sa bál, nuž rozhodol sa takto:

Pozvem celú dedinu a tak budú medzi nimi aj tí, ktorých som mal pozvať.

Rozbehol sa z dom do domu po oboch stranách ulíc aj uličiek a všetkých popozýval.

Ľudia ďakovali za pozvanie a sľúbili, že prídu.

Odpoludnia sa už začali schodiť. Celá dedina prišla.

Otec a mať sú načisto vydesení:

„Čo to má znamenať? Kde naberieme pohostenie pre toľkých ľudí?"

Vtedy sa chlapec priznal, že zabudol, koho mu kázali pozvať, a tak pre istotu pozval všetkých.

Hostia už sedia a čakajú. Poznášali otec a mať všetko, čo mali v dome, lenže čo to bolo pre toľkých!

„Tak teraz naprávaj, čo si zbabral!" vravia synovi.

So slzami v očiach vybehol chlapec z domu. Do poľa beží a odtiaľ do hory, veľmi je z toho nešťastný.

A tu pribehne k nemu kamarát zajac.

„Čo ťa trápi, priateľ môj? Prečo máš v očiach slzy?"

Chlapec mu rozpovedal, čo vyparatil, a akú teraz majú rodičia starosť.

Zajac počúval, kyvkal dlhými ušami, potom si stal na zadné nohy, predné labky položil chlapcovi do dlane a vraví:

„Netráp sa, priateľ môj! Choď pekne domov, všetko bude v poriadku."

A odfujazdil do hory.

Chlapec poslúchol a vrátil sa domov. Tam už hostia všetko pojedli a vypili, sedia za prázdnymi stolmi, čakajú. A niektorí už začínajú šomrať, ohovárať.

„Načo si nás toľkých pozvali, keď nám nemajú čo dať!"

Vtom pozrel ktosi cez oblok a preľakol sa.

„Nože poďte pozrieť!"

Najprv sa všetci zľakli, potom sa čudujú: čo to má byť? Ulica je plná všelijakých zverov, všetky idú sem a každý čosi nesie.

Medvede kotúľajú geletky s medom. Vlci vlečú celé kusy mäsa. Jelene nesú na parohoch vedrá s mliekom. Líšky ťahajú v zuboch sliepky a husi. Veverice a zajace nesú plné košíky černíc a lieskovcov.

To zajac poprosil o pomoc svojich lesných druhov. Rozpovedal im, ako ho chlapec odchoval a potom pustil na slobodu.

Zvery vošli do dvora a poskladali svoje dary. Bolo ich toľko, že sa na dvore nedalo hnúť. A potom sa zvery vrátili zasa do hory.

Hostia boli takí prekvapení, že nevedeli prísť k slovu.

Otec a matka sa veľmi tešili, no ešte väčšmi sa radoval ich synček.

Hostina trvala tri dni a tri noci. Všetci sa najedli až po hrdlo.

Dlho sa potom rozprávalo o tej príhode. Vraj takej veselej hostiny nebolo nikdy ani u najväčšieho boháča.