Ukradnutá pesnička

Slovenský jazyk » Rozprávky

Autor: mamicka
Typ práce: Ostatné
Dátum: 05.12.2014
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 676 slov
Počet zobrazení: 2 389
Tlačení: 192
Uložení: 204
Ukradnutá pesnička (Rozprávka)
ZAVÍTALA JAR. Na skaly pri Beringovom prielive priletel párik snehulí. Uvili si hniezdo na vysokom brale pri samom mori.

Snehuľa-samička zniesla vajce a sadla si naň. Bála sa čo i len na chvíľu odletieť z hniezda, aby studený vietor neofúkol vajce. Vlastným telom ho chránila pred dažďom, znášala preň hlad i únavu.

Napokon sa vyliahol z vajca synček. A aký len vydarený, aký utešený! Na celom pobreží by sa nenašlo krajšie mláďa. Len tá chyba bola pri ňom, že bol náramný krikľúň.

Teraz sa už rodičia doslova nemali kedy ani najesť, ani napiť, ani si pospať. Ak letel na lov otec, uspávala synčeka mať. Ak odletela mať, staral sa oňho otec.

Jedného dňa sedela snehuľa-mať na kraji hniezda a spievala synčekovi pesničku:



Čie-čie-čie sú tieto drobné labky?

Čie-čie-čie sú drobné krídelká?

Čia-čia-čia je táto milá hlávka?

Čie-Čie-čie sú milé očičká?

Čie-čie-čie?



Letel okolo havran, začul pesničku. Sadol si neďaleko a počúva. Počúva, počúva, nevie sa napočúvať. Pesnička sa mu tak zapáčila, že sa to nedá ani vypovedať. Začne on snehuľu prosiť:

„Daj mi tú pesničku, prosím ťa. Podaruj mi ju!"

„Ešte čo!" vraví snehuľa. „Nemôžem ti ju dať. Mám len túto jedinú a už nijakú inú."

„Ale ja ťa veľmi prosím," prehovára ju havran. „Ja bez tej pesničky nemôžem žiť!"

„A môj synček zas bez nej nezaspí. Ani už nepros, nemôžem ti ju dať."

Najedoval sa havran.

„Keď nedáš podobrotky, vezmem si ju nasilu!"

Vrhol sa na snehuľu, vymykol jej pesničku a uletel.

Veď sa len rozplakal snehuľa-synček! Plače a kričí. A snehuľa-mať narieka s ním.

Vrátil sa z lovu snehuľa-otec. Čo sa robí? Synček plače-narieka a žena nad ním slzy prelieva.

„Čo je vám? Aké nešťastie vás postihlo?"

„Veľké nešťastie," odpovedá snehuľa-mať. „Priletel havran a ukradol mi pesničku.

Ako teraz uspíme nášho synčeka? Veď sa celý uplače! Ako budeme žiť?"

Rozhneval sa snehuľa-otec, očami zablýskal, nohou dupol.

„Podaj mi lovecké rukavice, môj bojový luk a moje presné strely! Nájdem toho zlodeja a vytrhnem mu pesničku z hrdla!"

Letí snehuľa-otec, letí, veľa vtákov vidí, ale ani jeden nie je havran... Tam beží pomedzi kamene jarabica, tamto pohvizduje kulík. Napokon zočil na skalisku kŕdeľ havranov. Sadol si neďaleko, založil na luk strelu, napäl tetivu - čaká. Kto zaspieva pesničku, toho trafí strelou.

Havrany si však robia svoje. Starci sa vyhrievajú na slniečku, stareny klebetia, deti sa hrajú. Havrani-mládenci šepocú čosi do ucha svojim vyvoleným. Nik nespieva pesničku, ani snehuľovskú, ani nijakú inú. Iba čo tu a tam zakrákajú.

Letí ďalej snehuľa-otec. Letí, povetrím krúži, a vtom ho zazrie... Sedí si havran na strome, samotný sedí medzi konármi. Zobák dohora, oči zavreté, kníše sa z boka na bok a spieva-vyspevuje:



Čie sú tieto drobné labky,

čie sú drobné krídelká?

Čia je táto milá hlávka,

čie sú milé očičká?



Dospieva a hneď začne odznova:



Čie sú tieto drobné labky,

čie sú drobné krídelká?



Tu si, zlodej, čo si uchmatol najkrajšiu pesničku na svete! pomyslel si snehuľa-otec.

Sadol si na konár toho istého stromu, natiahol tetivu a pustil strelu. Zošmykla sa strela po tvrdých havranových letkách a spadla na zem. Havran nič nezbadal, ani len oči neotvoril. Ďalej si spieva a vyspevuje.

Snehuľa-otec vychmatol z tulca všetky strely, založil si ich medzi prsty a púšťa do zbojníka. Po štyri naraz.

Havran si jednostaj vyspevuje:



Oj, čie sú to drobné labky?

Oj, čie drobné krídelká?

Joj, čo ma to bodlo v boku?

Oj, čia je to hlavička?

Joj, ako ma čosi pichá!

Oj, čie sú to očičká?

Joj-joj! Joj-joj! Už nemôžem! Krrrá-krá-krá!



A vypustil pesničku zo zobáka.

Snehuľa-otec ju schytil a letí s ňou k svojmu hniezdu.

Blíži sa a už zďaleka počuje, ako synček reve a žena pri ňom narieka.

„Nekričte, neplačte!" vraví snehuľa-otec. „Vzal som havranovi našu pesničku. Tu je!"

Zaradovala sa snehuľa-mať a hneď pesničku zaspievala.

Synček zatíchol a zaspal.

Od tých čias, ak snehule zočia nablízku havrana, ihneď prestanú spievať. Boja sa čo i len zobák otvoriť. A tak sa pesnička zachovala. Dosiaľ ju spievajú všetky snehule svojim krikľúnskym deťom.

Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1

Kľúčové slová

Vyhľadaj ďalšie študentské práce pre tieto populárne kľúčové slová:

#leti leti pesnicka #Syncek


Odporúčame

Slovenský jazyk » Rozprávky

:: KATEGÓRIE – Referáty, ťaháky, maturita:

Vygenerované za 0.017 s.
Zavrieť reklamu