Králik a utopec

Králik a utopec (Rozprávka)
Na Kysuciach žili v riekach a potokoch vodníci, čo vraj mali aj ženy a deti, celkom tak ako ľudia. Jeden z nich gazdoval od nepamäti v riečke Bystrici. V Klubine ho volali utopec. Najradšej bol, keď mohol kohokoľvek stiahnuť do vody a utopiť ho v nej. Bolo treba chrániť sa pred ním a dávať veľký pozor na každý krok, keď sa šlo okolo rieky.

Raz sa utopec priplietol do cesty tetke Králikovej. Zavčas ráno sa jej mihol pred očami, kým ešte slnko nevyšlo a kým nezakikiríkal v dedine ani jeden kohút. Ale lepšie ako samotná Králička ho videl jej nebohý otec. Ten sa raz za mladi vracal od dievčat, čo robili okolo ľanu. Už bola noc, keď si vykračoval po chodníku okolo Bystrice. Ako sa blížil k lavici prevesenej ponad rieku, jasne videl, že na nej ktosi sedí. A voda sa valila ponad neho, lebo celý deň lialo.

„Ech, to nebude nič dobré, keď takto vysedúva neskoro do noci. A ešte na lavičke pri takejto vode!" pomyslel si Králik. Vtom vidí, ako sa to čudo zrazu pohlo.

„Beda, prebeda, kto môže tadiaľto chodiť, keď všetci ľudia spia? Vari len nechce chytať ryby v takejto mútňave?" Čo mohol iné robiť, ako chytro ísť ďalej, ale čudo už bolo pri ňom. Okolo nôh mu pobehúvalo a ako ho vytíska, tak ho vytíska z chodníka rovno do rieky. Králik sa však držal svojej cesty, za nič na svete by teraz z nej nevybočil. Takto vedno kráčali ďalej až k Labudovmu záhonu. Vtom sa pred ním zabelela hŕba skál. Vtedy sa Králik chytil rozumu a zastrájal sa:

„Chytím jednu z nich a tresknem ju do neho, že sa mu naskutku rozmrví na chrbte."

Už-už sa chcel zohnúť, ale kdeže! Zrazu celý zdrevenel, nohy ho nechceli poslúchať a skrčiť sa - ani pomyslieť! Ani len spod nôh nevládal zdvihnúť kameň. Vtom mu prebehlo mysľou:

„To nebude nikto iný ako utopec!" A vraj sa ani nemýlili. Ešte šťastie, že mu dalo kráčať, ba aj pobehnúť, len nie a nie sa zohnúť. Takto došiel až k jednému šípu, kde bol žľab. Zastal pred ním a rozhodol sa, že ďalej nepôjde.

Utopec naň vtedy mrzko zagánil a potom zrazu čľup! Skočil z brehu rovno do najväčšej vody, tak ako bol oblečený. Králik sa zaradoval a zašepkal:

„Dobre, že si sa hodil. Teraz ti utečiem, kde sa mi zachce . . ." Ale z očí sa mu ani potom načisto nestratil. Keď o chvíľu dobehol k inej lavici, že po nej prejde na druhú stranu, krížom cez ňu ležalo velikánske psisko. Čupelo a nepohlo sa. Najprv si Králik myslel, že je z dediny a že ušlo dakomu z dvora. Zavolal naň, ako sa volá na psov v Klubine:

„Čiba! Čiba na!" Psisko nič, len čumelo prevesené krížom cez lavičku.

Králik už nemohol vydržať, aby neskríkol ako každý človek, keď sa mu žiada dačo nasilu odohnať. V tú chvíľu pes skočil na nohy a vyhodil sa mu na chrbát, ani sa obrátiť nestačil. Objal ho prednými labami, sťaby ho chcel hrdúsiť. Ale potvora ho nestískala, ani nedriapala, ba ani zuby sa neopovážila doňho zaťať. Len ho znova ťahala rovno do vody.

„Hí, veď je to znova on, ten istý utopec! Na psisko sa premenil. Beda mi, teraz ma už istotne premôže i dogniavi!"

Do Králika však vošla taká zlosť, že mu ktosi pre nič za nič nedá v noci pokoj. Začal sa so psom pasovať. Chytil ho jednou rukou za srsť, odtrhol od seba, rozohnal sa a psisko šmaril do vody ako vecheť. Ešte začul, ako sa voda rozčľapla.

„Keď ešte raz vyjde z vody, už mi život nedaruje," pomyslel si Králik a začal rýchlo hútať, ako sa vodníka celkom zbaviť.
Utopec sa mu znova priplietol do cesty. Keď Králik takmer nevedomky vložil ruku do kapsy, našiel v nej kôrku chleba. Zaradoval sa, že ju môže hodiť tomu zloduchovi. A hneď aj tak urobil. Spakruky ju hodil za utopcom a zjačal naňho:

„Tvoja je ... A teraz sa mi už strať z očí! Nemám ti viac čo dať."

Utopec ju schmatol a znova čľapol kdesi do hlbočiny. Viac ho Králik nevidel, ani sa s ním už nestretol.

V tú noc došiel domov polomŕtvy, do rána nemohol zaspať, čo mu tá obluda jednostaj behala pred očami. Aj srdce sa nie a nie utíšiť, nikdy mu tak nebilo ako v tú noc.

Keď porozprával ľuďom, čo sa mu v noci prihodilo, kdekto sa zľakol. Viacerí mu povedali, že mal šťastie, keď tomu utopcovi vybŕdol priamo z hrsti. Mohol vraj veľmi zle pochodiť. Preto sa ľudia báli tých potvor vo vode.