Ružová Anička

Slovenský jazyk » Rozprávky

Autor: mamicka
Typ práce: Ostatné
Dátum: 05.12.2014
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 1 636 slov
Počet zobrazení: 4 959
Tlačení: 357
Uložení: 333
Ružová Anička (Rozprávka)
ZA HORAMI, za dolami, kde bolo moc skál, kde sa voda sypala a piesok sa lial - bol raz jeden domček. V domčeku bývali chudobní rodičia a mali dve utešené deti. Dievčatko sa volalo Anička, chlapček Janko.

Poza domček tiekla veľká rieka. V rieke bývalo dvanásť vodných paničiek. Keď Anička vyšla za dom, len zavolala:



Káč-káč! Vodné paničky,

poďte ku mne z vodičky!



Nato sa vodné paničky hneď premenili na dvanásť zlatých kačičiek. Vyleteli na breh a hrali sa s dievčatkom. Anička ich pohládzala a chovala chlebom.

Ale šťastie netrvalo dlho. Deťom ich mamička ochorela a umrela. Dostali macochu, ktorá už nebola dobrá. Mala i dcéru, práve v Aničkinom veku. Volala sa Katra. Katra bola zlá a škaredá.

Roky sa míňajú a dievčatá vedno rastú. Ej, ale nevodí sa im rovnako! Macocha Katru obliekala do hodvábu - Aničku do handier. Katre vyvára od výmyslu - Aničke len objedky pohadzuje. Katra celé dni len pred zrkadlom vysedúva - Anička sa ide roztrhať od roboty. A jednako jej macocha ani dobrého slova nedá.

Už sa ani s kačičkami pohrať nesmie. Keď sa stane, že ich macocha spolu nájde, je beda-pre-beda! Chváce kačičky, krídelká, nôžky im láme, papekom ich do vody zaháňa.

Našťastie sa kačičkám rany vo vode vždy chytro zahojili.

Aj maznavá Katra je na kačičky surová. Nenávidí ich, lebo ich Anička rada. Nuž ale čo sa vám stalo, nestalo? Dobrosrdečná Anička obrástla ružami, že bola radosť pozrieť na ňu. Obrástla i Katra - ale tŕním. Juj, aká len bola strašná! Macochu to jedovalo. Začala zo svojej dievky tŕne olamovať - no tie sa len väčšmi rozrastajú. Začala z Aničky ruže šarpať - a tie sa len krajšie rozvíjajú.



Z Aničkinho brata tiež vyrástol krásny šuhaj. Už bol po viac rokov v službe u veľkého pána.

Domov nechodieva pre macochu. Zatúžila raz Anička, aby braček aspoň jej podobu uvidel. I dala sa potajomky odmaľovať. Obrázok mu poslala, aby tam nezabudol na ňu.

A tak Janko, len čo si robotu skončí, ponáhľa sa do svojej chyžky. Zamkne dvere, vytiahne obrázok, hľadí naň a hovorí:



Ach, sestrička-holubička,

aké len máš krásne líčka!

Hlávku tvoju, samý kvet,

vidieť by mal celý svet.

Ty by si si zaslúžila,

aby s ako pani žila,

a nie hladná odpoly

u macochy v nevôli!



A len pohládza krásny obrázok, slzami ho skrápa.

Ostatní sluhovia sa o Janka neozreli. Ale keď sa večne iba uťahoval - začali striehnuť. Dívajú sa cez kľúčovú dierku, počúvajú, ako vykladá. A toľko si o tom medzi sebou povrávajú, až sa tie ich reči dostanú aj k pánovi.

Pán najprv nič - ale potom poď aj on k Jankovým dverám. Hľadí cez kľúčovú dierku: Janko sedí, hladká obrázok a s plačom vykladá:



Ach, sestricka-holubička,

aké len máš krásne líčka!

Hlávku tvoju, samý kvet,

vidieť by mal celý svet.

Ty by si si zaslúžila,

aby s ako pani žila,

a nie hladná odpoly

u macochy v nevôli!



Mladý pán len počúva, počúva. Potom odomkne odrazu dvere a hup! - už je v izbe. Chce Janko obrázok popratať - ale je neskoro. Zahľadí sa pán na krásnu Aničku. A čím viac sa díva, tým viac sa mu páči.

- Ktože je táto utešená panna? - spytuje sa pán Janka.

Tají šuhaj i vykrúca, že nevie, že je to len obrázok. Ale pán mu pohrozí:

- Daj si pozor! Ak nepovieš čistú pravdu, dám z teba pásy drať!

Čo má chudák Janko robiť? Napokon sa prizná, že je to vlastná jeho sestra.

- No, keď je to vlastná tvoja sestra, - povie pán, - zapriahni šesť paríp do najkrajšieho hintova a dovez mi ju za ženu! Ak dovezieš, budeš mať zo mňa najlepšieho švagra. Ak nedovezieš, dám ťa za živa do komína!

Čo pán vraví, sluha spraví. Ráno sa ešte len zore zapaľovali, už šesť paríp dupoce na dvore. Zapriahne ich Janko do pozláteného hintova, plesne bičom a ta ho! Zastaví sa iba na otcovskom dvore. Vojde do izby - tu radosť nad radosti! Víta ho otec, víta krásna sestrička. Len macocha zazerá. No po uvítaní Janko povie:

- Ach, sestrička-holubička! Načo si mi ten obrázok poslala? Dostriehol ma pán pri ňom. Len čo ťa uvidel, zaraz ma poslal po teba. Ak ťa mu ne-doveziem, dá ma za živa do komína.

- Jaj, braček, len to nie! - vykríkne Anička.

- Radšej pôjdem s tebou, aj keď neviem, ku komu ma zavezieš.

A poslušne sa strojila na cestu.

No macocha ide puknúť od závisti. Po kútoch rozmýšľa: „Čo! Moja pastorkyňa sa bude viezť na šiestich paripách bohatému pánovi za ženu? To sa nestane!" A bohvie ako hej, ako nie, ukryla strapatú Katru vopred do koča. A keď Anička sadala, sama sa k nej nasilu vtisla.

Plesne Janko bičom - a šesť bujných paríp pustí sa do cvalu. Letia oni cez dedinu, letia ponad vodu. I nachýli sa Anička z koča. Ešte raz chce vidieť vodné paničky, zakývať im, rozlúčiť sa. No tu pľuha macocha bác ju päsťou do chrbta!

Vyletí Anička z koča - padne do hlbokej vody. A tá striga vytiahne strapatú Katru spod sediska. Posadí ju k sebe a vezie bohatému pánovi za ženu. A Janko nič nevie, čo sa za ním stalo.
A pán nemohol sa dočkať Ružovej Aničky. Vyzeral koč už zďaleka. A keď Janko zatiahol s ním na dvor, bežal mu oproti a volal:

- Janko, Janko, či si mi doviezol krásnu nevestu?

- Doviezol, pán môj, akože! - odpovie Janko. Priskočí pán ku koču - a hrôza! Z koča miesto Ružovej Aničky sa dvíha strapatá Katra.

- Ako si sa opovážil túto ohavu do môjho koča posadiť? - volá pán nahnevaný. - Nuž či je to tvoja krásna sestra?

- Veru je to jeho sestra. A ja som jej matka, - povie macocha chytro. - Doviezla som vám ju za ženu.

Janko stál ako stĺp a nebol by sa mu krvi dorezal.

Veď on usádzal do koča ružovú sestričku. A z koča vystupuje strapatá Katra. Kde sa podela Anička?

Janko je celý zmätený. A pána pochytí strašný hnev.

- Ty jeden klamár svetský! Viac si nebudeš zo mňa blázna robiť! Čo som ti sľúbil, to budeš mať!

A hneď vydal rozkaz Janka živého zakvačiť do komína. A strapatú Katru s jej materou odprášili zo zámku.

Tak milého Janka teda údili. Ale pán už nemal viacej pokoja. Vo dne v noci myslel iba na Ružovú Aničku. Nemohol jesť, nemohol spať, len myslel na ňu, myslel.

Na pánov rozkaz sluhovia pod. Jankom slamu pálili. Raz, keď podkladali, len počujú veľký nárek v komíne. Prídu bližšie, i vyrozumeli slová:



Mŕtva hlávka - mŕtva ruka -

jaj, braček, mne srdce puká,

že ťa pre mňa nevinne

údia v tomto komíne.

Jaj, jaj, do akého zla

macocha nás doniesla!



Po celú noc počuť plač. A ráno na ohnisku našli krásne perly.

- To iste voľačie nevinné slzy skameneli, - hovoria si.



Keď to trvalo už celý týždeň, šli sluhovia k pánovi. Porozprávali mu, čo počuli, a ukázali perly. Pán hneď tušil, že to nebodaj ozajstná Ružová Anička narieka a macocha čosi zlé porobila. I nemohol sa večera dočkať. Len chodil a hútal celý deň.

Konečne prišiel aj večer. Pán sedí vo svojej izbe a dáva pozor. Zrazu niečo zašuští pod oknom. Pobehne pán k oknu, otvorí ho a hľadí na všetky strany. No vonku je ticho. Už chce okno zavrieť, keď sa mu v ňom zaligoce hŕbočka zlatého peria. Zanesie on perie na stôl a prikryje pohárom.

A od peria je v izbe celkom jasno.

Vtom pribehne sluha. Chytro pánovi oznamuje, že nárek zas počuť i perly dolu komínom padajú. Pán nelení a beží so sluhom. Zastane pod komínom a počúva:



Mŕtva hlávka - mŕtva ruka -

jaj, braček, mne srdce puká,

že ťa pre mňa nevinne

údia v tomto komíne.

Jaj, jaj, do akého zla

macocha nás doniesla!



Pán už vedel celkom iste, že to krásna Anička. Počul už, čo mal počuť, a tak sa chytro vrátil do izby. Prišlo mu na um zlaté perie pod pohárom, nuž chcel vyčkať, čo sa bude pri obloku robiť. Okolo polnoci voľačo zašuští pod oknom a ozve sa milý hlások:

- Mladý pán, mladý pán, daj mi moje perie!

- Aké perie? Ja nijaké nemám.

- Moje zlaté perie, čo si mi vzal z obloka.

- Tvoje zlaté perie je na stole. Poď si poň.

- Ty si mi ho vzal, ty mi ho daj!

- Ja som ti ho vzal, no poď si sama poň!

V roztvorenom okne zažiarila ružová tvár. Pomaličky, potichučky spúšťa sa dnu panna, krásna ani ranná zora. Mladý pán hneď poznal, že je to spravodlivá Ružová Anička. Len čo sa načiahla za zlatým perím - chytil ju za ruku.

- Tu si, moja drahá, a už ťa viac nepustím! - zvolal natešený.

Mení sa mu Anička v rukách na žabu, na hada, na kadejaké potvory. Ale pán volá:

- Nepustím ťa, nepustím, kým sa neurobíš takou krásnou, ako si bola predtým! - a drží ju ešte mocnejšie.

Čo mala Anička robiť? Napokon sa premenila na prekrásne dievča. Na tú istú Ružovú Aničku, akou bývala prv. Potom aj ona pána objala a povedala:

- Ďakujem ti, že si ma vyslobodil. Ja som naozaj šla na tvojom koči k tebe. Ale na moste ma macocha zhodila do vody. Moje zlaté kačičky mi však nedali umrieť. Prijali ma medzi seba a požičali mi zlaté perie. Plávala som medzi nimi, a keď som perie striasla, premenila som sa zas na pannu. Ako som sa dozvedela, že si môjho bračeka dal nevinne do komína, musela som často plakávať.

- No viac už plakávať nebudeš, - povedal pán. Nato hneď rozkázal Janka sňať z komína. Anička mala živú masť od zlatých kačičiek. Len čo brata ňou potrela, vstal hore sto ráz krajší. Všetci traja mali teraz veľkú radosť. Zobrali k sebe aj otca a spravili veľkú svadbu.

A macocha?

A strapatá Katra?

Ej, veru tie neminula pokuta!

Katra tak zarástla tŕním, že sa do dvier nevmestila. A mať mala večnú hanbu, že má takú škaredú dcéru. Dobrí ľudia im vyhýbali a zlí im zle robili. Lebo tak je to na svete: čo kto seje, to i žne.

Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1


Odporúčame

Slovenský jazyk » Rozprávky

:: KATEGÓRIE – Referáty, ťaháky, maturita:

Vygenerované za 0.036 s.
Zavrieť reklamu