Ako pásol Janko kobylku

Ako pásol Janko kobylku (Rozprávka)
Boli traja bratia. Najmladšieho Janka mal otec najradšej, ale bratia ho preto nenávideli a vyhlasovali ho za sprostého. - Tu im náhle otec umrel; žiadny z nich nechcel mŕtveho strážiť, jediný Janko ho strážil po tri dni. Žiadny z nich neželel za ním tak ako Janko. Chcel ísť po otcovej smrti do služby, ale najstarší mu povedal: „Čo by si ty, sprosták, robil, veď ty vo svete skapeš; najprv idem ja do služby, a keď sa mne bude dobre vodiť, prídem po vás." - Šiel. - Ako tak chodí pustými dolinami a hlbokými lesmi, stretne ho stará baba.

„Kdeže ideš, synku?" pýta sa ho.

„Nuž, idem si službu hľadať," odpovedal syn.

„No, poď ku mne, nebudeš mať inšiu robotu, len jednu kobylku pásť."

„Dobre, pôjdem," povedal mládenec a šiel s babou. - Prišli do malej chyže v lese - baba sa mu dala najesť a páleného napiť a potom mu vyviedla kobylku, aby ju šiel pásť. „Aleže na ňu dobrý pozor daj, ak ti ujde, hlavu ti zotnem," prikazovala mu baba. - Mládenec vzal kobylku a šiel s ňou na pašu; uviazal ju k stromu, aby sa pásla, on si ľahol pod strom a zaspal. Keď sa prebudil, kobylky nebolo. - I zľakol sa veľmi a šiel kobylku hľadať. Behal po lese, kričal, volal, ale darmo. I prišiel k jednej studničke a neďaleko tej studničky sedel starček ako slamený vechtík.

„Nuž, čože hľadáš, synku?" pýtal sa starček.

„Čo hľadám, nuž kobylku hľadám," odpovedal mládenec nevrlo. „Azda by som ti o nej povedal; ale či by si mi nenačrel vody hen z tej studničky, som starý, nevládzem." „Ej, veď ja mám dosť starostí so svojou robotou," odsekol mládenec a šiel ďalej.

Kobylku nenašiel a baba, keď prišiel domov bez nej, sťala mu hlavu.

Keď sa bratia nemohli najstaršieho dočkať, šiel stredný do sveta hľadať šťastie a Jankovi vravel, aby zostal doma, a ak sa jemu bude dobre vodiť, že poňho príde. - Janko zostal doma a stredný brat šiel do sveta, pustými dolinami, hlbokými lesmi, až sa stretol s tou babou, ktorá sa ho hneď opýtala, kam ide, a keď jej povedal, že slúžiť, ponúkla mu službu - kobylku pásť. Službu prijal a pásol tak ako jeho brat. Kobylka mu utiekla. Ako ju hľadal, prišiel k tej studničke a starý žobráčik tam sedel. Pýtal sa ho, čo hľadá. I riekol mu, že kobylku, a starček by mu bol o nej povedal, ale keď ho o vodu prosil, obrátil sa s tým, že on má svojej roboty dosť. - Kobylku nenašiel a baba mu sťala hlavu.

Keď sa ani druhý brat domov nevracal, myslel si Janko: ,Eh, boh zná, kde sa tí tárajú, veď oni na mňa dávno zabudli; idem si ja do sveta sám voľáku službičku hľadať.' Šiel. - Prišiel na pusté doliny, do hlbokých lesov, až jedného dňa stretol tú starú babu.

„Kdeže ideš, synku?" pýtala sa ho.

„Nuž, idem si voľáku službu hľadať," odpovedal Janko.

„Nuž, a či by si nechcel u mňa slúžiť, nebudeš mať inšiu robotu, len jednu kobylku pásť."

„Ej, veď trebárs tri, keď len bude služba," riekol Janko a prijal službu. - Učastovala ho baba a potom mu odovzdala kobylku s napomenutím, aby na ňu dobrý pozor dával. - „Keď ti ujde, hlavu ti zotnem!" doložila.

Janko si myslel: však mi ona neutečie, ale nevedel, čo vraví. Dal kobylku do pútka, ľahol si pod strom, a že pil pálené, chcelo sa mu spať. Zaspal; ale nie nadlho. - No ako sa zľakol, keď sa prebudil a kobylku nevidel. I schytil sa na nohy a hybaj, šiel kobylku hľadať. - Ako tak hľadá, tu príde k studničke a neďaleko nej sedel starček ako slamený vechtík.

„Ej, synku, čože hľadáš?" opýtal sa ho starček. „Nuž kobylku hľadám, zaspal som a utiekla mi," odpovedal Janko.

„A či by si mi načrel vody hen z tej studničky, som starý, nevládzem."

„Ej, vďačne, starý otče, veď som mal tiež takéto starkého, ale mi už zomrel," odpovedal Janko pohnutým hlasom, a snímuc z hlavy širák, nabral doň vody zo studničky a doniesol starčekovi. - Starček sa napil a Jankovi poďakoval.

„A či ste, starý otče, nevideli tú kobylku?" spýtal sa ho potom Janko.

„Veď ja viem, kde je, a za to, že si mne starému poslúžil, chcem sa ti dobrým odmeniť. Hľa, tu máš píšťalu, keď na ňu zahvizdneš, nuž ti kobylka príde, čo by aj kraj sveta bola; a tuto máš, hľa, lieskovú palicu, keď tú palicu do zeme zasadíš hen tamto na ten vŕšok, a keď povieš: palica, drndaj, nuž zahučí a kobylka bude oslobodená." - Po tých slovách starček zmizol. Janko sa tomu tak zadivil, že málo chýbalo a bol by na kobylku zabudol. - No, ale predsa sa spamätal a aj hneď na píšťalu zahvizdol, a hľa - kobylka naraz pred ním stála. I vzal ju a viedol na ten vŕšok, čo mu bol starček ukázal. Keď ta s kobylkou vyšiel, zasadil chytro palicu do zeme a riekol: „Palica, drndaj!" Sotva to dopovedal, tu zahučal strašne celý les; a v tom okamžení sa kobylka striasla a stala sa z nej krásna panna. - Babina chyža v tej chvíli zmizla i s babou. Krásna panna ďakovala Jankovi, že ju vyslobodil, a on bol tomu ešte radšej, lebo sa mu tá panna zaľúbila, len sa bál, čo ona na to povie; ale keď mu i ona povedala, že sa jej páči, doviedol si ju domov s radosťou. Zobrali sa a žili šťastne a spokojne, ďakujúc v duchu dobrému starčekovi.