Slonova priateľka

Slonova priateľka (Rozprávka)

Na úpätí hory žil istý muž. V jeho záhrade rástli tie najkrajšie banánovníky. No každú noc, keď svietil mesiac, vyšiel z lesa slon, zrúcal mužovu chatrč a dosýta sa najedol banánových výhonkov a lístia.

Muž sa nazlostil.

„Keď sem príde ešte raz, zastrelím ho!" zaumienil si.

Išiel ku kováčovi, dal si ukovať hroty na šípy, urobil si luk a zbraň si položil k rohoži.

Toto všetko videla myš, ktorá bola slonovou kamarátkou.

,Kým nájdem slona, aby som ho varovala, môže byť neskoro,' pomyslela si a počkala, kým muž tvrdo zaspí. Potom podišla k luku a prehryzla tetivu. Keď s tým bola hotová, zasvietil mesiac a onedlho pridupotal aj slon. '

Muž vyskočil z lôžka a chcel vystreliť šíp.

Myška utekala oproti svojmu priateľovi.

„Dnes som ťa ešte zachránila. Ale zajtra bude mať ten muž dva, tri alebo aj štyri luky. Počúvni ma, slon! Nechaj dom toho človeka na pokoji," prosila ho.

„Dobre, myška. Ďakujem ti," odvetil slon.

A čo sľúbil, to aj dodržal. Mužov dom a záhradu už nikdy nenavštívil. A myška zostala jeho dobrou priateľkou. Až dodnes.