Šakal a jež

Šakal a jež (Rozprávka)

Jedného dňa povedal šakal ježovi: „Založme si fazuľové pole a obrábajme ho spolu."

Jež súhlasil.

A hneď začal pracovať. Obrobil pole a zasial fazuľu. Tá v lete vyrástla, na jeseň dozrela.

Šakal a jež si vyšli na pole.

„Dnes zoberieme úrodu, zajtra budeme mlátiť," povedal šakal.

Jež opäť súhlasil.

„Jeden odnesie fazuľu domov, druhý ju vymláti. Chceš opäť začať ty?" spýtal sa šakal.

„Áno. Začnem ja," odvetil jež a odniesol celú úrodu fazule domov.

Na druhý deň sa malo mlátiť.

„Po mlátení bude treba fazuľu ponadhadzovať, aby fazule vypadli spomedzi pliev. Na takú prácu si príliš malý. Chceš radšej mlátiť?" spýtal sa šakal.

„Áno. Súhlasím," odvetil jež a fazuľu vymlátil.

Na nasledujúci deň sa mala fazuľa previevať.

„Dnes treba ponadhadzovať plevy a lístie vidlami, aby vypadli fazuľové zrnká. No jeden z nás sa musí postarať o somárov a povoz, ktorými odvezieme fazuľu do mlyna. Ty nepoznáš takmer nikoho v okolí, tak teda previevaj fazuľu! A ja zatiaľ pôjdem zaobstarať niekde v susedstve pár dobrých ťažných somárov," navrhol šakal.

Jež súhlasil. Previal všetku fazuľu.

„Dobre si to urobil," pochválil ho na druhý deň šakal. „A teraz si úrodu podelíme. Jeden dostane lístie a plevy, druhý fazuľu. Navrhujem, aby si si vzal lístie..."

Ale jež tentoraz nesúhlasil.

„Všetko som urobil sám – zasial, zožal, vymlátil, poprevieval. A teraz si ty chceš vziať fazuľu a mňa odbaviť lístím?!"

„Prečo nie?" Bezočivý šakal sa chcel doňho pustiť.

Jež však vystrčil pichliače, skrútil sa do klbka a začal šakala pichať. Všade, kde ho len zasiahol.

„Prestaň, prestaň už! Nechaj si fazuľu, vezmi si celú úrodu!" kričal šakal, bežal preč a v duchu sa zaprisahával, že sa už nikdy nepustí do hádky s ježom.