Súženie žabiaka Kumbota

Súženie žabiaka Kumbota (Rozprávka)
Žil raz žabiak, ktorý sa volal Kumboto. Uchádzal sa o dve žaby; obom postavil dom - jednej na západ, druhej na východ od svojho domu pri rybníku.

Žabie ženy varili kukuričnú kašu obe naraz, v tom istom čase. Každá z nich poslala posla, aby zavolal muža na obed. Poslovia utekali a dorazili k žabiakovi naraz.

„Poď jesť, kukurica je hotová," povedali Kumbotovi obaja naraz.

„Čo mám robiť?" spýtal sa Kumboto.

„Poď jesť, kukurica je už hotová," zopakovali opäť naraz.

„Čo mám robiť?" spýtal sa znovu Kumboto.

„Poď jesť, kukurica je už hotová," odvetili mu poslovia, zase obaja súčasne.

„Zopakujte mi to ešte raz, jeden po druhom!" zvolal Kumboto. „Čo mám robiť?"

„Máš ísť jesť, kukurica je už hotová!" skríkli opäť obaja poslovia naraz.

„O, aké to mám trápenie, aké to mám ja súženie!" nariekal žabiak Kumboto. „Keď pôjdem k jednej, druhá bude kvákať:

Najprv si šiel k tamtej! O, aké to mám trápenie, aké súženie!"

- A tak to opakoval stále dookola.

A takto kváka ešte aj dodnes. A prečo? Preto, že mal dve ženy, ktoré uvarili kukuričnú kašu a poslali k nemu poslov, aby ho zavolali jesť. Obe v tom istom čase, súčasne.

O, aké to má trápenie, aké súženie, úbohý žabiak Kumboto!