Nektárový vtáčik

Nektárový vtáčik (Rozprávka)

Pletiarka si postavila pekné okrúhle hniezdočko.

„Pekné, pekné," pochválila ho nektárovka červenozlatá ako slnečný lúč, ktorá letela okolo.

„Veď si aj ty postav také hniezdo," radila jej pletiarka.

No nektárovka sa len zasmiala, prelietala z kvetu na kvet, sala a pila sladký nektár, ale hniezdo si nepostavila.

Jedného dňa sa spustil prudký dážď.

Nektárovka prišla k pletiarke a povedala jej:

„Hrozné počasie! Pozri, ako leje. Prosím ťa, vpusť ma do svojho domčeka. Postačí mi aj celkom malý kútik."

„Prečo si si nepostavila hniezdo sama?" spýtala sa pletiarka.

„Priateľka moja milá, celkom som na to zabudla. Ale to ti vravím: Hneď zajtra ráno začnem a postavím si hniezdo."

„No dobre teda." A pletiarka pustila nektárovku k sebe do hniezda.

Počasie sa zlepšilo.

Nektárovka zase lietala z kvetu na kvet, sala a pila sladký nektár a na svoj sľub už ani nepomyslela.

No netrvalo dlho a opäť začalo pršať.

Nektárovka prišla k pletiarke. „Hrozné počasie! Pozri, ako leje. Prosím ťa, pusť ma dnu. Postačí mi aj maličký kútik."

„Prečo si si ešte stále nepostavila hniezdo?" spýtala sa pletiarka prísne.

„Priateľka moja milá, celkom som na to zabudla. Ale to ti vravím: Hneď zajtra s tým začnem a hniezdo si postavím."

„Dobre teda, poď dnu. Tentoraz ti ešte uverím." A pletiarka pustila nektárovku do svojho hniezda.

Počasie sa zase zlepšilo. Nastali krásne dni.

Nektárovka opäť lietala z kvetu na kvet, sala a pila sladký nektár a na stavanie hniezda už ani nepomyslela.

„No počkaj, ty lenivec!" zastrájala sa pletiarka a zatvorila svoj domček. A keď zase začalo pršať, nektárovka mohla žalostne volať a prosiť, koľko chcela. Pletiarka ju nepustila dnu.

Nektárovka sedela pod kvapkajúcim stromom. Bola celá mokrá a bolo jej zima. Perie sa jej už zlatočerveno neligotalo. Ani sa jej nechcelo lietať z kvetu na kvet. A tak si rýchlo začala stavať hniezdo.