Čarodejník Čárymár

Čarodejník Čárymár (Rozprávka)

Bol raz jeden chudobný čarodejník a volal sa Čárymár. Vyzerá to ako nezmysel: s chudobným čarodejníkom sa v rozprávkach nestretáme často. Ale tento čarodejník, hoci bol naozajstný, bol skutočne chudobný, lebo dávno nemal nijakých zákazníkov.
- Je to možné, - nariekal, - že by ma už nikto nepotreboval? Voľakedy za mnou chodilo toľko ľudí, že som ani na všetko nestačil. Ten prišiel po také čaro, tamten zasa po iné. Nie že by som sa chcel chváliť, ale ja sa v čarovaní vyznám... Vyberiem sa do sveta a poobzerám sa, čo sa stalo. Ak je na svete šikovnejší a mocnejší čarodejník, ako som ja, rád by som ho poznal.

Ako povedal, tak aj spravil. Pobalil si najcennejšie veci - čarodejný prútik, čarodejnú knihu, dva či tri zázračné prášky - a poďho do sveta. Ide, ide a navečer príde pred malý domček. Zaklope. Klop, klop.

- Kto je?

- Priateľ, pani, priateľ.

- To je dobre, poďte ďalej. Chodí ku mne tak málo priateľov... Urobte si pohodlie. Čím vám môžem poslúžiť?

- Mne? Ničím, pani, ale možno by som mohol niečím poslúžiť ja vám. Viete, ja som čarodejník, volám sa Čárymár.

- Čarodejník? To je krásne!

- Áno, čarodejník. Vidíte tento prútik? Vôbec sa nezdá, že je čarodejný, ale stačí povedať dve slová, dve slovíčka, ktoré viem iba ja, a do vášho domu zostúpi hviezda a bude vám svietiť...

V tej chvíli pani zvolala:

- Ach naozaj, hneď zažnem. Sedela som tu sama, zamyslela som sa a ani som nezbadala, že sa zotmelo. Prepáčte. Tak, a je to. Čo ste hovorili o tom svetle?

Ale čarodejník bol taký prekvapený, že zabudol aj odpovedať. Díval sa na luster s otvorenými ústami, akoby ho chcel zjesť.

- Ale... pani, ako ste to urobili?

- Ako som to urobila? Stlačila som vypínač, a lampa svieti, nie? Elektrina je výborná vec.

Čarodejník Čárymár si to nové slovo zapamätal a pomyslel si: „Elektrina, to bude tá dáma od konkurencie." Potom sa znova osmelil:

- Teda, pani, povedal som vám, že som čarodejník a viem robiť mnohé čary. Napríklad nasypem tento prášok do pohára a vy budete môcť počuť hlas vzdialenej osoby.

- Juj! - skríkla pani a chytila sa za hlavu. - Pripomenuli ste mi, že musím zatelefonovať opravárovi. Prepáčte na chvíľku, áno? Haló? Je tam opravár? Som rada, že som vás zastihla. Môžete mi prísť zajtra ráno opraviť práčku? Ďakujem. Ste veľmi láskavý. Ďakujem, do videnia. Hotovo.

Čarodejník Čárymár musel dva-tri razy prehltnúť, kým znova našiel stratenú reč.

- Pani, s kým ste sa to rozprávali?

- Predsa s opravárom, nepočuli ste? Telefón je nesmierne pohodlný vynález...

Čarodejník si zapamätal aj toto slovo: „Ďalší veľký čarodejník, o ktorom som nikdy nepočul. Kto by si bol pomyslel, koľko ich je..." Potom povedal:

- Počujte, pani, ak potrebujete náhodou vidieť nejakú vzdialenú osobu, ako keby stála priamo vedľa vás, smelo povedzte.
Mám taký prášok, pomocou ktorého...

- Nebesá! - zjačala pani. - Aká som dnes roztržitá! Zabudla som si zapnúť televízor, vysielajú lyžiarske preteky. Viete, môj syn je majstrom v zjazdovom lyžovaní. Hneď zapnem, možno to ešte stihneme... Áno, áno, máme šťastie, je to on, to je môj syn, ten, ktorému všetci blahoželajú. Zasa vyhral. Vidíte, aký pekný chlapec? Keď si pomyslím, že som skoro zmeškala prenos... Dobre, že ste mi ho pripomenuli. Viete, že ste naozajstný čarodejník?

- Áno, pani, ja som čarodejník Čárymár.

- Och, - zvolala pani a vôbec ho nepočúvala, - televízor je veru ohromná vec!

Chudák čarodejník si pre istotu dal to nové slovo dva razy zopakovať, aby si ho správne zapamätal. A pritom uvažoval:
„Ďalší čarodejník! Pomaly začínam rozumieť, prečo je tak málo práce. Čarodejníkmi sa to tu priam hmýri..."
Potom sa dal trpezlivo ďalej ponúkať svoje služby.

- Teda, pani, pozrite, ako som už povedal, ja som naozaj veľký a slávny čarodejník. Prišiel som k vám, aby som zistil, či môžem byť nejako užitočný. Aha, pozrite sem, toto je čarodejná kniha, toto zasa čarodejný prútik...





Zakončenie prvé

Zbytočne by sme hovorili, že čarodejníkovi Čárymárovi sa nepodarilo predviesť ani jedno čaro. Svet sa preveľmi zmenil od čias, keď ešte pravidelne chodieval ako obchodný cestujúci s čarami. Po lampe, telefóne a televízore objavil hŕbu iných zázrakov, ktoré by kedysi boli dali zabrať tisícom čarodejníkov, a teraz ich majú doma všetci ľudia a ovládajú ich jednoduchým stlačením gombíka.

Čarodejník sa rozhodol zistiť čo najviac o tomto svete, a preto si kúpil velikánsky balík novín. "Zistil, že do mnohých končín sveta sa konkurencia ešte nedostala. Jestvovali krajiny bez elektriny, bez telefónu, bez pohodlia, žili v nich chudobní ľudia bez peňazí, ktorí si tieto moderné zázraky nemohli kúpiť.

„ To je ono," uvažoval čarodejník a mädlil si ruky, až mu z nich odskakovali roje iskričiek. „Pôjdem do tých krajín, tam budem mať dosť práce i úcty k starej čarodejníckej škole."





Zakončenie druhé

Čarodejník počúval starú paniu a prezeral si prístroje v jej byte. Napokon pochopil, Že v modernom svete niet viac miesta pre staré čary.

- Ľudia zmúdreli, - hovoril si, - a vymysleli všelijaké veci, o akých sa nám, starým čarodejníkom, ani nesnívalo. Milý
Čárymár, treba sa zmodernizovať, ako sa dnes hovorí. Inými slovami: alebo zmeníš zamestnanie, alebo ta čaká zlá staroba.

Čarodejník Čárymár nebol hlúpy. Dva dni uvažoval a premýšľal, až vymyslel plán. Prenajal si veľkú miestnosť a začal v nej predávať elektrické spotrebiče za hotové aj na pôžičku a o krátky čas sa z neho stal bohatý obchodník. Kúpil si domček pri jazere, plachetnicu a každú nedeľu sa v nej vozil- Vôbec mu neprekážalo, keď nefúkal vietor. Napol si plachty malým trikom a čosi-kamsi bol na druhom konci jazera. Motor nikdy nepoužíval, aby ušetril za benzín.





Zakončenie tretie

To bola príučka! Keby bol býval čarodejník Čárymár hlúpy, možno by aj bol stratil odvahu. Ale on hlúpy nebol. Pochopil, že veci, ktoré videl v dome starej panej, nie sú výsledky čarovania, ale výdobytky vedy. A pretože mu nechýbala predstavivosť, povedal si:

- Pozrimeže, aké zázraky vytvorili ľudia svojím mozgom a usilovnou prácou, a nepotrebovali pritom ani čarodejný prútik. Ktovie, čo všetko by sa ešte dalo vymyslieť. Už ma nebaví čarovať, chcem sa stať obyčajným človekom a učiť sa, aby som mohol objaviť niečo nové.

Vzdal sa svojho remesla a nemusel ani písať nijakú výpoveď. Stačilo zahodiť batôžtek s čarodejníckymi pomôckami do prvej mláky na ceste. Potom vykročil ľahší a spokojnejší v ústrety novému životu.