Sto lír vo vrecku

Sto lír vo vrecku (Rozprávka)
Žili raz traja bratia. Boli chudobní a mali sa veľmi biedne. Raz večer, keď si líhali spať bez večere, najstarší povedal:

- Bratia moji, takto to ďalej nepôjde. Naše pole je maličké a všetkým trom nám obživu neposkytne. Zajtra sa vyberiem do sveta hľadať šťastie. A ak ho nájdem, vrátim sa domov a budeme si žiť ako páni.

Na druhý deň ráno najstarší brat odišiel. Ide, ide, pomaly sa zvečerieva, a on ešte stále ide.

Konečne prišiel do hostinca v lese, zjedol kúsok chleba so syrom a vošiel do nocľahárne. Tam našiel voľnú už iba jednu posteľ, na ostatných spali ľudia. Uložil sa teda na ňu a zaspal.

Zobudil sa skoro, lebo roľníci vstávajú pred svitaním. Obliekol sa, zaplatil a pobral sa ďalej. Mal už za sebou pekný kus cesty, keď sa mu zachcelo vysmrkať si nos.

Strčil ruku do vrecka a pustil sa do smiechu:

- Hoho! A toto je čo...? Stolírová minca! Toľký peniaz som nikdy nemal iba tak vo vrecku... Aha, rozumiem, tieto nohavice nie sú moje. Vidím, že som si ich v tej tme s niekým vymenil. Sú hodné asi toľko čo moje, to znamená skoro nič. Nevyplatí sa mi vrátiť nazad a zameniť ich... Čo to mám zasa vo vrecku? Ďalších sto lír... Videlo sa mi, že tam už nič nie je... Pozriem, či tam nenájdem aj tretiu mincu... No toto! Spolu je to tristo lír... Môj celodenný zárobok...

Keby len celodenný! Zakaždým, keď vopchal ruku do vrecka, vybral odtiaľ sto lír. Začalo ho to baviť. Znova a znova a znova! Mal už pokope peknú kôpku peňazí, a vrecko neúnavne vydávalo ďalšie a ďalšie. Mládenec vyskakoval od radosti. Rozbehol sa a o niekoľko hodín bol doma.

- Bratia! Bračekovia moji! Postretlo ma šťastie! Pozrite!

- Naozaj, aká kopa peňazí!

- A môžem mať, koľko chcem!

- Našiel si strojček na peniaze?

- Tak veru. Úžasný a pritom veľmi jednoduchý... Vezmi si, sto lír... sto lír... ďalších sto lír...

- Fajn, - povedal prostredný brat. - Ale my predsa nemôžeme žiť na tvoj účet. Zajtra ráno odídem hľadať šťastie ja. Keď si ho našiel ty, prečo by som ho nenašiel aj ja? Potom si budeme všetci traja žiť ako páni.

Nasledujúceho rána sa pobral do sveta prostredný brat. Prišiel do tej istej krčmy, prenocoval v tej istej nocľahárni a ráno, keď sa zobudil, obliekol si nohavice svojho suseda a poďho preč. Prešiel kus cesty, potom zastal a siahol rukou do vrecka.

- Som zvedavý, či sa šťastie usmialo aj na mňa... V tomto vrecku nič, ale tu niečo je... Nijaké peniaze, iba kúsok papiera! Ale to je predsa tisíclírová bankovka...! Ktovie, či tam bude aj druhá... Áno, je... a ďalšia... Som bohatý! Som bohatý!

Bolo to tak: vo vrecku zakaždým našiel tisíc lír, vybral ich, a už tam čakala ďalšia tisícovka. Aj tieto nohavice boli zázračné. Druhý brat urobil to isté ako prvý, spokojne sa vrátil domov. Zďaleka kričal:

- Bratia, bračekovia, aj mňa postretlo šťastie! Dokonca ešte väčšie ako teba, drahý najstarší brat...

- Naozaj, aká kopa tisícoviek!

- Môžeme ich mať, koľko chceme.

- Tak aj ty si našiel strojček na peniaze, - povedal najmladší brat. - Zajtra sa vyberiem do sveta aj ja. Keď postretlo šťastie vás, prečo by nepostretlo aj mňa?

- Nemusíš nikam chodiť, - presviedčali ho bratia, - my vyrobíme peňazí, koľko len budeme potrebovať.

- Ďakujem, ste dobrí, ale ja nechcem žiť na váš účet. Chcem si svoje šťastie vydobyť sám...

Tak si aj tretí brat zbalil batôžtek a pobral sa preč. Ide, ide, príde do tej istej krčmy, navečeria sa, ľahne si spať, zobudí sa a... Zastavme príbeh v tejto chvíli.
Pokračovať budeme sami. Ja som vymyslel tieto tri zakončenia.





Zakončenie prvé

Najmladší brat nájde vo vrecku milión. Zakaždým milión. Vrecko je lepšie ako štátna banka.

Vráti sa domov. Slávnosť, hudba, ohňostroj. Traja bratia sa podelia s celou dedinou, aby nikto nikomu nezávidel.

Nikomu ani na um nezíde, aby im zázračné nohavice ukradol: načo aj, keď bratia vyhovejú každému, či ide o sto lír, alebo o sto miliónov?

Traja bratia sú už dávno mŕtvi. Ale keď prídete do ich dediny, v miestnom múzeu nájdete vystavených troje nohavíc, hneď vedľa šable slávneho generála Prplancietta.





Zakončenie druhé

Najmladší brat nájde vo vrecku lístok s nápisom: Hádam stačilo, vy nenažranci! Podpis: čarodejník, ktorý rozdáva zázračné nohavice tomu, komu chce on sám.





Zakončenie tretie

Najmladší brat nájde vo vrecku milión. Vloží si ho do batoha a zasa pozrie do vrecka: ďalší milión.

- Zaujímalo by ma, - hovorí si, - čie sú tieto peniaze a či je to naozaj dar. Nerád by som niekomu niečo ukradol.

Onedlho je nazad v krčme a pýta sa:

- Kto si so mnou vymenil nohavice?

Ľudia si prezerajú nohavice. Niektorí, ktovie prečo, aj sako a košeľu. Vzadu v kúte sedí človiečik, ktorý si neprezerá nič, len pokojne raňajkuje. A práve on má na sebe nohavice najmladšieho brata.

- Prepáčte, stalo sa to a to, čo s tým urobíme? Človiečik si pomaly odpije z kávy a mlčí.

- Tak čo? - pýta sa najmladší brat. Človiečik si natrie na chlieb maslo a mlčí.

- Nechcete svoje nohavice späť?

- Vy ste teda otrava, - nahnevá sa nakoniec človiečik. - Nedáte človeku v pokoji sa najesť. Len si vezmite tie vaše mizerné nohavice...

Vyzlečie si ich a hodí na stôl. Najmladší brat si vyzlečie tie, čo má na sebe, oblečie si svoje a poberie sa preč.

Po niekoľkých krokoch strčí ruku do vrecka a nájde v ňom miliardu. A ďalšiu miliardu. A tretiu. Je to na zbláznenie.