O veľmi vzácnej lampe

O veľmi vzácnej lampe (Rozprávka)
Bolo raz také čudné kráľovstvo, kde po noci vždy svitol deň a po dni nôcka padla čierna ako noc. Na rozdiel od iných krajín bolo toto kráľovstvo chudobné a za noci svietila v ňom len jedna jediná pouličná lampa. Hompáľala sa približne nad prostriedkom kráľovstva, aby ako-tak spravodlivo svietila na všetkých. Teda bola to lampa prepotrebná a doslova jedinečná. Preto si každý vie predstaviť to nešťastie, keď jedného dňa preletel ponad kráľovstvo dvanásťjazyčný šarkan Logopedos, uvidel vzácnu lampu a chmat - už ho nebolo. A nebolo ani tej lampy.

Poddaní plačú, lamentujú, v noci ani do nočných služieb nevychádzajú. Veď ktože by si každonočne rozbíjal v tej tme nos, ba aj koleno plus hlavu! Kráľovstvo je už nielen chudobné, ale i smutné. A to je dakedy horšie než deravé nič.

Jedného dňa poberie sa teda delegácia poddaných k šarkanovi. Na kolená padnú, takto prosíkajú:

- Naj milostivej ši Logopedos, vráť nám našu lampu, radšej ti každý deň aj tri princezné obetujeme!

Zachichúňa sa Logopedos, dvanástimi jazykmi sa maškrtné oblizne:

- Nepotrebujem ja žiadne ženské organizácie, potrebujem lampové svetlo, aby som v noci videl, čo sa mi sníva. Lebo mám v poslednom čase načisto čierne sny!

Darmo poddaní prosia, šarkan lampu nevráti. Iba na tretí deň, keď ho už ten ľudský hurhaj omrzí, odrazu takto zajódluje:

- Vrátim vám lampu, ak sa nájde taký smelec, ktorý sa mi jazykovou výslovnosťou vyrovná a za mnou bez chyby jednu jedinú vetu zopakuje.

Zajasali poddaní a hneď sa všetci hlásia. Ale šarkan vraví:

- Dobre si rozmyslite, lebo len traja môžu skúsiť šťastie!

Nuž poddaní po chvíli rozmýšľania vyberú kráľovského rečníka. Má rečnenie ako zamestnanie, preto pohŕdavo pozrie na Logopedosa. Sarkanisko rozplamení dvanásť jazykov a vraví:

- Opakuj za mnou takou istou rýchlosťou: Keď tú lampu naolejujeme, nenaolejujeme linoleum, ale keď naolejujeme linoleum, nenaolejujeme lampu!

Kráľovský rečník si odkašle, potom ešte raz, potom sa napije minerálky a spustí:

- Keď tú lampu nadujeme, nenaolujeme limónium...

- Stáť! - škodoradostne zaryčí šarkan. - Čože to naoluješ a aké limónium, hui-hui-hui, to sa ti teda podarilo, ty pokazená gramoplatňa!

Bledý rečník sa zatacká a hneď sa aj do penzie odtacká, lebo takú hanbu ešte jakživ nezažil. Poddaní tiež blednú. Po dlhom rozmýšľaní odhlasujú, nechže ide do jazykovedného súboja futbalový reportér Emanuel Ružička. Je známy tým, že reportuje nadzvukovou rýchlosťou, ba že dokonca ohlási gól o tri minúty skôr, než lopta vletí do brány.

Emanuel Ružička zje hašlerku, vypije za lyžicu rybacieho oleja na premastenie hlasiviek, zastane pred šarkanom a takto zarapoce:

- Keď tú lampu namulajujeme, neolelajujeme linoleum, ale keď naolejumelie limúlium, nenaomalujeme...

- Dosť! - kričí rozradostený šarkan. - Odíď, ty namolujavené limúlium, lebo ma od smiechu vo tri kusy porozkladá! Ďalší a posledný nech predstúpi, a potom už dajte pokoj!

Poddaní si hlavy chytajú, nikto viac nemá odvahu prihlásiť sa na preteky. A keď už myslia, že sa tretí nenájde, pretlačí sa odrazu pred šarkana susedka Šumichrastová, najväčšia klebetnica a jazyčnica v celom šírom kráľovstve. Šarkan pozrie, pohŕdavo očami zagúľa. Len sused Šumichrast ženu svoju posmelí:

- No začni, Amálka, dnes ti povoľujem všetky množstvá slov aj všetky rýchlosti.

Amália Šumichrastová si podoprie ruky v bok, predkloní sa, očami zablýska a spustí:

- Keď tú lampu naolejujeme, nenaolejujeme linoleum, ale keď naolejujeme linoleum, nenaolejujeme lampu. Keď tú lampu naolejujeme, nenaolejujeme linoleum, ale keď naolejujeme linoleum...

- Stačí, stačí, prestaň už, zastavte ju, pomóóóc, hotovóóó, tu máte svoju lampu, ale odveďte tú jazyčnicu, lebo mi ušný bubon pukne, jojojóóój...

Šarkan zavýja, po tri kilá buničitej vaty si pchá do každého ucha a poddaní jasajú, svoju jedinú a vzácnu lampu berú, domov do kráľovstva s ňou pochodujú. Šarkan si hlavu octanmi obkladá, lebo ešte z dvadsaťkilometrovej vzdialenosti zaznieva k nemu rapotanie Amálie Šumichrastovej, ktorú už teraz ani vlastný muž nevládze zastaviť.

Tak sa to šťastne skončilo. A nám súčasníkom súčasne dokázalo, že všetko zlé je na niečo dobré. A že dokonca najhoršia jazyčnica zíde sa niekedy lepšie ako skúsený futbalový reportér.