O prváckom mačiatku

O prváckom mačiatku (Rozprávka)
Bolo toho neveľa, bolo toho nemálo, no bolo to chlpaté, a kde mohlo - mňaukalo. Teda bolo to malé, čierne, chlpaté a hlúpučké mačiatko. Keby nebolo hlúpučké, hneď by bolo zbadalo, že mláďatá niže šesť rokov ešte nechodia do školy. No mačiatko vyšlo z domu na ulicu a prešlo cez cestu a ešte cez jednu cestu - a zastalo pred velikánskou budovou. Dvere boli otvorené a mačiatko šuch! - zatáralo sa do školy. Pobehalo kade-tade, nakoniec prišlo pred pootvorené dvere a na nich vidí napísané: Prvá A trieda, triedna učiteľka Anna Kvasnicová.

- Myslím, že patrím do prvej triedy, hoci neviem, čo tam budem robiť, - zamňaukalo mačiatko, zaliezlo do prvej lavice, schúlilo sa do klbôčka a sladko zaspalo.

Spalo tak tuho, že ani nezbadalo, ako sa o hodinu otvorili na tej triede dvere. Prvá vošla dnu učiteľka Anna Kvasnicová, za ňou dlhá štrúdľa celkom nových prváčat. A jedna prváčka, Elenka, sadla si hneď a zaraz do prvej lavice, v ktorej spalo malé čierne mačiatko.

- Vítam vás po prvý raz v škole, milé detičky, - povedala učiteľka. - Teraz mi pekne jedno po druhom poviete, ako sa voláte, aby som vás poznala a navždy si vás zapamätala.

I povstávali dietky jedno po druhom a každé odrapkalo svoje meno. Až prišiel rad aj na tú Elenku v prvej lavici. Elenka vstala, ale ako vstala, šuchla nevedomky sukničkou spiace mačiatko. Mačiatko sa prebudilo, pretiahlo a počúva, čo sa to okolo neho robí.

- Ja sa volám Elenka a ešte ma volajú aj Elenôčka, - povedala smelá prváčka a chcela si zase slušne sadnúť.

V tej chvíli sa v triede ozvalo hlasné a zreteľné:

- Mňauúúú...

Žiaci sa ani nezačudovali, pretože žiaci boli prváci. Nevedeli ešte, že v škole sa nemňauká. No učiteľke Kvasnicovej to bolo prenáramne čudné a nevídané.

- Elenka, Elenôčka, - povedala milým hlasom začudovaná učiteľka. - Nepatrí sa v škole mňaukať ani brechať, ani iné zvieratká napodobňovať. Po druhý raz pekne odpovedz na otázku a zvieracie pripomienky nepridávaj.

- Ale ja nemňaukám! - povedala Elenka a mačiatko v lavici potvrdilo: - Mňaúúú...

Učiteľka sa strhla a hneď jej bolo jasné, že treba okamžite začať s vychovávaním prváčky Elenky.

- Dieťa moje, žiačka moja milá, - povedala ešte milším hlasom. - Zapamätaj si, že lož má krátke nohy a že pravda víťazí!

- Nemám krátke nohy, - povedala Elenka. - Ani nemňaukám!

- Mňaúúú... - ozvalo sa veľmi príjemne a priateľsky z lavice.

Stojí učiteľka Anna Kvasnicová ako premenená na soľný stĺp. Stojí a nijako jej to nejde do hlavy: na vlastné oči vidí, že prváčka otvára ústa, po ľudsky rozpráva, a súčasne mňauká ako naozajstná mňaukačka. I pojalo učiteľku hrôzostrašné podozrenie: možno sa jej do triedy dostala nedopatrením bruchomluvkyňa! Možno ona ústami rozpráva po ľudsky a bruškom súčasne mňauká!

Nuž rozhodla sa učiteľka, že hneď a zaraz spraví poriadok, aby vedela, na čom je.

- Seďte ticho, milé detičky. Vrátim sa hneď, - povedala trocha naľakaným hlasom a vybehla z triedy. Beží do školskej ordinácie, rovno ku školskej doktorke a ťahá ju rovno do prvej A triedy.

- Mám podozrenie na bruchomluvectvo, - vraví pošušky učiteľka doktorke a v triede zaznie celkom zreteľné „mňaúúú..."

Strhne sa aj doktorka, pristúpi k Elenke a veľmi sladulinko vraví:

- Poď sem, dievčatko, prezriem ti bruško, či ho máš celkom v poriadku.

Položí doktorka Elenke na bruško slúchadlo a počúva a počúva. A mačiatko v lavici začne spokojne vrčať a priasť:

- Vŕŕŕ, vŕŕŕ... - Doktorka sa zľakne:

- To budú pravdepodobne choré priedušky, lebo počujem akési vrčavé zvuky. Ukáž, dievčatko, vyšetrím ti pľúca.

A dobrá doktorka položí Elenke slúchadlo na hruď. Lenže v tej chvíli mačiatko znovu zmení nôtu: - Mňaúúú...

Založila si lekárka ruky v bok, spustila slúchadlo a začala rozmýšľať, aká čudná choroba napadla túto prváčku. V tej chvíli však mačiatko urobilo nečakanú vec: uvidelo slúchadlo na šnúre, ako sa kolíše doktorke pri boku. A tak sa mu to zapáčilo, že natiahlo labku z lavice a drap! A ešte raz drap! - že sa s tým slúchadlom pohrá. Skríkla doktorka od hrôzy, desať prváčat spadlo od strachu pod lavice a ostatné povedľa lavíc. Len smelá Elenka sa zohla a vytiahla z lavice, páni moji, to malé, chlpaté, čierne a strašne hlúpulinké mačiatko. Tak sa to skončilo šťastne a veselo. Elenka si vzala mačiatko-prváčatko domov a nikto ho nemohol z domu poslať preč, pretože kto by mohol poslať preč také múdre mačiatko, čo sa samo zapísalo do prvej A triedy ...?