O prerušenom zápase

Slovenský jazyk » Rozprávky

Autor: mamicka
Typ práce: Ostatné
Dátum: 05.12.2014
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 949 slov
Počet zobrazení: 1 914
Tlačení: 212
Uložení: 243
O prerušenom zápase (Rozprávka)
Dlho som blúdil osemdesiatou ôsmou krajinou. Dni som nerátal, takže ani nemôžem presne povedať, kedy som vykročil za tamojšie hranice. Zbadal som sa len vtedy, keď som uvidel tabuľu a na nej nápis:

VITAJTE V OSEMSTO OSEM DESIATEJ ÔSMEJ KRAJINE!

Bola to teda krajina o jednu osmičku dlhšia a hneď za hranicou natrafil som na devízový... pardón, prepáčte! na pásový traktor. Traktorista mi za mierny poplatok ponúkol pohodlné natriasame do najbližšej železničnej stanice. Bol som rád, ani mi na um nezišlo, že sa tak súčasne ponáhľam v ústrety svojej siedmej prekážke.

Hradská bola zamrznutá a navyše začal padať sneh. Sypal sa tak husto, že o chvíľu sme vyzerali ako dva biele pampúšiky, ktoré sa vezú na veľkom bielom pampúchu.

- Kto kedy videl, aby v zime napadlo toľko snehu! - zafrflal traktorista.

- Nože-no! - pohoršil som sa. - Polia predsa potrebujú snehovú perinu!

- Čože polia! - zavrčal ten môj namosúrenec. - Polia nevypadnú z ligy, či sa na ne sype, alebo nie. Lenže my poznáme aj iné zápasy, pán môj cudzinecký, než je boj o polia!

A traktorista vzdychol tak zhlboka, že pred nami zakrúžil hustý snehový vír.

Neodvážil som sa nič opýtať, lebo v cudzej krajine človek nikdy nevie, či koná slušne alebo neslušne, keď je na niečo zvedavý. Čušal som, aj traktorista čušal, občas vzdychol. Odrazu zahromžil a chŕŕŕ! - traktor zastal.

Myslel som, že sme zablúdili, pretože pred nami bolo len snežné pole a okolo poľa nekonečné množstvo bielych pampúšikov. Preto, keď traktorista zliezol z mašiny, nesmelo som sa ponúkol:

- Pán šofér, nevyznám sa veľmi v zemepise, ale tú cestu spoločnými silami nájdeme. Alebo, ak je to porucha, pomôžem opraviť...

- Máááriška! - vykríkol traktorista načisto po stredoslovensky. - Cudzinec, nešklb mi nervy! Čože tu opravíš, vari nebesá zaštopkáš, aby sa z nich toľko snehu nesypalo?!

- Ale traktor... - zadrkotal som nesmelo.

- Máááriška, čože tam po traktore! - zalomozil znova ten zlostník. - Traktor je v poriadku, ale, aha, hokejová liga je ohrozená, a navyše hráme dnes na nepriateľskom ihrisku!

Vtedy som zbadal, že pole nie je pole, pretože naprostriedku behalo niekoľko snehových pampúšikov. Okolo poľa stojace pampúšiky vyskakovali a skrehnutými hláskami horúco vykrikovali:

- Podraz ho! Zlom ho vo troje! Nebaleť, ty trasorítka!

Zazdalo sa mi, že takéto podobné príhovory som už kedysi kdesi počul. Nuž vravím traktoristovi:

- Nesmúť, priateľ! Svet je veľký, ľudí na ňom až na počudovanie, ale všetci chcú jedno a to isté - aby ich klub nevypadol z ligy, naopak, aby z nej vypadli všetky nepriateľské kluby.

Neboj sa, aj keď sa snehy nasypú, každá kalamita sa raz dokalamajkuje, a potom bude čisto aj na vašom klzisku!

Traktorista sa mi hodil na pľúca, chvíľu si poplakal, nakoniec vzdychol:

- Najhoršie, kamarát, je to, že už nerozoznám priateľa od nepriateľa, a ani neviem, komu mám drukovať. Ani to nevidieť, ktorá svetová strana je naša a ktorá nenaša! Poďme bližšie, počkáme do konca zápasu, potom ťa odveziem, kam chceš!

Súhlasil som. „Teda hodinka ma nezabije," pomyslel som si. „Nech sa chlapec poteší, veď mne tie moje prekážky neodídu, aj tak zisťujem, že ich ešte ostalo na svete viac, než sa zdalo."

Hokejové ihrisko - to bol vlastne už len veľký závej. Hráčske pampúšiky boli naozaj od seba na nerozoznanie. Jediné, čo nebolo biele, čo naopak vyzeralo ako čučoriedkový lievanec, bol hokejový puk. Pokým sa podarilo udržať ho nad snehom, bolo jasné aspoň to, za čím treba utekať.

Odrazu sa biele pampúšiky na ihrisku zhrčaveli. Začali prešparchávať sneh palicami aj vlastnoručnými rukavicami. Pampúšikové obecenstvo pískalo a jačalo, pretože nikto nevedel, čo sa robí. Konečne sa zo zaviateho miestneho rozhlasu ozval pridusený hlas:

- Žiadame obecenstvo, aby neznervózňovalo športovcov, pretože hľadajú puk. Pokým nebude nájdený, nebude zápas pokračovaný!

Ozval sa ešte väčší piskot. A vtedy - huííí! Spod hokejky jedného pampúšika-hráča vyskočil čučoriedkový lievanec -vlastne puk! - a prudko vymrštený vyletel ako strela - rovno k snežiacim oblakom.

Zmeraveli sme. Na ihrisku bolo odrazu posvätné ticho. Všetky pampúšiky - hráčske, obecenstvové, aj my dvaja s traktoristom - obrátili oči dohora a napriek nepriaznivému počasiu s otvorenými ústami čakali, kedy padne dole to, bez čoho sa žiaden hokej nedohokejuje.

Prešlo päť minút, desať, ba celá hodina. Nikto nemal odvahu žiadať na ihrisko nový puk, pretože ten prvý, normálnou cestou vystrelený, mal sa podľa všetkých zákonov normálne vrátiť. Okrem toho nikto v tom bielom ošiali nerozoznal, ktoré mužstvo ho vystrelilo.

Prešli tri hodiny. Poťahal som traktoristu za tú časť záveja, kde som tušil rukáv jeho bundy:

- Kamarát... veď tu zmrzneme... odvez ma na vlak, lebo zmeškám vyslobodzovanie...

A dovtedy priateľský muž mi priam sovsky húkol:

- Ja ti dám kamaráta! Ja ti dám zmrznutie! Ja ti dám vyslobodzovanie! Nikam nepôjdeš, tu budeš, pokým puk z neba nespadne! A budeš so mnou pískať a môjmu klubu drukovať, jasné?!

Neodvážil som sa ani kýchnuť, nieto odpovedať. Prešli ďalšie tri hodiny. Puk sa ešte stále nevrátil, ale prestalo snežiť. Nebo sa rozjasnilo a spoza posledného snežného obláčika vyšiel veľký mesačný spln. Bolo to ako v rozprávke: polozmrazené ľudské pampúšiky trpezlivo čakajúce čučoriedkový lievanec.

Zahľadel som sa k mesiacu plný beznádeje... a vtom skríknem:

- Ľudia... pozrite! Nečakajte, hľa, tam okolo Mesiaca krúži, prostým okom viditeľný.

Boli by ma možno uguľovali, ale našťastie bol na zápase prítomný aj istý svetový hvezdár z hokejovo neutrálnej krajiny. Ten potvrdil, že vystrelený puk sa naozaj stal - novou umelou družicou Mesiaca!

Konečne hodili na ihrisko nový! Konečne mohol zápas nielen pokračovať, ale sa aj skončiť. S akým výsledkom? To nie je zaujímavé. Pre našu ligu to nemá nijakovský význam. Zaujímavé je však, že z traktoristu sa stal zase celkom príjemný občan. Keď sa so mnou na najbližšej železničnej stanici lúčil a ďakoval mi za objavenie pukovej družice, dal mi dokonca aj siedme oslobodzovacie slovo: HO. Možno si tak skrátil slová „hokejová olympiáda", neviem. Hlavné je, že mi ho dal!

Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1

Kľúčové slová

Vyhľadaj ďalšie študentské práce pre tieto populárne kľúčové slová:

#Sypal odpovede z rukáva #Oslobodzovacie slovo


Odporúčame

Slovenský jazyk » Rozprávky

:: KATEGÓRIE – Referáty, ťaháky, maturita:

Vygenerované za 0.016 s.
Zavrieť reklamu