O nehybnom šarkanovi

O nehybnom šarkanovi (Rozprávka)
En ten týnus drakulínus,

mínus bínus, kočinčínus,

čárus márus pokladínus,

magnus bahnus piešťanínus

fámus dámus Osmijánus,

rozprávok je osem,

a ty, štvrtá, poď sem!



Bol raz jeden stôl, na tom stole kniha a v tej knihe rozprávka. Bola raz jedna rozprávka, v rozprávke krajina, v krajine kráľ a všetko, čo k nemu patrí. Teda aj šarkan, čiže dvanásťhlavý drak obecný, zvaný Sedatívus. Ibaže ten šarkan sa správal načisto nešarkanovsky a nevhodne: nepýtal si nikdy princeznú ani kráľovnú krásy, živil sa bylinkami a korienkami a pil iba dažďovú vodu, ktorá mu sama od seba napršala do dvanástich papuliek. Tento šarkan totiž - na rozdiel od iných - sedel od nepamäti na najvyššom vrchu kráľovstva. Z miesta sa nepohol, iba občas bolestne zavýjal, a vtedy všetci vraveli:

- Počujete? Šarkan zavýja, bude pršať! Nikto nevedel, prečo je to tak, ale tak to bolo.

Veľa kráľov postupne pomrelo v tom kráľovstve, veľa princezien sa povydávalo, veľa Popolvárov žilo šťastne až do smrti. Iba šarkan Sedatívus sa nepohol z miesta. Tak to bolo až dovtedy, kým na trón nenastúpil kráľ Asparágus Piaty.

Teda hneď po natrónnastúpení zamyslel sa kráľ nad sediacim šarkanom, zvolal ministrov a vraví im:

- Keď niekto tak dlho sedí ako šarkan Sedatívus, musí mať na to príčinu. Bez príčiny sa nesedí. Aspoň nie tak dlho. Žiadam vás, ministri, aby ste príčinu vypátrali a do troch dní mi ju oznámili, ostatné sa uvidí!

Poklonili sa ministri, odišli do pozlátenej zasadačky a začali rozmýšľať. Mysleli, mysleli, s poradcami sa radili a na tretí deň sa zišli všetci pred kráľom.

V mene všetkých prehovoril minister pre sporiteľničky a šporovlivé prasiatka:

- Najosvetovejší kráľ, - povedal minister. - Po dlhom rozmýšľaní sme zistili, že šarkan sedí na nejakom zlatom, až platinovom poklade. Ten poklad stráži, preto nevstane z miesta. Treba mu prikázať, aby vstal a poklad odovzdal!

- To je možné, - prikývol Asparágus Piaty. - Choďte, ministri, k šarkanovi, požiadajte ho, aby nerobil hlúposti a ten poklad nám dal!

Zľakli sa ministri, bledosť prenáramná im na líca vystúpila. Ale kráľovský rozkaz treba počúvnuť, to už je raz taká zákonitosť. Nuž vyviezli sa na kočoch pod kopec a zavolali na šarkana:

- Héééj, Sedatívus, zhoď poklad, lebo ak nezhodíš, zle bude s tebou!

Na kopci to zaryčalo, zaskuvíňalo a ozvalo sa bolestné vzdychnutie:

- Húúú, ministri, žiaden poklad nemám. Iná bolesť ma trápi, ej, strašná bolesť, až mi dušu vykrúca. Odíďte v pokoji, lebo ak nie, oheň na vás pľuvnem a zhoríte bez posledného namazania!

Zľakli sa ministri, kočiare obrátili, na hrad sa vrátili, oznámili kráľovi:

- Kráľ náš najmajestátovejší, šarkan nemá nijaký poklad. Povedal, že mu dušu skrúca, preto by bolo dobre, keby sa týmto prípadom zaoberali odborníci, ale nie ministri!

Zamyslel sa Asparágus Piaty, telegraficky zvolal duševných pracovníkov kráľovstva a takisto do troch dní kázal im vyskúmať príčinu šarkanieho sedenia.

Pracovníci zasadli, rozmýšľali, hútali, špekulovali, a na tretí deň prišli pred kráľa. Povstal riaditeľ ústavu pre duševné tajomstvá a predniesol túto reč:

- O, kráľ náš, počúvaj! Ak šarkanovi od bolesti dušu skrúca, je jasné, že tú dušu má. Čo skrúca dušu tým, ktorí ju majú? Nuž poväčšine, ako sme zistili, skrúca im ju nejaké nešťastie. Aké nešťastie môže mať šarkan, pýtam sa? Nuž také, že nemá síru do ústnych plameňov alebo nemá ani uhlie na výrobu plameňov. Treba dať šarkanovi uhlie a síru, a určite odletí do južnejších krajín!

- Aj to môže byť, - povedal kráľ a prikázal duševným pracovníkom, aby pred šarkaních dvanásť hláv vyniesol každý kilo uhlia a dvadsať deka síry.

Zozeleneli pracovníci od veľkého strachu, ale príkaz bol kráľovský, teda neodvolateľný.

Vystúpil smutný sprievod hore na kopec. Pred šarkana uhlie aj síru na hromadu zložili a takto ho poprosili:

- Sedatívus, milý náš, tu máš palivo, netráp svoju biednu dušu. Nahltaj sa do sýtosti a odieť kadeľahšie. Šarkan sa pomrvil od dojatia, no potom sa rozplakal ako dvanásťhlavé decko. V kráľovstve okamžite z tých slz vzniklo dvadsaťštyri nových riek, teda z každého šarkanieho oka jedna. A Sedatívus prehovoril:

- Oj, páni mudrci, miláčikovia moji, nielen palivom živí sa šarkan! Čože mne je uhlie, čože mne je síra, iná bolesť mňa nivočí, spať mi nedá, krok spraviť nedovolí. Vy ste ju neuhádli, preto odíďte, miláčikovia moji, lebo ak neodídete, odfúknem vás až do tretieho zahraničia!

Zľakli sa pracovníci s dušami, dole kopcom tryskom zbehli, zadychčaní pred kráľom zastali:

- Kráľ, Výsosť, Jasnosť, Superjasnosť, nepotrebuje šarkan palivo! Nikto nevie, čo ho bolí, bude to dáka tajná záležitosť, takže si s tým nikto neporadí!

Nahneval sa kráľ, žezlom o trón buchol - a sám sa pobral na kopec za šarkanom.

- Héééj, Sedatívus, ja som kráľ a pýtam sa ťa, kedy zlezieš z našej vysokohorskej prírody?

Uklonil sa šarkan všetkými dvanástimi hlavami, zavzdychal tak hrozne, až kráľovi pelerínu nadvihlo, a slušne odpovedal:

- Zleziem, kráľ môj, ale najprv ma treba odkliať od tejto strašnej bolesti.

- A čo ťa bolí, vrav! - pýta sa kráľ strašne prísne.

- Všetko ma bolí, - narieka šarkan. - Od hlavy po päty ma všetko bolí, a keď má prísť búrka, vtedy ma láme ako na mučiarskom kolese!

- Ha! - povedal kráľ. - Nie som síce lekár, ale je jasné, že máš celotelový reumatizmus. Ak sľúbiš, že nebudeš fŕkať oheň a nezhltneš môj zdravotný personál, pošlem ti sanitku a na štátne trovy ťa dám vyliečiť v Piešťanoch!

Čo by nesľúbil šarkan, ktorého vyše tisíc rokov trápi reuma? Pravdaže sľúbil, sľub dodržal a dnes už veselo lieta po kráľovstve. Ibaže od tých čias sa nechodia do Piešťan liečiť žiadne svetové princezné. Človek nikdy nevie, na čo môže dostať chuť taký odreumatizovaný šarkan. Ale chodia ta aspoň maharadžovia, ktorých šarkany nepapkajú. A to je tiež niečo. Okrem toho sa kráľ Asparágus Piaty na večné veky preslávil. Nielen tým vyliečeným šarkanom, ale aj takouto múdrosťou, ktorá je zlatým písmom zapísaná v kráľovskej kronike:

- Príčina dlhého sedenia nemusí byť ani platinový poklad, ani nedostatok paliva. Existujú aj iné bolesti na svete!



En ten týnus drakulínus,

mínus bínus kočinčínus,

magnus bahnus piešťanínus,

elce pelce draus,

rozprávka je aus!