O šarkanovi Svetoslavovi
Autor: mamicka
Typ práce: Ostatné
Typ práce: Ostatné
Dátum: 05.12.2014
Jazyk:
Jazyk:
Rozsah: 814 slov
Počet zobrazení: 2 255
Počet zobrazení: 2 255
Tlačení: 219
Uložení: 231
Uložení: 231
O šarkanovi Svetoslavovi (Rozprávka)
En ten týnus drakulínus,
mínus bínus končinčínus,
strašnus menus Sarkanínus,
biednus mužus tragedínus,
fámus dámus Osmijánus,
rozprávok je osem,
a ty, šiesta, poď sem!
Nuž narodil sa raz na svet chlapček. Modrooký, zlatovlasý, hotový anjelik. A tak ako každý človek - nemohol si pri vlastnom narodení vôbec nič rozkázať. Nuž mu rodičia na vlastnú zodpovednosť dali meno Svetoslav. Meno pekné, načisto vhodné, teda v tom chyba nebola. Horšie to bolo s priezviskom. Svetoslavov otec sa volal Šarkan. Ako ráčite počuť, meno nie veľmi príjemne znejúce, ba skôr by sa dalo povedať - strašidelné.
Keď Svetoslavko Šarkan podrástol a stal sa návštevníkom základnej školy, neraz prosil svojho dobrého otecka:
- Tatuško milý, dajme sa premenovať, volajme sa bárs aj Haťapkovci, len nie Šarkanovci. Veď ja som taký dobrý, a predsa vždy prvý za všetko dostanem, lebo nikto neverí, že som nič zlého nevykonal, keď mám to odstrašujúce meno...!
Ale otec nie a nie, že on si priezvisko nepremení. Keď ho mohli mať všetci predkovia v dávnoveku, vydrží s ním aj každý ďalší potomok. Tak rástol Svetoslav Šarkan v pôvodnom znení, až dorástol do dospelosti. A bolo treba pohľadať si nejaké vhodné zamestnanie. Lenže beda-prebeda. Podáva žiadosť za žiadosťou, na úrad taký aj hentaký - ale nikde nič. Lebo stačilo, keď si úrad prečítal začiatok Svetoslavovej žiadosti: „Dolu podpísaný Svetoslav Šarkan podávam úctivú žiadosť..." hneď sa každý zľakol a hodil lajstro do koša. V najlepšom prípade odpísali: „Nakoľko nemáme u nás žiadne šarkanie kvalifikácie, vašej žiadosti sa nevyhovuje!"
Jedného dňa, stále ešte nezamestnaný a nešťastný, rozhodol sa Svetoslav, že nepodá viac nijakú žiadosť, ale pôjde sa predstaviť osobne. Dobre urobil, pretože v tom úrade hneď všetci zbadali, že je celkom normálny človek, ba ešte aj veľmi príjemný a rozumom navštívený. Riaditeľ úradu ho priateľsky potľapkal po pleci a vraví:
- Pán Šarkan, som s vami spokojný. Keby ste nemali také nepríjemné meno, spravím z vás hneď a zaraz prednostu oddelenia. Ale prednosta s menom Šarkan by nepôsobil v našom podniku vkusne. Preto budete hlavným kontrolórom. Kto kontroluje, tomu také meno nezaškodí, naopak. Také meno mu môže pomôcť pri jeho zodpovednej práci!
Svetoslav Šarkan zažiaril ako neónka a nastúpil v tom úrade a pracoval ako hlavný kontrolór.
Po nejakom čase dostal príkaz, aby cestoval do mesta Kalamárova a zvolal tam poradu všetkých kontrolórov a prekontroloval, či všetko kontrolujú. Teda vec dôležitá, a preto poslal Svetoslav na príslušný úrad nasledovný telegram:
„Priletím vo štvrtok. Zariaďte všetko potrebné. Šarkan."
Vo štvrtok nasadol do lietadla a o necelé dve hodiny vystúpil na letisku v Kalamárove.
Už na prvý pohľad videl, že v meste čosi nie je v poriadku. Všade čierne zástavy, domy obtiahnuté čiernymi látkami, ba ešte aj lavičky v parku natreté na čierno.
„Čože sa tu prihodilo?" rozmýšľa Svetoslav Šarkan cestou na sebepridelený úrad. „Veď som v novinách nič také nečítal, ani inak nepočul..."
Tak došiel až pred kontrolórsky podnik - a čo nevidí? Vidí, že ten je tiež do čierneho obkrútený, a navyše ešte rovno pred vchodom stojí veľký podstavec. Na podstavci stolička, na stoličke prekrásna dievčina, ruky-nohy špagátmi poviazané a plače a plače a plače.
Pretisne sa Svetoslav pomedzi zvedavý zástup až k podstavcu a odrazu len - oj, čože to, načože to?! - Na podstavci vidí vo veľkom čiernom ráme - svoj vlastný telegram: „Priletím vo štvrtok. Zariaďte všetko potrebné. Šarkan."
Roztrasie sa Svetoslav, prvého občana chmatne:
- Občan, kamarát, prečo lepíte na podstavce telegramy a krásne devy celému svetu na obdiv špagátmi zväzujete?
- O, ty ničnetušiaci cudzinec, - odpovie občan smutným hlasom. - Nešťastie padlo na naše mesto, hľa, šarkan telegram poslal, že dnes priletí a žiada mať všetko, čo šarkan potrebuje. Teda mesto v čiernom a najkrajšiu devu nášho mesta - teda tamto zviazanú Melániu Hrdličkovu, pôvodným povolaním úradníčku - na prehltnutie prichystanú. Nuž sme ju pre istotu pred úrad vyviazali, aby nám šarkan omylom nezhltol kontrolórov...
Svetoslav Šarkan v tej chvíli vykríkol. Ale tak -juj! - že kostolnú vežu o pol metra naklonilo. Potom skočil, telegram strhol, na podstavec sa vydriapal, Melániu Hrdličkovú odšpagátoval, a len potom si chytil hlavu do dlaní a zúfalostne sa rozplakal.
Zástup zjajkol, no krásna Melánia sa hodila pred Svetoslavom na kolená a povedala:
- Ďakujem ti, smelý a krásny princ, za svoje vyslobodenie. Môžeš si ma zobrať za manželku.
Vtedy sa Svetoslav Šarkan uspokojil, vyskočil znova na podstavec, všetkým svoju legitimáciu ukázal, a hneď všetci vedeli, ako sa to vlastne všetko stalo. Občianstvo jasalo, len tamojší kontrolór zbledol a utekal do kancelárie pripraviť tú dôležitú poradu. Ale ešte pred poradou odišiel Svetoslav Šarkan s krásnou Melániou Hrdličkovou na svadobný úrad a tam prijal meno svojej manželky, a tak vyriešil svoju životnú prekážku.
Od toho dňa sa už volá - Svetoslav Hrdlička. Že s takým mierumilovným priezviskom nemôže robiť kontrolóra, je jasné. Preto ho hneď na druhý deň spravili prednostom a odvtedy šťastne prednostuje až dodnes, ak ten úrad ešte nezrušili.
En ten týnus drakulínus,
mínus bínus končinčínus,
strašnus menus Šarkanímus,
elce pelce draus,
eozprávka je aus!
En ten týnus drakulínus,
mínus bínus končinčínus,
strašnus menus Sarkanínus,
biednus mužus tragedínus,
fámus dámus Osmijánus,
rozprávok je osem,
a ty, šiesta, poď sem!
Nuž narodil sa raz na svet chlapček. Modrooký, zlatovlasý, hotový anjelik. A tak ako každý človek - nemohol si pri vlastnom narodení vôbec nič rozkázať. Nuž mu rodičia na vlastnú zodpovednosť dali meno Svetoslav. Meno pekné, načisto vhodné, teda v tom chyba nebola. Horšie to bolo s priezviskom. Svetoslavov otec sa volal Šarkan. Ako ráčite počuť, meno nie veľmi príjemne znejúce, ba skôr by sa dalo povedať - strašidelné.
Keď Svetoslavko Šarkan podrástol a stal sa návštevníkom základnej školy, neraz prosil svojho dobrého otecka:
- Tatuško milý, dajme sa premenovať, volajme sa bárs aj Haťapkovci, len nie Šarkanovci. Veď ja som taký dobrý, a predsa vždy prvý za všetko dostanem, lebo nikto neverí, že som nič zlého nevykonal, keď mám to odstrašujúce meno...!
Ale otec nie a nie, že on si priezvisko nepremení. Keď ho mohli mať všetci predkovia v dávnoveku, vydrží s ním aj každý ďalší potomok. Tak rástol Svetoslav Šarkan v pôvodnom znení, až dorástol do dospelosti. A bolo treba pohľadať si nejaké vhodné zamestnanie. Lenže beda-prebeda. Podáva žiadosť za žiadosťou, na úrad taký aj hentaký - ale nikde nič. Lebo stačilo, keď si úrad prečítal začiatok Svetoslavovej žiadosti: „Dolu podpísaný Svetoslav Šarkan podávam úctivú žiadosť..." hneď sa každý zľakol a hodil lajstro do koša. V najlepšom prípade odpísali: „Nakoľko nemáme u nás žiadne šarkanie kvalifikácie, vašej žiadosti sa nevyhovuje!"
- Pán Šarkan, som s vami spokojný. Keby ste nemali také nepríjemné meno, spravím z vás hneď a zaraz prednostu oddelenia. Ale prednosta s menom Šarkan by nepôsobil v našom podniku vkusne. Preto budete hlavným kontrolórom. Kto kontroluje, tomu také meno nezaškodí, naopak. Také meno mu môže pomôcť pri jeho zodpovednej práci!
Svetoslav Šarkan zažiaril ako neónka a nastúpil v tom úrade a pracoval ako hlavný kontrolór.
Po nejakom čase dostal príkaz, aby cestoval do mesta Kalamárova a zvolal tam poradu všetkých kontrolórov a prekontroloval, či všetko kontrolujú. Teda vec dôležitá, a preto poslal Svetoslav na príslušný úrad nasledovný telegram:
„Priletím vo štvrtok. Zariaďte všetko potrebné. Šarkan."
Vo štvrtok nasadol do lietadla a o necelé dve hodiny vystúpil na letisku v Kalamárove.
Už na prvý pohľad videl, že v meste čosi nie je v poriadku. Všade čierne zástavy, domy obtiahnuté čiernymi látkami, ba ešte aj lavičky v parku natreté na čierno.
„Čože sa tu prihodilo?" rozmýšľa Svetoslav Šarkan cestou na sebepridelený úrad. „Veď som v novinách nič také nečítal, ani inak nepočul..."
Tak došiel až pred kontrolórsky podnik - a čo nevidí? Vidí, že ten je tiež do čierneho obkrútený, a navyše ešte rovno pred vchodom stojí veľký podstavec. Na podstavci stolička, na stoličke prekrásna dievčina, ruky-nohy špagátmi poviazané a plače a plače a plače.
Pretisne sa Svetoslav pomedzi zvedavý zástup až k podstavcu a odrazu len - oj, čože to, načože to?! - Na podstavci vidí vo veľkom čiernom ráme - svoj vlastný telegram: „Priletím vo štvrtok. Zariaďte všetko potrebné. Šarkan."
Roztrasie sa Svetoslav, prvého občana chmatne:
- Občan, kamarát, prečo lepíte na podstavce telegramy a krásne devy celému svetu na obdiv špagátmi zväzujete?
- O, ty ničnetušiaci cudzinec, - odpovie občan smutným hlasom. - Nešťastie padlo na naše mesto, hľa, šarkan telegram poslal, že dnes priletí a žiada mať všetko, čo šarkan potrebuje. Teda mesto v čiernom a najkrajšiu devu nášho mesta - teda tamto zviazanú Melániu Hrdličkovu, pôvodným povolaním úradníčku - na prehltnutie prichystanú. Nuž sme ju pre istotu pred úrad vyviazali, aby nám šarkan omylom nezhltol kontrolórov...
Svetoslav Šarkan v tej chvíli vykríkol. Ale tak -juj! - že kostolnú vežu o pol metra naklonilo. Potom skočil, telegram strhol, na podstavec sa vydriapal, Melániu Hrdličkovú odšpagátoval, a len potom si chytil hlavu do dlaní a zúfalostne sa rozplakal.
Zástup zjajkol, no krásna Melánia sa hodila pred Svetoslavom na kolená a povedala:
- Ďakujem ti, smelý a krásny princ, za svoje vyslobodenie. Môžeš si ma zobrať za manželku.
Vtedy sa Svetoslav Šarkan uspokojil, vyskočil znova na podstavec, všetkým svoju legitimáciu ukázal, a hneď všetci vedeli, ako sa to vlastne všetko stalo. Občianstvo jasalo, len tamojší kontrolór zbledol a utekal do kancelárie pripraviť tú dôležitú poradu. Ale ešte pred poradou odišiel Svetoslav Šarkan s krásnou Melániou Hrdličkovou na svadobný úrad a tam prijal meno svojej manželky, a tak vyriešil svoju životnú prekážku.
Od toho dňa sa už volá - Svetoslav Hrdlička. Že s takým mierumilovným priezviskom nemôže robiť kontrolóra, je jasné. Preto ho hneď na druhý deň spravili prednostom a odvtedy šťastne prednostuje až dodnes, ak ten úrad ešte nezrušili.
En ten týnus drakulínus,
mínus bínus končinčínus,
strašnus menus Šarkanímus,
elce pelce draus,
eozprávka je aus!
Diskusia: O šarkanovi Svetoslavovi
Pridať nový komentárVygenerované za 0.018 s.