O šarkanovi Svetoslavovi

Slovenský jazyk » Rozprávky

Autor: mamicka
Typ práce: Ostatné
Dátum: 05.12.2014
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 814 slov
Počet zobrazení: 2 255
Tlačení: 219
Uložení: 231
O šarkanovi Svetoslavovi (Rozprávka)
En ten týnus drakulínus,

mínus bínus končinčínus,

strašnus menus Sarkanínus,

biednus mužus tragedínus,

fámus dámus Osmijánus,

rozprávok je osem,

a ty, šiesta, poď sem!



Nuž narodil sa raz na svet chlapček. Modrooký, zlatovlasý, hotový anjelik. A tak ako každý človek - nemohol si pri vlastnom narodení vôbec nič rozkázať. Nuž mu rodičia na vlastnú zodpovednosť dali meno Svetoslav. Meno pekné, načisto vhodné, teda v tom chyba nebola. Horšie to bolo s priezviskom. Svetoslavov otec sa volal Šarkan. Ako ráčite počuť, meno nie veľmi príjemne znejúce, ba skôr by sa dalo povedať - strašidelné.

Keď Svetoslavko Šarkan podrástol a stal sa návštevníkom základnej školy, neraz prosil svojho dobrého otecka:

- Tatuško milý, dajme sa premenovať, volajme sa bárs aj Haťapkovci, len nie Šarkanovci. Veď ja som taký dobrý, a predsa vždy prvý za všetko dostanem, lebo nikto neverí, že som nič zlého nevykonal, keď mám to odstrašujúce meno...!

Ale otec nie a nie, že on si priezvisko nepremení. Keď ho mohli mať všetci predkovia v dávnoveku, vydrží s ním aj každý ďalší potomok. Tak rástol Svetoslav Šarkan v pôvodnom znení, až dorástol do dospelosti. A bolo treba pohľadať si nejaké vhodné zamestnanie. Lenže beda-prebeda. Podáva žiadosť za žiadosťou, na úrad taký aj hentaký - ale nikde nič. Lebo stačilo, keď si úrad prečítal začiatok Svetoslavovej žiadosti: „Dolu podpísaný Svetoslav Šarkan podávam úctivú žiadosť..." hneď sa každý zľakol a hodil lajstro do koša. V najlepšom prípade odpísali: „Nakoľko nemáme u nás žiadne šarkanie kvalifikácie, vašej žiadosti sa nevyhovuje!"

Jedného dňa, stále ešte nezamestnaný a nešťastný, rozhodol sa Svetoslav, že nepodá viac nijakú žiadosť, ale pôjde sa predstaviť osobne. Dobre urobil, pretože v tom úrade hneď všetci zbadali, že je celkom normálny človek, ba ešte aj veľmi príjemný a rozumom navštívený. Riaditeľ úradu ho priateľsky potľapkal po pleci a vraví:

- Pán Šarkan, som s vami spokojný. Keby ste nemali také nepríjemné meno, spravím z vás hneď a zaraz prednostu oddelenia. Ale prednosta s menom Šarkan by nepôsobil v našom podniku vkusne. Preto budete hlavným kontrolórom. Kto kontroluje, tomu také meno nezaškodí, naopak. Také meno mu môže pomôcť pri jeho zodpovednej práci!

Svetoslav Šarkan zažiaril ako neónka a nastúpil v tom úrade a pracoval ako hlavný kontrolór.

Po nejakom čase dostal príkaz, aby cestoval do mesta Kalamárova a zvolal tam poradu všetkých kontrolórov a prekontroloval, či všetko kontrolujú. Teda vec dôležitá, a preto poslal Svetoslav na príslušný úrad nasledovný telegram:

„Priletím vo štvrtok. Zariaďte všetko potrebné. Šarkan."

Vo štvrtok nasadol do lietadla a o necelé dve hodiny vystúpil na letisku v Kalamárove.

Už na prvý pohľad videl, že v meste čosi nie je v poriadku. Všade čierne zástavy, domy obtiahnuté čiernymi látkami, ba ešte aj lavičky v parku natreté na čierno.

„Čože sa tu prihodilo?" rozmýšľa Svetoslav Šarkan cestou na sebepridelený úrad. „Veď som v novinách nič také nečítal, ani inak nepočul..."

Tak došiel až pred kontrolórsky podnik - a čo nevidí? Vidí, že ten je tiež do čierneho obkrútený, a navyše ešte rovno pred vchodom stojí veľký podstavec. Na podstavci stolička, na stoličke prekrásna dievčina, ruky-nohy špagátmi poviazané a plače a plače a plače.

Pretisne sa Svetoslav pomedzi zvedavý zástup až k podstavcu a odrazu len - oj, čože to, načože to?! - Na podstavci vidí vo veľkom čiernom ráme - svoj vlastný telegram: „Priletím vo štvrtok. Zariaďte všetko potrebné. Šarkan."

Roztrasie sa Svetoslav, prvého občana chmatne:

- Občan, kamarát, prečo lepíte na podstavce telegramy a krásne devy celému svetu na obdiv špagátmi zväzujete?

- O, ty ničnetušiaci cudzinec, - odpovie občan smutným hlasom. - Nešťastie padlo na naše mesto, hľa, šarkan telegram poslal, že dnes priletí a žiada mať všetko, čo šarkan potrebuje. Teda mesto v čiernom a najkrajšiu devu nášho mesta - teda tamto zviazanú Melániu Hrdličkovu, pôvodným povolaním úradníčku - na prehltnutie prichystanú. Nuž sme ju pre istotu pred úrad vyviazali, aby nám šarkan omylom nezhltol kontrolórov...

Svetoslav Šarkan v tej chvíli vykríkol. Ale tak -juj! - že kostolnú vežu o pol metra naklonilo. Potom skočil, telegram strhol, na podstavec sa vydriapal, Melániu Hrdličkovú odšpagátoval, a len potom si chytil hlavu do dlaní a zúfalostne sa rozplakal.

Zástup zjajkol, no krásna Melánia sa hodila pred Svetoslavom na kolená a povedala:

- Ďakujem ti, smelý a krásny princ, za svoje vyslobodenie. Môžeš si ma zobrať za manželku.

Vtedy sa Svetoslav Šarkan uspokojil, vyskočil znova na podstavec, všetkým svoju legitimáciu ukázal, a hneď všetci vedeli, ako sa to vlastne všetko stalo. Občianstvo jasalo, len tamojší kontrolór zbledol a utekal do kancelárie pripraviť tú dôležitú poradu. Ale ešte pred poradou odišiel Svetoslav Šarkan s krásnou Melániou Hrdličkovou na svadobný úrad a tam prijal meno svojej manželky, a tak vyriešil svoju životnú prekážku.

Od toho dňa sa už volá - Svetoslav Hrdlička. Že s takým mierumilovným priezviskom nemôže robiť kontrolóra, je jasné. Preto ho hneď na druhý deň spravili prednostom a odvtedy šťastne prednostuje až dodnes, ak ten úrad ešte nezrušili.



En ten týnus drakulínus,

mínus bínus končinčínus,

strašnus menus Šarkanímus,

elce pelce draus,

eozprávka je aus!

Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1


Odporúčame

Slovenský jazyk » Rozprávky

:: KATEGÓRIE – Referáty, ťaháky, maturita:

Vygenerované za 0.018 s.
Zavrieť reklamu