O kohútovi s brvnom na nohe

O kohútovi s brvnom na nohe (Rozprávka)
Kedysi dávno bývali chýrne jarmoky v meste Dingle. Prichodili ta kupujúci, predávajúci aj zvedavci zoširoka-zďaleka. Medzi ľuďmi sa motkal i slávny čarodejník a predvádzal divákom rozličné kumšty a čary. Najväčšmi omráčil divákov, keď jeho kohút behal hore-dolu po ulici a vláčil za sebou ťažké brvno, uviazané o nohu. Ľudia otvárali ústa nad toľkým čudom a každý ochotne dal dobrý medenáčik, aby sa smel čo najdlhšie prizerať.

Práve keď sa okolo kohúta tislo najviac divákov, prišiel na jarmok i starec s hodnou nošou rákosia na chrbte. Čudoval sa, prečo toľkí ľudia ochotne dajú medenáčik-dva, len aby sa smeli prizerať na kohúta. Napokon sa osmelil a spýtal sa najbližšieho suseda:

„A prečo sa sem zbehli toľkí ľudia na diváky?"

„Vari nevidíš, koľké brvno vláči ten kohút?"

„Čože?" zhíkol starec. „Vari sa všetci zblazneli alebo hádam mám ja vlčiu tmu? Veď kohút má na nohe priviazané steblo slamy." A čo ako si starec oči pretieral, nikdy brvno nevidel, vždy len stebielko slamy.

O čudnom starčekovi sa čochvíľa dopočul aj čarodejník. Chytro podišiel k nemu, dobre si ho od hlavy po päty premeral, potom sa ho spýtal:

„Potreboval by som trocha rákosia, za koľko mi dáš tú viazanicu?"

Starec zapýtal za ňu veľa, lebo si myslel, že neznámy pánko sa iste bude dlho jednať. Ale čarodejník mu povedal iba toľko:

„Zlož mi ho tam na môj voz!" a zaplatil zaň dva razy toľko, ako starec pýtal.

Starček sa veľmi čudoval, ale nečakanému zárobku sa i potešil. Div, že si nepodskočil ako chlapčisko. Napokon sa trocha bál, či sú peniaze pravé, nuž vošiel do najbližšej krčmy. Objednal si tam krčah piva a krčmár bez všetkého vzal čarodejníkove peniaze, nuž iste boli dobré.

Teraz už starček spokojne vyšiel z krčmy, zastal na schodoch a pozrel ešte raz na kohúta. A tu div-divúci: po ulici behá kohút s ťažkým brvnom priviazaným o nohu. Starec si pretrel oči, dobre sa prizrel, ale videl zasa len to isté: veľa divákov sa prizerá na kohúta s brvnom na nohe.

Napokon sa starký zamiešal medzi jarmočníkov, nazrel sem i tam a do večera sa pomaly dovliekol domov. Sadol si za stôl a ešte i teraz krútil hlavou nad dnešnou príhodou. Keď sa o všetkom dopočuli susedia, každý si to čudo vysvetľoval inak.

Jeden vravel: „V rákosí bol štvorlístok a čarovná ďatelinka pomohla starčekovi, že videl, čo ostatní nevideli. A iba pre tú ďatelinku odkúpil čarodejník starcovi rákosie za dvojnásobnú cenu."

Druhý vravel: „Starký si od radosti vypil, nuž nie čudo, že mu pivo udrelo z ruky do hlavy, a namiesto slamky videl aj on brvno."

A tretí vravel: „Sused si vopchal do vrecka čarodejníkove peniaze. A či je čudo, že peniaze z čarodejníkovej ruky mu hneď tak porobili, aby nevidel nič, čo čarodejník nechce?"

Nuž, tak sa stalo, že starký sa nikdy v živote nedozvedel, prečo na jarmoku v Dingle videl zrazu i on kohúta s brvnom na nohe.