More vo fľaštičke

Slovenský jazyk » Rozprávky

Autor: Dievča mamicka
Typ práce: Ostatné
Dátum: 05.12.2014
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 1 086 slov
Počet zobrazení: 2 245
Tlačení: 141
Uložení: 134
More vo fľaštičke (Rozprávka)
PRED elektronickým vrátnikom Úradu pre patenty a vynálezy zastal starší pán s čiernym kufríkom v ruke. Na nose mal okuliare s okrúhlymi striebornými rámikmi, spod ktorých pozerali zvedavé oči.

Elektronický vrátnik spustil monotónnym strojovým hlasom:

- VA-ŠE ME-NO?

- Profesor Tingwal, - povedal pán s kufríkom.

- PO-VO-LA-NIE?

- Vynálezca.

- VEK?

- Šesťdesiat až sedemdesiat rokov. Už dávno som prestal oslavovať svoje narodeniny. Viete, nemám na to čas.

- VOJ-DI-TE DO KA-BI-NY ČÍSLO JE-DEN.

Profesor Tingwal vošiel do kabíny s nápisom ZBROJNÁ KONTROLA, ktorá sa pred ním sama otvorila.

Rozsvietilo sa svetlo. Menilo farby od bledožltej až po tmavočervenú. Kdesi v stenách tikali neviditeľné strojčeky. Vynálezca vyšiel po chvíli von a elektronický vrátnik sa ho ďalej pýtal:

- V A-KEJ ZÁ-LE-ŽI-TOS-TI I-DE-TE ... V A-KEJ ZÁ-LE-ŽI-TOS-TI IDETE ... V A-KEJ ZÁ-LE-ŽI-TOS-TI I-DE-TE .. .

- Ajajaj, - povedal vynálezca Tingwal. - To je mrzuté. Porucha v stroji. No veď uvidíme, čo sa bude dať robiť.

Profesor vošiel dnu. Za veľkým pultom s množstvom, svetiel, gombičiek a páčok sedel robot-vrátnik a stále opakoval:

- V A-KEJ ZÁ-LE-ŽI-TOS-TI I-DE-TE ... V A-KEJ ZÁ-LE-ŽI-TOS-TI ...

- Tak, starký, a už si v poriadku, - povedal profesor, keď niekoľkými zručnými pohybmi odstránil poruchu.

- V A-KEJ ZÁ-LE-ŽI-TOS-TI I-DE-TE NA Ú-RAD PRE PA-TEN-TY A VY-NÁ-LE-ZY? - pokračoval už opravený elektronický vrátnik.

- Idem prihlásiť vynález.

- MÔ-ŽE-TE ÍSŤ. PR-VÉ PO-SCHO-DIE, PR-VÉ DVE-RE VĽA-VO.

Profesor si napravil okuliare a vyšiel na prvé poschodie.

Elektronický vrátnik zatiaľ stlačil akýsi gombík a hovoril do mikrofónu:

- PO-ZOR! PO-ZOR! I-DE K VÁM PRO-FE-SOR TINGWAL. DÔ-VOD: PRI-HLÁ-SE-NIE VY-NÁ-LE-ZU. NE-O-ZBRO-JE-NÝ.

Profesora už pred dverami čakali dvaja páni v tmavých okuliaroch. Podali mu ruku a predstavili sa:

- Inžinier Pikford.

- Inžinier Fordpik.

Potom inžinier Pikford povedal:

- Veľmi nás teší, profesor Tingwal, že prichádzate do nášho Úradu pre patenty a vynálezy s vaším vynálezom, ktorý ehm . . . určite . . . obohatí našu už aj tak nesmierne vyvinutú vedu a techniku. Radi by sme vás upozornili, že do nášho Úradu denne príde asi . . . ehm ....

- Tisícdvesto patentov a vynálezov, - dokončil inžinier Fordpik. - Nepochybujeme o nesmiernom význame vášho vynálezu, ale . . .

- ... ale iste si uvedomujete, - povedal inžinier Pikford, - že v dnešnom storočí techniky, v storočí vynálezov, je ťažko vynájsť niečo, čo tu ešte nebolo.

- Nechceme vás uraziť, - povedal inžinier Fordpik, - ale...

- ... ste si istý, že váš vynález je niečo nové, čo tu ešte nebolo? - spýtal sa inžinier Pikford.

- Naopak, - rozosmial sa vynálezca Tingwal - je to niečo veľmi staré, čo tu bolo odjakživa.

- Tak potom... Nehnevajte sa, ale náš čas je vzácny... - zarecitovali v dvojhlase inžinieri Pikford a Fordpik.

- Počkajte, páni, - usmial sa vynálezca a vytiahol z kufríka fľaštičku s akousi tekutinou.

- Čo myslíte, páni, čo je toto? - spýtal sa ich.

- Vodička proti vypadávaniu vlasov? Nehnevajte sa, pán profesor, - povedal inžinier Pikford, - ale . . .

- ... dnes ste už sedemnásty, čo vynašiel zaručene účinnú vodičku proti vypadávaniu vlasov, - dodal inžinier Fordpik.

Profesor stíšil hlas:

- Milí páni, v tejto fľaštičke je . . . je . . . more.

- Ach tak! - povedali v dvojhlase obaja inžinieri a významne sa na seba pozreli. - No, pravdaže, je to more. Ako sme si to mohli nevšimnúť, veď už na prvý pohľad vidieť, že je to more . . . - rýchlo hovorili inžinieri a nenápadne ustupovali k dverám.

- Nebojte sa, páni, - povedal vynálezca Tingwal. - Nie som blázon, ako si myslíte. Len sa pozerajte.

Otvoril fľaštičku a voda v nej začala stúpať, vylievať sa na dlážku, už tam bola mláka, jazierko, a voda ďalej stúpala a bola naozaj celkom slaná.

A inžinieri si neveriaco pretierali oči, lebo už nestáli na dlážke, ale na malom ostrove s palmami, nad nimi lietali čajky chichotave a trepali bielymi krídlami.

- To je ... to je .. . - jachtal inžinier Pikford. - ... neuveriteľné, - dokončil v úžase inžinier Fordpik.

- Ale ako dáte to more znova do fľaštičky?

Vynálezca Tingwal ponoril fľaštičku do vody a voda vtekala do nej, až na dlážke neostala ani kvapka a všetci traja páni boli znova v Úrade pre patenty a vynálezy.

- Momentík, niečo vybavím, - povedal inžinier Pikford, zdvihol telefón a povedal:

- Generál Bigmaus? To som ja, inžinier Pikford. Mám tu niečo, čo by bolo pre vás nesmierne, zaujímavé ... . Niečo úžasné! ... Lepšie ako neutrónová bomba! . . . Áno, áno, čakáme vás!

Sotva stačil položiť slúchadlo, na oblohe sa zjavila malá bodka, ktorá sa stále zväčšovala, až kým z nej nebol zelený vrtuľník, z ktorého vystúpil sám generál Bigmaus.

Vyzeral ako veľká myš. Zvedavo sa pozrel na fľaštičku, v ktorej bolo more.

- Čo je to? - spýtal sa nedočkavo.

Horľavina?

Trhavina?

Žieravina?

Traskavina?



Výbušnina? - hovoril generál, akoby recitoval nejakú hroznú básničku.

- Nie, pán generál, - povedal vynálezca Tingwal. - More. More vo fľaštičke.

- Veru tak, pán generál, - povedal inžinier Pikford. - More! Žiadna trhavina, žiadna výbušnina, ale potopa, pán generál! Viete, akú zbraň máme v rukách?

Vynálezca Tingwal vytrhol inžinierovi Fordpikovi fľaštičku z rúk.

- Nikdy nedovolím, aby sa môj vynález zneužil proti ľuďom.

- Nie? - zasmial sa generál Bigmaus. - Tak vás prinútime!

- Joj! - zľakol sa naoko vynálezca Tingwal. - Pán generál, mám tu ešte jeden vynález. Ale zatiaľ funguje len tak napoly.

Otvoril kufrík a vytiahol z neho klobúk naplnený listami, trávou, korienkami, konárikmi . . .

- Však neviete, čo to je? Prales. Prales v klobúku! Ale hovorím, funguje to zatiaľ iba napoly.

- To nič, to nič! Pán generál, ďalšia zbraň! Prenosná džungľa! - vykrikovali inžinieri.

- Džungľa, ktorá pohltí celú armádu. A nedostane sa z nej ani noha! - jasal generál Bigmaus. - Skvelé! To je niečo! Rýchlo to vyskúšajte.

Vynálezca Tingwal pustil na zem steblo trávy a pár lístkov. Každý lístoček sa premenil na nepreniknuteľné kríky, zo zeme vyrazili stromy s lianami a húštiny, ktorým nebolo konca-kraja. Stál tu divý prales, v ktorom bez stopy zmizol generál Bigmaus aj s inžiniermi Pikfordom a Fordpikom.

- Hovoril som im, že to funguje iba napoly, - povedal vynálezca Tingwal. - Naspäť do klobúka ten prales neviem dať.

A odišiel.

Na ulici stretol malého chlapca a spýtal sa ho:

- Hádaj, čo mám v tejto fľaštičke.

Chlapec povedal:

- Predsa more! To vidieť na prvý pohľad. Príma! Tak rád by som sa okúpal.

Vynálezca Tingwal vylial na zem maličkú kvapôčku - a tá sa hneď premenila na veľké jazero s utešenou plážou, na ktorej ako huby vyrástli hneď pestrofarebné slnečníky.
Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1 (10-najlepšie, priemer: 5)

:: Prihlásenie



Založiť nové konto Pridať nový referát

Odporúčame

Slovenský jazyk » Rozprávky

:: KATEGÓRIE - Referáty, ťaháky, maturita:

0.015