Alica Padalienka

Alica Padalienka (Rozprávka)

Toto sú príhody Alice Padalienky, ktorá vždy a všade padala.

Starý otec ju hľadal, aby ju odviedol do parku.

„Alica! Kdeže si, Alica?"

„Tu som, starý otec."

„Kde tu?"

„V budíku."

Hej, zo zvedavosti otvorila veko budíka a padla medzi ozubené kolieska a strunky a teraz musela neprestajne skákať z jedného zuba na druhý, aby ju nestrhol mechanizmus, ktorý sa stále napínal a tikotal.

Inokedy ju starý otec hľadal, aby jej dal olovrant.

„Alica! Kdeže si, Alica?"

„Tu som, starý otec."

„Kde tu?"

„Ale tu, vo fľaške. Bola som smädná a padla som do fľašky."

A naozaj, úporne plávala, aby sa udržala na hladine. Ešte šťastie, že na Zlatých pieskoch sa v lete naučila plávať žabu.

„Počkaj, hneď ťa vytiahnem."

Starý otec spustil do fľašky špagát. Alica ho zachytila a vrtko sa po ňom vyšplhala z fľašky. Bola výborná plavkyňa.

Alica sa však znovu stratila. Hľadal ju starý otec, hľadala ju stará mať, hľadala ju susedka, ktorá si prišla vždy prečítať dedkove noviny, pretože chcela ušetriť tridsať lír.

„Beda nám, ak ju nenájdeme, kým sa vrátia z roboty jej rodičia," horekovala stará mať.

„Alica! Alica! Kdeže si, Alica?"

Avšak Alica sa neohlásila. Nemohla sa ohlásiť. Maškrtila v kuchyni a spadla do priečinka s obrusmi a obrúskami a zaspala tam. Niekto zatvoril priečinok, pretože ju nezbadal. Keď sa Alica zobudila, ocitla sa vo tme, ale nebála sa, veď raz spadla do vodovodu a tam bola tma ako v rohu.

„Istotne budú prestierať na večeru," uvažovala Alica, „a potom otvoria priečinok."

Lenže kto mal myslieť na večeru, keď každý hľadal Alicu. Jej rodičia sa vrátili z roboty a karhali starých rodičov: „Vidíte, ako na ňu dozeráte!"

„Naše deti nepadali do vodovodu," ohradzovali sa starí rodičia, „za našich čias padali deti nanajvýš z postele a navrela im hrča na hlave."

Napokon Alicu unavilo čakať. Pretlačila sa medzi obrusmi, až sa dostala na dno priečinka a začala naň búchať nohou.

„Buch, buch, buch!"

„Pst, pst!" povedal starý otec. „Počujem, že niekde búchajú!"

„Buch, buch, buch!"

Bolože to radosti, keď ju konečne našli. A Alica to hneď využila a padla do náprsného vrecka otcovho kabáta, a kým ju vytiahli, stačila si zababrať celú tvár atramentom, pretože sa hrala s plniacim perom.