Brif, bruf, braf

Brif, bruf, braf (Rozprávka)
Dvaja chlapci sa hrali na tichom dvore: vymýšľali si zvláštnu reč, aby im nikto nerozumel, keď sa budú zhovárať.

„Brif, braf," povedal prvý.

„Braf, brof," odpovedal druhý. A vybúšili smiechom.

Na balkóne prvého poschodia sedel starý dobrý pán a čítal noviny. Naproti nemu vyzerala z obloka stará pani, ani dobrá ani zlá.

„Akí sú len hlúpi tí chlapci," povedala pani. Ale dobrý pán s ňou nesúhlasil:

„Ani by som nepovedal."

„Hádam nechcete povedať, že ste rozumeli, čo vraveli."

„Pravdaže, rozumel som všetko. Prvý povedal: ,Aký krásny deň!' A druhý mu odpovedal: ,Zajtra bude ešte krajší!'"

Pani pokrčila nosom, ale mlčala, pretože chlapci sa znova začali zhovárať v svojej reči.

„Maraski, barabaski, pippirimoski," povedal prvý.

„Bruf," odpovedal druhý. A znovu sa začali obaja smiať.

„Azda mi len nepoviete, že aj teraz ste rozumeli," vykríkla rozhorčene stará pani.

„Prirodzene, rozumel som všetko," odpovedal starý pán s úsmevom. „Prvý povedal: ,Sme šťastní, že sme na svete!' A druhý odpovedal: ,Svet je prekrásny!'"

„A naozaj je prekrásny?" nástojila stará pani.

„Brif, bruf, braf," odpovedal starý pán.