Krištáľový Jakubko

Krištáľový Jakubko (Rozprávka)
Raz v istom ďalekom meste prišiel na svet priesvitný chlapec. Cez jeho telo bolo vidno, ako vidíme cez vzduch alebo vodu. Bol z mäsa a kostí, ale vyzeral, akoby bol zo skla, a ak spadol, nerozbil sa, nanajvýš mu navrela na čele priesvitná hrčka.

Bolo vidno, ako mu bije srdce, ba čo viac, ako mu v mozgu iskria myšlienky ako farebné rybky v akváriu.

Raz omylom chlapec vyslovil lož a ľudia hneď zazreli ohnivú guľku za jeho čelom. Povedal znova pravdu a ohnivá guľka sa rozplynula. Potom už za svojho života nikdy nevyslovil lož.

Raz sa mu priateľ zdôveril so svojím tajomstvom a hneď všetci videli čiernu guľku, ktorá nepokojne blúdila v jeho hrudi a tajomstvo už nebolo tajomstvom.

Chlapec vyrástol, stal sa mládencom, potom mužom a každý mohol čítať jeho myšlienky a uhádnuť jeho odpovede na otázky skôr, ako otvoril ústa.

Volal sa Jakubko, ale ľudia mu vraveli Krištáľový Jakubko, a mali ho radi pre jeho priamosť, pri ňom sa všetci stávali úprimnými.

Bohužiaľ, v Jakubkovej krajine sa zmocnil vlády divý diktátor a pre ľud sa začalo obdobie ukrutností, nespravodlivosti a biedy. Kto sa opovážil reptať, zmizol bez stopy. Kto sa búril, toho zastrelili. Bedári boli prenasledovaní, ponižovaní a urážaní tisícorakým spôsobom.

Ľud mlčal a trpel, pretože sa bál horšieho. Ale Jakubko nemohol mlčať. Hoci neotvoril ústa, jeho myšlienky hovorili zaňho jasnou rečou. Bol priezračný ako horský prameň a všetci čítali za jeho čelom myšlienky, ktoré zavrhovali a odsudzovali nespravodlivosť a násilenstvo tyrana. Ľud si potom tajne opakoval Jakubkove myšlienky a nestrácal nádej.

Tyran dal Krištáľového Jakubka zatknúť a zatvoriť do najtemnejšieho žalára.

Ale vtedy sa stalo čosi neobyčajné. Múry väzenskej cely, do ktorej Jakubka uvrhli, sa stali priezračnými a po nich aj múry žalára a napokon aj vonkajšie hradné múry. Ľudia, ktorí prechádzali okolo žalára, videli Jakubka sedieť na jeho gavalci, ako keby aj žalár bol z krištáľu, a ďalej čítali jeho myšlienky. V noci sa zo žalára šírilo prenikavé svetlo a tyran v paláci dal stiahnuť všetky obločnice, lebo svetlo neznášal, ale ani tak nemohol spať. Jakubko bol v okovách, ale bol mocnejší od tyrana, pretože pravda je najmocnejšia zo všetkých vecí, jasnejšia ako slnko, strašnejšia ako povíchrica.