Výťahom na hviezdy

Výťahom na hviezdy (Rozprávka)
Keď mal Badulíno trinásť rokov, prijali ho za pomocného čašníka do baru Italia. Jeho povinnosťou bolo celý deň behať po uliciach a schodoch a udržiavať v rovnováhe ťažké tácne, plné šálok, príborov a pohárikov. Najväčšmi ho trápili schody. V Ríme, ako napokon aj v iných mestách na svete, sú vrátničky veľmi žiarlivé na svoje výťahy a nedovolia ich používať vybehačom, donášačom mlieka, zeleniny, nedovolia im vchádzať do výťahov s nákladom, ale ani bez nákladu.

Raz ráno volal do baru Italia telefón z čísla stotri, izba štrnásť. Chcel štyri pivá a chladený čaj, „ale chytro, lebo vyhodím z obloka tie krámy aj s pikulíkom," dodal mrzutý hlas, ktorý
patril starému mrzutému markízovi Venanziovi, postrachu všetkých poslíkov.

Výťah v dome stotri si vrátnička striehla ako oko v hlave.
Ale Badulíno vedel, ako ju prekabátiť. Keď za okienkom vrátnice zadriemala, nevidený prekĺzol do kabíny, hodil päť lír do
automatu, stlačil gombík na piate poschodie a výťah sa s pekelným škripotom začal dvíhať. Prešlo už prvé poschodie, druhé, tretie. Pri štvrtom poschodí výťah namiesto spomalenia pridal na rýchlosti, preletel cez poschodie markíza Venanzia, a kým sa Badulíno spamätal, celý Rím ležal pod jeho nohami a výťah fujazdil rýchlosťou rakety k tuhomodrej oblohe atramentovej farby.

„Maj sa dobre a píš, markíz Venanzio," mrmlal Badulíno a mráz mu behal po chrbte. V pravej ruke ešte stále držal tácňu s jedlami. Bolo to priam komické, keď vezmeme do úvahy, že okolo výťahu na všetky strany zíval medziplanetárny priestor a zemeguľa tamdolu na dne nebeskej priepasti sa krútila okolo svojej osi a vliekla so sebou markíza Venanzia, ktorý čakal na štyri pivá a chladený čaj.

,Aspoň neprídem k Marťanom s prázdnymi rukami,' pomyslel si Badulíno a zatvoril oči. Keď ich znovu otvoril, výťah začal klesať a Badulíno si s úľavou vydýchol.

„Napokon čaj mi ani trochu nevychladne."

Bohužiaľ, výťah zrazu pristál uprostred tropického pralesa. Badulíno sa díval cez sklá a videl, ako ho obkolesil kŕdeľ čudných bradatých opíc, ktoré naňho rozčúlene ukazovali, tárajúc akousi rýchlou rečou, pripomínajúcou zvuk magnetofónovej pásky z opačnej strany. ,Možno sme pristáli v Afrike,' uvažoval Badulíno.

Ale vtom sa kruh bradatých opíc prelomil a prichádzala nečakaná osobnosť: opičiak v modrej blúze na obrovskej trojkolke.

„Pozor, Badulíno, pozor!"

A kým by si bol povedal krk, mladý vybehač z baru Italia stlačil gombík výťahu, prvý, čo mu prišiel pod prst. Výťah razom vyštartoval nadzvukovou rýchlosťou, a keď už bol v úctivej vzdialenosti, Badulíno pozrel dolu. Uvedomil si, že planéta, z ktorej práve vyštartoval, nemohla byť Zem. Jej zemediely a jej oceány mali celkom iný obraz, a kým z vesmíru mu Zem belaso svetielkovala, farby tohto nebeského telesa sa menili od zelenej až po fialovú.

„To bude istotne Venuša," povedal si Badulíno, „ale čo poviem markízovi Venanziovi?"

Hánkami prstov dotkol sa pohárikov na tácni: boli chladné, ako keď vyšiel z baru. Koniec koncov, odvtedy uplynulo iba niekoľko minút.

Výťah prebehol závratnou rýchlosťou obrovským pustým priestorom a začal klesať. Badulíno už teraz nemal pochybností:

„Do paroma," vykríkol, „pristávam na Mesiaci! Čo tu budem robiť?"

Povestné mesačné krátery sa strašidelne približovali.

Badulíno hľadal prstami voľnej raky tlačidlo výťahu, ale:

„Stáť!" rozkázal si, kým stlačil gombík, „uvažujme trošku."

Preskúmal sériu gombíkov. Posledný dolu ukazoval písmeno Z, čo znamenalo Zem.

„Skúsme!" vzdychol si Badulíno.

Stlačil gombík na prízemí a výťah naskutku zmenil smer. O niekoľko minút brázdil už znovu rímske nebo, nad strechou domu číslo stotri, a vo výťahovej šachte medzi schodmi postál pri známej vrátnici, kde vrátnička, netušiac jeho medziplanetárne dobrodružstvo, za okienkom driemala.

Badulíno vybehol z kabíny výťahu a nezatvoril ani dvere za sebou. Potom vybehol pešo hore schodmi. Zabúchal na číslo štrnásť a počúval so sklonenou hlavou, slovka neprehovoriac, výčitky markíza Venanzia.

„Ech, kdeže si trčal tak dlho? Vieš ty vôbec, že odvtedy, čo som si objednal tie prekliate štyri pivá a ešte prekliatej ši chladený čaj, uplynulo už štrnásť minút? Na tvojom mieste by som bol prišiel už na Mesiac!"

,Ešte ďalej,' pomyslel si Badulíno, ale radšej mlčal. Na šťastie nápoje boli ešte dokonale chladné.

Ech, ťažký je život vybehača z baru Italia! Keď chce vykonať donášku do domov načas, každý deň sa nacestuje ako kozmický raketoplán.