Poučná karamelka

Poučná karamelka (Rozprávka)
Na planéte Bih nie sú knihy. Vedomosti sa predávajú vo fľaškách a pijú sa. Dejepis je červená tekutina ako grenadína. Zemepis je zelená tekutina ako mentol. Gramatika je bezfarebná a má chuť minerálky. Na planéte Bih nie sú školy. Každý sa učí doma. Deti podľa veku musia každé ráno preglgnúť pohár dejepisu, pár lyžíc matematiky, Ludolfovo číslo na deväť desatinových miest, kopcom naložený lopár vybraných slov, misu ypsilónov...

Neverili by ste, ako sa vzpierajú!

„Nože, len smelo," ponúka mamka, „nevieš, aká je zoológia chutná. Je sladká, sladulinká ako med. Opýtaj sa Karolíny." (Karolína je elektronický robot.)

Veľkorysá Karolína ochutná prvá obsah fľašky. Naleje si za náprstok do pohárika, vypije a zamliaska:

„Ccc! Tá je dobrá," vykríkne a hneď začne odriekať zoológiu: „Kra-va-je-štvor-no-hý-pre-žú-va-vec-ži-ví-sa-trá-vou-a-dá-va-nám-ka-kao."

„Videl si?" pýta sa víťazoslávne mamka. Žiačik sa okúňa. Má podozrenie, že vo fľaške nie je zoológia, ale olej z tresčej pečene. Potom odhodlane zatvorí oči a vypije naraz do dna úlohu. Mamka a Karolína tlieskajú.

Prirodzene, sú aj žiačikovia usilovní a učenliví: dokonca maškrtní za vedomosťami. V noci vstávajú z postele a kradnú dejepisnú grenadínu a vycedia pohár do poslednej kvapky. Z tých sú potom akademici.

Deti v škôlke konzumujú poučné karamelky. Majú chuť jahôd, ananásu, višňovej šťavy a obsahujú niekoľko ľahkých básničiek, mená dní v týždni, počítanie do desiatich.

Istý môj priateľ, kozmonaut, mi priniesol z planéty Bih na pamiatku jednu takú karamelku. Dal som ju svojej dcérke a ona hneď začala recitovať vtipnú riekanku v reči planéty Bih:

Šasom jave šepu reve šaondil zave,

Šotom pove šomju sove šobondil ove

Šused suve šiju mive šiondil vyve...

A tak ďalej...

Šahojte ave!