Krištáľová guľa

Slovenský jazyk » Rozprávky

Autor: mamicka
Typ práce: Ostatné
Dátum: 05.12.2014
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 844 slov
Počet zobrazení: 1 729
Tlačení: 139
Uložení: 171
Krištáľová guľa (Rozprávka)
Bola raz jedna čarodejnica a mala troch synov, ktorí žili v bratskej láske a svornosti. No starena im neverila a podozrievala ich, že ju chcú obrať o moc.

Najstaršieho premenila preto na orla. Hniezdil vysoko v skalách a neraz ho videli, ako sa po oblohe vo veľkých kruhoch vznáša nad krajinou.

Druhého syna premenila na veľrybu, ktorá žila v morských hlbinách. Len bčas bolo vidieť, ako do výšky vystreľuje mohutný prúd vody.

Ľudskú podobu mali títo dvaja synovia každý deň iba dve hodiny.

Tretí syn, ktorý sa bál, že čarodejnica by mohla premeniť aj jeho na nejaké dravé zviera - medveďa alebo vlka - radšej potajomky ušiel z domu.

Raz počul, že na zámku zlatého slnka žije zakliata princezná a čaká, kedy ju niekto vyslobodí. Každému, kto sa na to odhodlá, vraj hrozí smrť. Skúšalo to už dvadsaťtri mladých mužov, ale všetci zahynuli. Pokúsiť sa o to môže už iba jeden. Posledný.

Najmladší syn mal odvážne srdce, tak si povedal, že sa vyberie na zámok zlatého slnka. Putoval už dlhý čas, ale zámok nenašiel. Napokon zablúdil vo veľkom lese a nevedel sa z neho vymotať. Odrazu zbadal v diaľke dvoch obrov, ako naňho kývajú. Keď prišiel k nim, povedali mu:

- Škriepime sa, komu má patriť tento klobúk. Obidvaja sme rovnako silní, ani jeden z nás toho druhého nepremôže. Malí ľudia sú múdrejší ako my, chceme teda, aby si o tom rozhodol práve ty.

- Ako sa len môžete škriepiť o taký starý klobúk? - čudoval sa im.

- Lebo nevieš, čo je to za klobúk a akú má moc. Kto si ho dá na hlavu a zaželá si, kde by chcel byť, v tej chvíli sa tam ocitne.

- Dajte sem ten klobúk, - povedal mládenec. - Prejdem kúsok cesty, a keď vás zavolám, rozbehnite sa ku mne ako opreteky. Kto dobehne prvý, ten klobúk dostane.

Položil si klobúk na hlavu a vykročil. Rozmýšľal o princeznej, na obrov akosi pozabudol, išiel stále ďalej a len si tak v duchu vzdychol:

- Ach, keby som už bol na zámku zlatého slnka!

Ako mu tie slová skĺzli z pier, už stál na vysokom vrchu pred zámockou bránou.

Vošiel do zámku, prešiel všetky izby a v poslednej našiel princeznú. No ako sa preľakol, keď na ňu pozrel. Princezná mala tvár popolavú a zvráskavenú, oči mútne a vlasy červené.

- Vy ste tá kráľovská dcéra, ktorej krásu ospevuje celý svet? - zvolal.

- Ach, - odpovedala mu, - toto nie je moja pravá podoba. Ľudské oči ma vidia škaredú, no ak chceš vedieť ako vyzerám naozaj, pozri sa do zrkadla. To sa nedá oklamať, preto ukazuje môj skutočný obraz.

- Podala mu zrkadlo a on v ňom zrazu uvidel najkrajšie dievča, aké tento svet kedy nosil. A videl aj to, ako jej od ľútosti stekajú slzy po tvári a spýtal sa jej:

- Ako ťa vyslobodiť? Nezľaknem sa nijakého nebezpečenstva.

Princezná mu povedala:

- Kto si zadováži krištáľovú guľu a podrží ju čarodejníkovi pred očami, zlomí jeho moc a ja dostanem znova svoju pravú podobu.

- Ach, - vzdychla si princezná, - už nejeden statočný muž pri tom o svoj život prišiel! A ty si taký mladý! Teba mi je ľúto zo všetkých najviac.

- Nič ma už nezastaví, - povedal jej na to mládenec, - len mi povedz, čo mám urobiť.

- Poviem ti teda všetko, - povedala princezná.

- Keď zídeš z vrchu, na ktorom stojí zámok, uvidíš pri prameni divého zubra. S tým musíš zápasiť, a ak sa ti pošťastí usmrtiť ho, vyletí z neho ohnivý vták, ktorý má v sebe žeravé vajce. V tom vajci je namiesto žĺtka krištáľová guľa. Vták vajce nepustí, kým ho k tomu niekto neprinúti. No ak vajce spadne na zem, začne horieť a všetko v jeho blízkosti zhorí s ním. Aj vajce sa roztopí a s ním krištáľová guľa. Potom bude všetka tvoja námaha zbytočná.

Mládenec zostúpil k prameňu, kde stál zubor, ktorý na neho hneď zlostne zareval. Po dlhom zápase zubra nakoniec premohol a zvalil ho na zem.

V tej chvíli vyletel z neho ohnivý vták a chcel uletieť. Ale orol, mládencov brat, vrhol sa naňho spomedzi oblakov, prenasledoval ho až k moru a dovtedy na neho útočil svojím zobákom, kým napokon vták vajce nevypustil. Nepadlo však do mora, ale na rybárovu chatrč, čo stála na brehu. Chatrč začala horieť a bola by zhorela do tla, no vtom sa z mora prirútili vlny vysoké ako dom, prevalili sa cez chatrč a oheň zahasili.

To druhý zakliaty brat, veľryba, morskú vodu takto rozbúril, aby bratovi pomohol. Keď požiar celkom vyhasol, mládenec začal vajce hľadať.

Zakrátko ho so šťastím našiel a hneď sa aj potešil, lebo sa v ohni neroztopilo, iba škrupina od studenej vody trochu popraskala. Ale krištáľová guľa ostala neporušená.

Keď mládenec našiel čarodejníka a podržal mu guľu pred očami,čarodejník povedal:

- Moja moc sa pominula, od tejto chvíle si ty kráľom na zámku zlatého slnka. Teraz máš aj moc vrátiť bratom ľudskú podobu.

Mládenec sa náhlil za princeznou. Keď vošiel do izby, až sa mu v očiach zaiskrilo od toľkej krásy. Princezná radostne privítala svojho osloboditeľa, vymenili si snubné prstienky a o krátky čas vystrojili veľkú svadbu.
Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1

Kľúčové slová

Vyhľadaj ďalšie vhodné študentské práce pre tieto kľúčové slová:

#Rozprávky o láske #rozpravka o carodejnici #divý zúbor a krásna rybárova dcéra


Odporúčame

Slovenský jazyk » Rozprávky

:: KATEGÓRIE - Referáty, ťaháky, maturita:

0.012