Vlk a sedem kozliatok

Slovenský jazyk » Rozprávky

Autor: mamicka
Typ práce: Ostatné
Dátum: 05.12.2014
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 848 slov
Počet zobrazení: 7 958
Tlačení: 344
Uložení: 284
Vlk a sedem kozliatok (Rozprávka)
Bola raz jedna koza, ktorá vychovávala sedem kozliatok. Mala ich rada, ako len matka vie ľúbiť svoje deti. Jedného dňa sa zberala do hory zaobstarať pre deti jedlo. Zavolala si ich a takto im prikázala:

- Milé deti, idem do hory a vy si dávajte pozor pred vlkom. Keby sa dostal dnu, zožral by vás, ani koža by z vás neostala. Ten zloduch sa vie pretvarovať, ale ľahko ho spoznáte po hrubom hlase a čiernych nohách.

- Milá mamka, netráp sa, my si dáme pozor. Ty len choď do hory a čím skôr sa vráť, - sľubovali kozliatka.

Koza spokojne zamékala a odišla.

Netrvalo dlho, niekto zaklopal na dvere a zvolal:

- Otvorte mi, milé deti, prišla vaša mamka a každému z vás niečo dobré priniesla.

Ale kozliatka podľa hrubého hlasu poznali, že je to vlk.

- Neotvoríme ti, - povedali, - ty nie si naša mamka. Naša mamka má milý a tenký hlas, a ty máš hlas hrubý. Ty si vlk.

Vlk išiel teda k obchodníkovi a kúpil si kúsok kriedy. Kriedu požul, aby sa mu tak hlas zmenil na tenší. Vrátil sa k domčeku mamy kozy, zaklopal na dvere a zvolal:

- Otvorte mi, milé deti, prišla vaša mamka a každému z vás niečo dobré priniesla.

No vlk si položil na oblok čiernu labu, deti ju uvideli a zakričali:

- Neotvoríme ti, naša mamka nemá čiernu nohu. Ty si vlk. Rozbehol sa vlk k pekárovi a povedal mu:

- Udrel som si nohu, potri mi ju cestom.

Keď mu pekár nohu potrel, bežal k mlynárovi a kázal mu:

- Posyp mi nohu bielou múkou!

Mlynár si pomyslel, že vlk chce dozaista niekoho oklamať, a váhal, ale vlk naňho skríkol:

- Ak neurobíš, čo ti kážem, namieste ťa zožeriem!

Mlynár sa zľakol a nohu vlkovi múkou posypal. Nuž, ľudia sú už takí! Zloduch šiel teda po tretí raz k dverám domčeka, zaklopal a povedal:

- Otvorte mi, deti, vaša mamka sa vrátila a každému z vás z hory niečo dobré priniesla.

- Ukáž nám najprv labu, aby sme vedeli, že si naozaj naša dobrá mamka, -zavolali kozliatka.

Vlk si vyložil labu na oblok. Keď kozliatka videli, že je biela, mysleli si, že hovorí pravdu, a otvorili mu dvere. No dnu vošiel vlk. Strašne sa naľakali a chceli sa schovať. Jedno skočilo pod stôl, druhé sa ukrylo v posteli, tretie v peci, štvrté v kuchyni, piate v skrini, šieste vliezlo pod umývadlo a siedme do skrinky od hodín.

No vlk ich ponachádzal a bez dlhých okolkov jedno za druhým pohltal.

Iba najmladšie, ukryté v hodinovej skrinke, nenašiel. Keď si vlk ukojil svoju hnusnú pažravosť, odpratal sa preč, na zelenej lúke si ľahol pod strom a zaspal.

Zakrátko sa mamka koza vrátila z hory domov. Ach, ale čo tam našla!

Dvere boli dokorán, stôl, stoličky a lavice poprevracané, z umývadla ostali len črepy. Prikrývky a vankúše niekto z postele povyhadzoval. Hľadala deti, ale nikde ich nebolo. Vyvolávala ich po mene, ale ani jedno sa jej neozvalo.

Nakoniec sa však predsa ozval jeden tenký hlások:

- Mamka, mamka moja, ja som tu, v hodinách.

Vytiahla ho stade a kozliatko, ktoré bolo zo všetkých najmladšie, jej porozprávalo, ako prišiel vlk a ako tie ostatné požral. Ani hádam veľmi netreba hovoriť o náreku, ktorý za úbohými deťmi nešťastná koza spustila.

Celkom utrápená vyšla napokon von a jediné kozliatko, čo je zostalo, poskakovalo za ňou. Keď došli na lúku, našli pod stromom vlka spať a chrápať, až sa konáre otriasali. Obišli ho zo všetkých strán a videli, že sa mu v napratanom brušisku niečo hýbe a hádže zo strany na stranu.

Môj ty svet, pomyslela si mamka koza, nebodaj moje chúdence deti, ktoré tento pažravec pohltal, ešte žijú?!

Poslala kozliatko domov, aby čo najrýchlejšie donieslo nožnice, ihlu a niť.

Potom netvorovi prestrihla bachor. Už po prvom zastrihnutí vystrčilo z brucha hlavu prvé kozliatko. Ako strihala ďalej, povyskakovalo aj ďalších päť. Všetky boli živé a zdravé, lebo ten netvor vlk ich pohltal našťastie celé.

Bolo tam veru radosti! Túlili sa k milej mamke a poskakovali okolo nej ako kobylky v tráve. Ale mamka koza im povedala:

- Teraz choďte a nazbierajte kameňov. Naložíme ich tomu zlému zvieraťu do brucha, pokým ešte spí.

Sedem kozliatok sa rozbehlo a raz-dva navláčilo hŕbu kameňov. Napchali ich vlkovi do brucha, koľko sa do neho zmestilo. Potom mu koza šikovne brucho zašila. Vlk nič nezbadal, ani sa len nepohol.

Keď sa konečne vyspal, s námahou sa postavil na nohy. Z kameňov naložených v žalúdku ho náramne smädilo, tak sa pobral k studni napiť sa vody. Ako vykročil, kamene sa mu v bruchu prevaľovali z boka na bok a hlasno pri tom hrkotali. Prekvapený vlk zvolal:

- Čo to vo mne hrká? Čo to v sebe vláčim?

Veď som iba horko-ťažko vstal!

Tých šesť kozliatok ma v bruchu tlačí ako batoh veľkých ostrých skál!

Prišiel k studni, zohol sa nad vodu a chcel sa napiť. No ťažké kamene ho stiahli dnu, a on sa utopil.

Keď to kozliatka videli, pribehli k studni a vykrikovali:

- Už je vlk tam! Už je vlk tam!

Pochytali sa za ruky a aj s mamkou kozou od radosti tancovali.
Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1


Odporúčame

Slovenský jazyk » Rozprávky

:: KATEGÓRIE - Referáty, ťaháky, maturita:

0.022