Bežci – Hans Christian Andersen

Slovenský jazyk » Rozprávky

Autor: filomena (18)
Typ práce: Ostatné
Dátum: 20.12.2021
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 883 slov
Počet zobrazení: 1 416
Tlačení: 79
Uložení: 70

Bežci – Hans Christian Andersen

Bola vypísaná cena, ba dve ceny, veľká a malá, za najväčšiu rýchlosť nie v jednom behu, ale za celoročný beh.

„Dostal som prvú cenu!“ povedal zajac. „Musí byť ešte na svete spravodlivosť, keď v rozhodcovskej komisii sedí moja rodina a priatelia. Ale ak slimák dostal druhú cenu to pokladám za svoju osobnú urážku.“

„Nieže tak,“ povedal kôl v plote, ktorý bol svedkom pri rozdeľovaní cien, „treba oceniť aj usilovnosť a dobrú vôľu, ako vraveli viaceré ctihodné osoby, a to i ja celkom chápem. Slimákovi trvalo pol roka, kým prešiel prah dverí, ale pri tej, na neho nadmernej rýchlosti, si aj zlomil stehennú kosť. Žil len svojmu behu a bežal i s celým domom! Toto všetko treba oceniť. Preto dostal druhú cenu.“

„I na mňa si mali spomenúť!“ povedala lastovička. „Myslím, že v lietaní a obratoch nie je nikto rýchlejší ako ja, a koľko krajín som už videla: štydiri, štydiri, štyri!“

„Hej, to je vaše nešťastie!“ povedal kôl v plote. „Ste veľmi prelietavá! Keď začne mrznúť, vždy z krajiny odletíte. Nemáte lásku k vlasti. S vami sa nedá rátať.“

,A keby som celú zimu preležala v machu,“ povedala lastovička, „keby som celý čas prespala, potom by sa so mnou rátalo?“

„Nech vám dá starý mach potvrdenie, že ste pol roka prespali vo vlasti, potom sa s vami bude rátať!“

„Rozhodne som si zaslúžil prvú cenu, a nie druhú!“ povedal slimák. „Viem, že zajac beží iba zo strachu, vždy keď si myslí, že mu hrozí nejaké nebezpečenstvo. Ja som si však urobil zo svojho behu životný cieľ a v službe som sa stal mrzákom! Ak si voľakto zaslúži prvú cenu, tak som to ja! Ale preto ešte nerobím krik, tým pohŕdam.“

A potom si odpľul.

„Dokážem slovami i číslami, že každá cena bola udelená spravodlivo! Prispel k tomu aj môj hlas,“ ozvala sa z lesa stará zememeračská značka, ktorá bola členkou rozhodcovskej

komisie. „Ja postupujem vždy po poriadku, po dobrej úvahe a výpočtoch. Sedemkrát som mala už tú česť, že som bola v rozhodcovskej komisii, ale len teraz sa mi podarilo presadiť svoju vôľu. Pri rozdeľovaní cien vychádzam z určitej zásady. Postupujem vždy podTa písmen pri udeľovaní druhej ceny a prvú cenu prenechávam prvému písmenu. A teraz dávajte pozor: Siedme písmeno v abecede je S, ak počítame odzadu a vynecháme také písmená ako Š alebo Ť, lebo to nie sú pôvodné písmená. Preto som na druhú cenu hlasovala pre slimáka. A prvým písmenom v abecede odzadu je Z, preto prvú cenu dostal zajac. Nabudúce postúpim zasa o písmeno ďalej. Vo všetkom musí byť voľajaký poriadok, niečoho sa treba pridŕžať.“

„Bola by som zvolila seba, keby som nebola medzi rozhodcami,“ povedala mulica, ktorá tiež bola v komisii. „Treba myslieť nielen na samotnú rýchlosť, ale aj iné vlastnosti, ako napríklad ťažnú silu. No tentoraz som sa nechcela pozastavovať pri tom, a ani pri zajacovej múdrosti v behu, pri jeho prešibanosti, s akou vie uskočiť nabok, aby prenasledovateľa naviedol na falošnú stopu od svojho úkrytu. Nie, tuje ešte iná vec, na ktorú mnohí dajú a ktorú nemožno obísť: to je to, čomu sa hovorí krása. Na to som hľadela a videla som zajacove krásne urastené uši, bol to priam pôžitok pozerať, aké ich má dlhé! Nazdala som sa, že vidím samu seba, keď som bola malá, preto som hlasovala pre neho.“

„Na slovíčko,“ povedala mucha. „Nebudem dlho rozprávať, chcem iba niečo povedať. Ja viem, že som nejedného zajaca predbehla. Nedávno som jednému z najmladších zlomila nohy. Sedela som na rušni, čo ťahal vlak, často to robím, tam môžem najlepšie pozorovať vlastnú rýchlosť. Mladý zajac bežal predo mnou, netušil, že som tam ja. Napokon musel odskočiť nabok, ale zlomil si zadné nohy o rušeň, lebo som na ňom sedela ja. Zajac zostal ležať a ja som šla ďalej. No nezvíťazila som nad ním? Ale ja na cene nenástojím.“

„Ja si zasa myslím“ uvážila divá ruža, ale nepovedala to, lebo to nemala vo zvyku, hoci by bolo dobre, keby to povedala, ja si zas myslím, že slnečný lúč mal dostať prvú čestnú cenu a s ňou i druhú. V jedinom okamihu preletí nesmiernu vzdialenosť od slnka k nám a príde s takou silou, že sa pritom zobudí celá príroda. Je taký krásny, že my divé ruže sa pri ňom všetky červenáme a voniame. Zdá sa však, že slávna rozhodcovská stolica si na slnečný lúč vôbec nespomenula. Keby som ja bola slnečným lúčom, každého by som potrestala úpalom, ale to by ich len nazlostilo a zlostili by sa tak či onak. Nie, nič nepoviem/ pomyslela si divá ruža. ,Nech je pokoj v lese! Krásne je kvitnúť, voňať a osviežovať, žiť v povestiach a piesňach. Slnečný lúč nás všetkých prežije!“

„Čo je prvá cena?“ spýtala sa dážďovka, ktorá zaspala a prišla len teraz.

„Voľný vstup do kapustnej záhrady,“ povedala mulica. „To som navrhla ja. Najväčšmi si ju zaslúžil zajac, preto ako mysliaca a výkonná členka komisie som uvážila, čo by bolo preň najosožnejšie. Teraz je zaopatrený. Slimák môže sedieť na kamennom múriku, oblizovať mach a vyhrievať sa na slniečku. Potom ho prizveme ako jedného z prvých rozhodcov do bežeckej komisie. Dobre je mať odborníka v spolku, ktorý ľudia volajú výbor. Poviem vám, že veľa očakávam od budúcnosti, veď sme už urobili pekný kus práce.“

Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1

Rozprávky od Hans Christian Andersen



Odporúčame

Slovenský jazyk » Rozprávky

:: KATEGÓRIE – Referáty, ťaháky, maturita:

Vygenerované za 0.047 s.
Zavrieť reklamu