Ako to bolo na meniny

Ako to bolo na meniny

Raz Svetluška listovala v kalendári a čo nevidí – v stredu je v ňom napísané meno SVETLUŠKA! Vzlietla na krídelká a oznamovala všetkým:

„Chrobáčiky z lúčiny, ja budem mať meniny!

V stredu o štvrť na jednu

usporiadam hostinu!“

Keď lúčne chrobáčiky počuli tú zvesť, hneď každý rozmýšľal, aký darček by Svetlušku potešil, aká kytička by sa jej páčila a ako sa na tú oslavu vyparádiť. Len čmeliak sa ničím netrápil, ani darčekom, ani s oblečením. Veď dobrý bude aj ošúchaný kožúšok…A pomyslel si:

„Juchú, to je novina, že vraj bude hostina! Koláčiky, tortičky, medovinka, keksíčky,

už sa na vás teším, och! Napráskam sa ako hroch!“

A prišla streda štvrť na jednu. Vyparádení gratulanti sa prúdom hrnuli blahoželať Svetluške k meninám. Každý jej daroval kytičku a malý darček, podal jej ruku a povedal pekné slová. Ale čmeliak nie! Každý

chrobáčik pochválil Svetluške parádne šaty aj účes, ale čmeliak nie! Každý vychválil pekne prestretý stôl, ovocie, nápoje, zákusky a tiež krásnu tortu, čo Svetluške upiekla mamka k meninám. Ale čmeliak nie! Len keď Svetluška povedala:

„Ďakujem vám, hostia milí, veľmi ste ma potešili.

Teraz všetci pri stole najedzme sa do vôle!“

A čmeliak len na to čakal. Valil sa k stolu tak neohrabane, že cvrčkovi vyrazil husličky spod pazuchy, lúčnej kobylke skočil tak na nôžku, že jej skoro odpadla, a lienke zašpinil bodkované parádne šaty, keď sa o ňu otrel svojím zaprášeným kožuchom. Ale prvý sedel pri stole a nečakal, kým Svetluška všetkých ponúkne:

„Nech sa páči, jedzte, čo vám hrdlo ráči!“ On už zatiaľ stihol zjesť

kusisko torty a potom si dal naložiť:

5 krémešov,

4 špice,

3 kopčeky zmrzliny,

2 balíčky sladkých keksov, 1 puding z maliny,

• pohár medoviny,

• poháre nektáru – a už sa s ním točia stoly, už sa chytá za hlavu:

„Pomóóóc, pomóóóc!“ kričí čmeliak a BUM! Už aj leží na zemi.

Chrobáčiky začali bezradne pobehovať a kričali:

„Rýchlo, rýchlo, pohotovosť, omdlel nám tu jeden hosť!“ A Svetluška sa spýtala:

„Je tu medzi nami lekár?“

„Áno, tu som!“ ozval sa Dr. Chrúst: „Zaraz pacienta prezriem.“ A začal ho prehmatávať štetinatými tykadlami. A čmeliak kričal od bolesti a ukazoval pri tom čierne zuby.

„Hmmmm, hmmmm, akési má veľké bruško. A k tomu tie čierne zuby

– to mi čosi hovorí!“ zamyslel sa Dr. Chrúst. „Potreboval by som vidieť do bruška. Musíme ho preniesť do nemocnice.“

„Nemusíme! Ja to zariadim!“ povedala Svetluška a pošúchala

čarovný lampášik:

„Šuliky, muliky, kuk! Ukáž nám, lampášik, čo má čmeliak v brušku?“A lampášik ukazuje:

– kus torty a 5 krémešov,

4 špice,

3 kopčeky zmrzliny,

2 balíčky sladkých keksov,

1 puding z maliny...

Zdesený Dr. Chrúst povedal:

„Tak to som ešte nevidel, takto sa napchať sladkosťami! Veď hrozí, že pacientovi praskne brucho! Čmeliak jeden nenásytný!“ A vypísal čmeľovi liečivý čaj z byliny – paliny. Svetluška neváhala, hneď čaj uvarila a čmeliakovi ponúkala. Lenže tomu sa po prvom hlte skrivila tvár, zuby zasekol, oči vytreštil a nie a nie to vypiť! To preto, lebo palinový čaj je strašne horký! Lenže Dr. Chrúst povedal:

„Žiaľ, nedá sa nič robiť! Kto je taký pahltný, musí potom pykať! Prečo si sa, čmeľo, neponúkol ovocím a zeleninou? Určite by si nebol takto dopadol!

Tak, a bolo po hostine. Čmeliak, ale aj ostatné chrobáky si z hostiny zobrali ponaučenie:

Kto sladkosti veľmi ľúbi, ten bude mať čierne zuby! Kto sladkostí veľa zje, bruchabôľ ho neminie!