Žabí princ

Slovenský jazyk » Rozprávky

Autor: filomena (18)
Typ práce: Ostatné
Dátum: 27.12.2021
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 798 slov
Počet zobrazení: 3 269
Tlačení: 135
Uložení: 98

Žabí princ 

Kedysi dávno žil jeden kráľ, ktorý mal niekoľko prekrásnych dcér, ale najmladšia bola predsa len krajšia ako ostatné. Neďaleko kráľovského hradu šumel veľký a tmavý les. Na jeho kraji bola malá čistinka. Stála tam stará lipa a pod jej konármi, v strede tmavého hlbokého jazierka striekala fontána. Vždy, keď bolo horúco, kráľova najmladšia dcéra zabehla do lesa, sadla si k jazierku a vyhadzovala do vzduchu zlatú loptičku. Bola to jej obľúbená zábava.

Raz popoludní princezná vyhodila loptu veľmi vysoko – a nechytila ju! Vykĺzla sa jej z ruky do trávy, odtiaľ sa skotúľala do fontánky a zmizla pod vodou.

Princezná nazrela do jazierka, ale jej drahocenná zlatá lopta bola preč. Rýchle ponorila ruky do vody tak hlboko, ako len mohla, ale okrem vodných rastlín nič necítila. Povrávalo sa, že jazierko nemá dno. Keď si princezná uvedomila, že jej zlatá loptička je navždy preč, začala žalostne plakať.

„Ihneď sa ku mne vráť, zlatá lopta“, vzlykala princezná a uprene hľadela cez slzy do vody.

Už je to tak, že princeznám sa vždy splní, po čom túžia. Keď však zlatá lopta zázračne nevyskočila z vody, princezná začala plakať ešte silnejšie.

Najprv dupkala nohami a potom sa v hneve hodila do trávy. V hlbokom žiali nezbadala veľkú zelenú žabu, ktorá vykukla z vody a skočila do trávy vedľa nej.

„Neplač, krásna princezná“, zakvákala žaba.

„Videla som tvoju zlatú loptu

spadnúť do vody. Veľmi rada ti ju prinesiem, ak mi za to niečo sľúbiš.“

Princezná zajasala: „Rada ti dám svoje šperky a perly, ba aj zlatú korunu, ak mi loptičku prinesieš!“ Treba veru povedať, že sľuby by sa nemali nikdy dávať v náhlivosti, zvlášť, ak ich dávajú princezné, lebo sľub treba dodržať!

Žaba priskočila bližšie k princeznej. „Perly, šperky a zlaté koruny sú mi na nič,“ povedala a pokračovala, „ale ak ma budeš ľúbiť a budeš mojou priateľkou, ak mi dovolíš jesť z tvojho zlatého tanierika, piť z tvojej zlatej šálky a spať v tvojej zlatej posteli, ponorím sa, a loptu ti prinesiem.

Princezná bola taká nedočkavá, tak túžila opäť uvidieť svoju zlatú loptu, že skoro vôbec nepočúvala, čo jej žaba hovorí. „Sľubujem ti všetko, čo si žiadaš, len mi nájdi moju zlatú loptičku.“

Žaba skočila do jazierka ako blesk a o krátku chvíľu vyplávala s loptou v papuľke. Kráľovská dcéra jej loptičku vychytila a utekala s ňou domov, do hradu.

„Počkaj na mňa, vezmi ma so sebou,“ kričala na ňu žaba. „Neviem tak rýchlo bežať, nedohoním ťa.“ Ale princezná nedbala na svoj sľub a čoskoro na žabu celkom zabudla. Neskôr, keď sedela pri stole, začula, ako sa na mramorovom schodišti ozýva: „Čľap, čľup.“ Zvláštny zvuk sa približoval a niečí hlas volal: „Pusť ma dnu, najmladšia kráľovská dcéra!“

Princezná vyskočila a šla sa pozrieť, kto ju to volá. Keď zbadala žabu, veľmi zbledla. „Čo chce od teba tá žaba?“ spýtal sa prekvapený kráľ.

Princezná zvesila hlavu: „Keď som sa hrala pri fontáne, spadla mi do vody zlatá loptička. Táto žaba sa zľutovala nado mnou, lebo som veľmi žialila a loptu mi z vody vytiahla.“ Princezná znovu začala plakať

a pokračovala: „Sľúbila som, že ju zato budem ľúbiť, nechám ju jesť z môjho zlatého taniera, piť z mojej zlatej šálky a spať v mojej zlatej posteli.“

Kráľ pozrel na žabu a chvíľu rozmýšľal. Potom prehovoril: „Musíš teda dodržať svoj sľub, dcéra moja.“

Princezná vedela, že treba poslúchnuť. Kývla žabe, aby ju nasledovala. Žaba skackala za ňou. Najprv skočila na stoličku a potom na stôl. „Teraz ku mne prisuň zlatý tanier,“ prikázala žaba, „aby sme mohli spolu jesť.“ Keď tak princezná urobila, žaba vyskočila na tanier a zhltla celý obed.

To sa princeznej celkom páčilo, lebo sa jej protivilo jesť so žabou z jedného taniera. Potom žaba pila z malej zlatej šálky, až kým nebola celkom prázdna. Princezná akosi vôbec nebola smädná! Žaba dopila a veľkým skokom pristála na princezninom kolene. „Choď preč, ty škaredá studená žaba!“ skríkla princezná. „Nikdy ťa nenechám spať v mojej peknej čistej posteli!“

Kráľa to veľmi rozhnevalo a prikázal svojej dcére: „Táto žaba ti pomohla, keď si to potrebovala. Teraz musíš dodržať svoj sľub!“

„Som veľmi unavená po takom skvelom jedle,“ povedala žaba,

„a ty si mi sľúbila, že môžem spať v tvojej posteli. Hoci nerada, zobrala princezná žabu do ruky a odniesla ju do svojej izby.

Keď žaba skočila do stredu zlatej postele, bolo to už pre princeznú priveľa! Prudko potiahla prikrývku a žaba spadla na zem. Len čo sa dotkla zeme, premenila sa na mladého driečneho princa. Princa na žabu zakliala zlá čarodejnica a z kliatby ho mohla vyslobodiť len princezná. Tá, keď uvidela, čo sa stalo, div neonemela. V tej chvíli oľutovala, že sa k žabe tak nevľúdne správala.

Za pár týždňov sa kliatby zbavený princ a princezná zosobášili a žili spolu šťastne naveky.

Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1


Odporúčame

Slovenský jazyk » Rozprávky

:: KATEGÓRIE – Referáty, ťaháky, maturita:

Vygenerované za 0.020 s.
Zavrieť reklamu