O najväčšom zlodejovi

O najväčšom zlodejovi

Ten, kto kradne, stále riskuje. Nesprávny krok znamená veľký trest, i za malú krádež. Kedysi dávno žil človek menom Dávid, ktorý dokázal ukradnúť čokoľvek a kedykoľvek. Ne- trvalo dlho a bol tým najslávnejším zlodejom. Kradol už od detstva a veľa sa o tomto remesle naučil.

Ako dieťa kradol buchty a dokázal tak rýchlo utekať, že ho nikto nemohol chytiť. Keď chcel nové šaty, nikdy si ich nekúpil, vždy si ich zobral bez platenia. Mal šťastie a poznal ľudí a ich správanie.

Počul o ňom i samotný kráľ a rozhodol sa, že využije jeho služby. Práve sa iný kráľ pri- pravoval na útok a bolo známe, že ten kráľ rád osobne rozkazuje vojakom na bojovom poli. Dávid dostal úlohu, ukradnúť zlaté brnenie toho kráľa. Za polovicu času, čo sa čakalo, sa ob- javil s korisťou. Nevzal len brnenie, ale tiež kráľovské kone i s kočiarom, bojové vlajky, jeho zbrane a spolu s tým i všetky útočné plány.

Kráľ, ktorý ho za to štedro odmenil, bol naozaj prekvapený. Nikdy si ani nemyslel, že sa to dá, a Dávid to stihol za polovicu času.

“Povedz mi, čo si praješ za tuto službu, dám ti čokoľvek,” povedal kráľ.

“Čokoľvek? Dobre teda. Chcem tvoje hrady, tvoj ľud, tvoje vojská, to všetko je teraz moje. Celé kráľovstvo.”

“Čože? Ako môžeš niečo takéto žiadať? Kráľom som tu ja a ak si myslíš, že ti darujem kráľovstvo, si na omyle.”

“Aké darovanie? Vezmem si ho sám.”

Zlodej vzal kráľovi korunu, posadil sa na trón a dal sám sebe korunu na hlavu. Preho- voril k ľuďom:

“Viem, že na niečo takého nie ste zvyknutí, ale je tu lepšia možnosť? Kto vám opatrí viac bohatstva ako ja? Kto vás ochráni proti iným zlodejom lepšie ako ja, keď poznám všetky triky?”

Šiel okolo čarodejník, a keď počul, čo sa deje, vybral sa do kráľovskej trónnej haly.

Prehodnotil situáciu a oslovil zlodeja, teraz s korunou na hlave: “Zaujímavé, kráľovstvo našlo najväčšieho zlodeja.”

“To je pravda,” potvrdil zlodej, “dokážem ukradnúť čokoľvek.”

“Ukradol si detstvo sám sobe, ukradol si si možnosť žiť. Teraz si zlodej, no ktorá žena by chcela zlodeja? Si na tróne, no myslíš, že budú všetci radi, že majú zlodeja za kráľa? Koľko vládcov z iných kráľovstiev má dôvod potrestať ťa? Ukradol si rôzny majetok, ale niečo krádežou nezískaš. Svoju pravú tvár.”

Čarodejník mal pravdu a zlodej vrátil korunu a už nechcel byť kráľom. Stačilo mu, že bol kráľ zlodejov. Často si ale prial, aby bol úplne obyčajným človekom, ktorému môžu os- tatní dôverovať.