Čarodejník a veľké prianie

Čarodejník a veľké prianie

Kde bolo, tam bolo, žil raz kráľ, ktorý mal všetko, čo si mohol priať. Mal bohatstvo všetkého druhu, ale to ho netešilo. Hrady, zámky, opevnenia, mestá a dediny, to všetko mal a i keď to všetko kontroloval a spravoval, nepáčilo sa mu to. Mal krásnu ženu, s ktorú bol každý deň iný a úžasný, no ani to mu nestačilo pre to, aby bol šťastný. Mal priateľov a množstvo volného času pre nich, ale nič z toho ho skutočne netešilo, nespôsobovalo mu to radosť. Raz o tom hovoril s priateľom.

“Mám všetko, čo chcem. Stále ale nie som šťastný. Prečo je to tak?” “Nedokážem ti odpovedať,” povedal mu priateľ, “ale ja šťastný som.” “Čo ťa naplňuje šťastím?”

“Napríklad to, že sa ráno zobudím a vidím krásny deň.”

Kráľ to skúsil. Večer išiel spať, a keď sa ráno zobudil, uvidel slnko nad krásnu krajinou a nikde ani obláčik. Nenaplnilo ho to ale šťastím. Iný priateľ sa postaral o to, aby urobili v ku – chyni jeho obľúbené jedlo. Taktiež ho to neurobilo šťastným.

Keď o tom dopočul múdry čarodejník, ihneď sa vydal do kráľovského paláca a prišiel priamo za kráľom.

“Tak ty máš všetko, ale nie si šťastný?” Pýtal sa čarodejník kráľa.

“Áno, je to presne tak. Mám čokoľvek po čom zatúžim a mám to hneď, ale skutočné šťastie mi chýba.”

Čarodejník použil jedno zo svojich kúzel a všetko sa zmenilo. Miesto paláca bola len holá púšť a zo záhrad sa stali len duny rozpáleného piesku. Všetci služobníci zmizli a kráľ sa s čarodejníkom ocitol uprostred vyschnutej krajiny bez života.

“Čo si to urobil?” Pýtal sa zúfalý kráľ.

“Ja? Ale nič. Robím ťa šťastným. Teraz ma ospravedlň, musím ísť, ale vrátim sa.”

Čarodejník zmizol a kráľ zostal sám. V pustine nevedel kadiaľ ísť a pretože bol horúci deň, rýchlo sa u kráľa objavil smäd. Potil sa, nemal čo piť a ani sa kde pred páľavou schovať. Strávil na tomto mieste hodinu, potom ďalšiu a ďalšiu a každá trvala večnosť.

Po niekoľkých hodinách sa vrátil čarodejník a mal so sebou vedro s vodou. Kráľ sa na vedro okamžite vrhol a pil vodu tak hltavo, ako ešte nikdy predtým.

“Kde si bol tak dlho? Je tu príšerne horúco. Prečo si ma tu nechal?” “Chcel som ťa urobiť šťastným.”

“Šťastným? Ako to myslíš?”

“Nebol si rád, keď som sa objavil s vodou?”

Čarodejník všetko vysvetlil kráľovi. To, prečo sa nikdy z ničoho netešil. Netešil sa na vodu, pretože nepoznal smäd. Netešil sa na priateľov, pretože nepoznal samotu. Čarodejník pričaroval späť všetko bohatstvo a kráľ bol konečne šťastný. A pretože bol kráľom, postaral sa o to, aby sa mohol jeho ľud tešiť i z maličkostí, ako je napríklad voda v tom okamihu, keď má človek veľký smäd. Popri dôležitých cestách zas dal vysadiť stromy, ktoré poskytli tieň počas horúcich dní.