Kocúr a stará myš

Kocúr a stará myš

Tento kocúr bol skutočným postrachom všetkých myší v dome! Vedel sa plaziť tak potichučky, že aj vánok bol oproti nemu hlučný. Pazúry mal ako šable a pri pohľade jeho zelených očí každá myška od hrôzy skamenela.

A navyše bol všetkými masťami mazaný. Rozhodol sa vykynožiť myší rod na celej zemi. Nastražil hromady pascí a pascičiek, rozhádzal otrávené zrno, skrátka ničil myši, ako sa len dalo. Lenže ani myši nie sú hlúpe. Časom sa naučili obchádzať pasce a otrávené zrno obchádzali širokým oblúkom. Zo svojich dier vychádzali, len keď naisto vedeli, že kocúrisko nečíha niekde nablízku.

A tak sa kocúr rozhodol s myšami vybabrať. Nastrojil to tak, že to vyzeralo, že sa zachytil nohou do slučky. Dokonca sa tváril ako mŕtvy. Myšky najskôr vystrčili svoje ňufáčiky, potom na dva krôčiky vybehli, a keď sa kocúr stále ešte nehýbal, trúfli si bez strachu hľadať dačo pod zub.

Lenže v tej chvíli kocúr po myškách skočil a veru pochytal všetky, ktoré neboli dosť rýchle, aby stihli ubziknúť do úkrytu. „To ešte nie je všetko, vy čvarga jedna!“ zastrájal sa pod fúzy kocúr „myšobijec“. A skutočne prišiel na ďalšiu lesť.

Vyváľal sa v múke a v takomto bielom prestrojení sa schúlil v kútiku a striehol na neopatrné myšky. Keď sa blížili nič netušiace myšky, už sa maškrtne zalizoval. Ibaže jedna myška stála opatrne naboku. Bola to svetaskúsená myška, ktorá dokonca raz smrti unikla iba o vlások a ostala jej po tom pamiatka – prišla o kúsok chvostíka. „Ten kopček múky v kútiku sa mi vôbec nepáči, vykríkla piskľavo. „Vyzerá veľmi podozrivo!“ Potom kocúra odhalila. „ Aj keby si sa premenil na vrece múky, nešla by som k tebe bližšie!“ A tak stará skúsená myš zachránila život nie len sebe , ale aj ďalším myškám.

No vidíte, nedôverčivosť je matkou istoty.