Bager si zlomil zub – Alojz Nociar

Bager si zlomil zub – Alojz Nociar

Na veľkom štrkovisku pri Dunaji bagrovali a nakladali zeminu na autá dva bagre. Mladý odhrýzal z jedného konca, starý z druhého a za autami, ktoré sa náhlili na stavbu, sa len tak prášilo.Tak sa činili, že keď sa priblížila desiata, boli už skoro pri sebe. Pretože mladý bager bol mocnejší a mal nové, ostré a lesklé zuby, ponúkol sa, že ten kúsok už spraví sám. Ale starý ani počuť – veď to akoby sa priznal, že mu ubúda sila a už si musí dávať pozor na zuby!

A tak sa starý bager s dvojnásobnou vervou pustil do práce. Pod zemou však ležalo veľké kamenisko. Bager doň zahryzol a starý bagrista zapol motor na plné obrátky, aby ho vyvalil von. Lenže kameň bol náramne tvrdý a ťažký a ako doň bager hrýzol, zrazu mu lyžica nadletela a šup! – vylomil si veľký predný zub…

Mladý bager podišiel a chcel mu pomôcť, no starý povedal: Nechaj, veď ja si to s tým kameniskom vybavím, len čo si dám poopraviť chrup!
Rádio ohlásilo desať a hluk na štrkovisku stíchol. Bagristi vybrali z tašiek desiate a dali sa jesť.

Starému zabalila žena chlieb so zajačou pečienkou, a pretože bol hladný, schuti sa doň zahryzol. Veľmi si však nepochutil, lebo sa ozvalo: chrrrup! Aj starý bagrista si zlomil veľký predný zub. O chvíľu ho už mal na dlani aj s tvrdým brokom.

• To fme ale f peknej kafi, – povedal a nasadol. – Tak, ftarý kamarát, máme fpolocnú ceftu!

Potom naštartoval a vybrali sa k zubárovi. Zakrátko zastali pred ambulanciou, kde starý bagrista odstavil bager a pobral sa hore schodmi.

Čakáreň bola našťastie prázdna, a tak o chvíľu už sedel v zubárskom kresle. Keď zubár zistil, čo je vo veci, vybral z priečinku vedľa vŕtačky nový predný zub, vzal akési kladivko a povedal: – No tak! Už sa nebojte. Pekne zavrite oči a otvorte ústa!

No starý bagrista namiesto toho od strachu zavrel ústa a otvoril oči.
– Povedzte Á! – skúsil to zubár tak, ako to skúšajú všetci ostatní lekári. V tej chvíli bagrista, strach-nestrach, zo zvyku povedal Á a už aj mu zubár nasadzoval nový zub a poklopkával naň kladivkom, aby dobre držal.

Chcel mu ešte povedať, aby dve hodiny nejedol a nepil, lebo inakšie mu zub môže vypadnúť. Nepovedal však nič, pretože v okne zalomozilo, a keď sa tam zubár pozrel, uvidel, ako sa na neho rúti akási opacha.

Tak sa preľakol, že si sadol do vlastného kresla a díval sa s otvorenými ústami na tú najväčšiu vŕtačku, akú kedy videl. Ale namiesto zavrčania jedného odlomeného a troch naštrbených vrtáčiskov, zapriadol naň spoza veľkej lyžice zachrípnutým hlasom starý bager: – Prosím vás, ujo zubár, opravte aj mne…

• Juj, či som sa preľakol, – vydýchol si zubár a vyskočil na rovné nohy. – Lenže milý bager, ja také veľké zuby nemám, lebo ja mám zuby iba pre ľudí.

A tak si starý bagrista sadol do lyžice, bager ho vyniesol von oknom a posadil ho na chodník. Naštartovali a onedlho boli v opravovni. Opravár priniesol na pleci potrebný zub, nasadil ho do lyžice, priskrutkoval a dobre pritiahol aj tie zvyšné.

• No, teraz už tomu kamenisku ukážeme! usmial sa bager a zuby sa mu zaleskli celkom ako za mladi.

Na štrkovisku už stál dlhý rad nákladných áut, lebo mladý bager, čo ako sa oháňal, predsa len nestačil robiť za dvoch. Starý bager podišiel ku kameňu a tak sa doň zahryzol, že ten sa hneď vyvrátil zo zeme a vkotúľal sa na lyžicu. Bager ho naložil na nákladné auto a pustil sa schuti do roboty.

A znova nakladal a nakladal, až sa autá čudovali, ako len tomu starému bagru ide práca od lyžice. Lebo ak ľuďom, ktorí sa usilujú a sú šikovní, ide práca od ruky, tak bagrom zasa ide od lyžice. Veď bodaj by aj nášmu starému nešla – keď má nový zub!