Ako bol deduško pre vlka tvrdým orieškom – Jozef Pavlovič

Slovenský jazyk » Rozprávky

Autor: filomena (18)
Typ práce: Ostatné
Dátum: 12.01.2022
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 899 slov
Počet zobrazení: 3 317
Tlačení: 69
Uložení: 75

Ako bol deduško pre vlka tvrdým orieškom – Jozef Pavlovič

Raz navečer šla deduška Večerníčka navštíviť jeho vnučka Žaneta. Keďže deduško býva za lesom, musela ísť cez ten hustý, pomalý les. O to pomalší, že to bol les hubový, každú chvíľu sa bolo treba zastavovať a zohýbať. Ako tak Žaneta hubovým tempom napredovala, stretla vlka. Bol hladný, ako keby práve utiekol z hladomorne. Preto zabľabotal:

„Čo dobré máš v tom košíčku?“

„Huby pre deduška Večerníčka,“ odpovie Žaneta ustráchane, pretože vlk je vlk.

Ako si ju tak vlk premeriava očami a prehĺta riedke sliny, preletelo mu mysľou, že jeho pradedo zjedol rozprávkovú babičku. Nečudo, že on dostal chuť na rozprávkového deduška. Hneď sa za ním rozbehol lesnou skratkou. Bol tam, ani sa nenazdal, lebo hlad je ten najlepší pohonič. Bol však taký hladný, že si poplietol jednu vlčiu rozprávku s druhou. Zabúchal na dvere a povedal tenkým hláskom:

„Kozliatka, otvorte mi, ja som vaša mamička.“

Deduško nechce pokaziť vlkovi radosť. Otvorí dvere a povie:

„Prosím, mamička, čo by si rada?“

„Rada by som ťa spapala!“ povedal vlk.

„To je v poriadku, ale takého vzácneho hosťa nemožno odbyť iba jedným jedlom... Patrí sa, aby si dostal nielen jedlo mäsité, ale aj predjedlo,“ povedal deduško a usadil vlka na najčestnejšie miesto za vrch stola. Nato vyšiel von. Vyšiel na dvojitý rebrík a vypožičal si z oblohy mesiac guľatý ako peceň. Osolil ho a položil na stôl.

„Dovoľ, vlk, aby som ťa uvítal chlebom a soľou,“ povedal svojmu hosťovi.

„Taký krásny usmievavý peceň som ešte nevidel,“ povedal hladný vlk a pažravo doň zahryzol. No to si ale dal, prišiel o polovicu zubov. Sypali sa mu z úst ako mak z rozrezanej makovice.

„To je ale tvrdý chlieb!“ zažalostí vlk.

„Má síce zopár miliónov rokov, ale nemyslel som, že bude až taký tvrdý,“ povie deduško.

„No nič, ponúknem ťa niečím mäkším.“

Znovu vyšiel deduško predo dvere a mesiac vymenil za tanier hviezdičiek. Osladil ich a položil pred vlka so slovami:

„Dovoľ, aby som si ťa uctil zákuskami a cukrom.“

Vlk sa na hviezdy vrhol ešte pažravejšie. Nečudo, že prišiel aj o druhú polovicu zubov. Scupotali z papule pod stôl za tými ostatnými.

„Tie ošladené žákušky boli ešte tvrdšie,“ šušle bezzubý vlk.

„Sú trochu prihorené, piekli sa o nejakú miliardu rokov dlhšie,“ podáva deduško vysvetlenie.

„Myšlím ši,“ vraví vlk po tom všetkom, „že už o žiadne predžrádlo nemám žáujem, žjem teba, štarý oteč!“

„Vari si rozum potratil? Ako by si ma chcel bez zubov požuť? Veď ja už mám svoje roky, prežívam rozprávkovú jeseň života,“ povedal a vyšiel von s hviezdami. Pre istotu vybehol z chalúpky aj vlk, aby mu deduško neušiel. A tu sa z lesnej cesty vynorila Žaneta. Hneď sa vlkovi zmenila chuť:

„Vlaštne máš švätú pravdu. Tvoja vnučka prežíva jar života. Jej mladučké mäško ša bude tišíčkrát lepšie prežúvať.“

Deduško ho však brzdí:

„Prosím ťa, vlk, tebe sa už od hladu normálne rozum múti. Čo je jedna mladučká vnučka pre hladného vlka? Ako psovi mucha!“

„Čo mám teda robiť“ opýta sa vlk celý nešťastný.

Deduško ho potľapká po pleci a hovorí mu dôverne:

„Nechaj to na mňa. Poznám jedného doktora, ktorý chodí v zelenom oblečení. Vlčí hlad lieči pomocou brokovnice. Stačí mu stlačiť kohútik a hlad ťa prejde na večné veky.“

„A býva ten doktor ďaleko?“

„Iba kúsok odtiaľto. Práve naňho čakám. To vieš, jeseň je nielen čas oberačiek, ale aj poľovačiek,“ odpovie deduško, akoby išlo iba o maličkosť.

V tom momente vlk úplne zabudol na svoj hlad. Vyletel z miesta ako uvoľnená struna a letel ako šíp. Nie div, v žalúdku ho nič neťažilo, bol ľahký ako cúvajúci mesiačik. O to ľahší, že ho nehnal iba hlad, ale aj dedkov pes, ktorý vie ako ísť na nepozvaných hostí.

Ľudmila BUKOVICSOVÁ, Ľubica DRAKOVÁ, Soňa FIGOVÁ, Bronislava GULÁNOVÁ,

Monika MALÁ, Renata VRBINIAKOVÁ

„AKO BOL DEDUŠKO PRE VLKA TVRDÝM ORIEŠKOM“

(Dramatizácia rozprávky Jozefa Pavloviča)

Osoby

deduško Večerníček, vlk, poľovník

Kostýmy

deduško – bakuľa a na nej lampáš

vlk – sivé oblečenie, šiltovka

poľovník – puška

Hudobný podklad

zvuk lesa, vtákov

Scéna

peň – v strede, osvetlený bodovým osvetlením

Scenár

Vlk ťažkopádne, s vyplazeným

jazykom prichádza na scénu. -Keby tu bolo niečo pod zub! Čo by som dal za to, keby som stretol Červenú čiapočku, alebo by niekde nablízku bol domček plný tučnučkých, šťavnatučkých kozliatok.

Vlk zrazu spozornie. -Zdá sa mi, že niekto prichádza.

Vlk ňuchá. -Cítim človečinku.

Na scénu prichádza deduško.

Zbiera huby a pospevuje,

popiskuje si.

Deduško odrazu spozornie. -Ej, bisťu, vlk!

Vlk zbadá deduška. -Ej, bisťu, večera!

Dedko si zloží batôžtek z palice,

na peň si rozloží budík,

na ktorý sa pozrie a koláčiky. -Máš pravdu, večera. Akosi sa nám

zvečerilo, treba sa nám najesť.

Vlk nakúka,

čo si dedko vykladá. 

Dedko ponúkne vlka. -Tu máš, daj si, ak si hladný.

Vlk si obzerá budík -Taký tikajúci koláč som ešte nevidel! 

a dychtivo hovorí. No čo, dám si.

Vlk zoberie budík do rúk

a pažravo doň zahryzne.

Vlk zakvíli -Aúú! To je ale tvrdý koláč

Vlk šušle -Moje šuby! Moje šuby!

Deduško skríkne -Matička rozprávková!

Vlk plače -Moje šuby!

Deduško sa nervózne

prechádza, hovorí do -Čo tvoje žuby! Ale čo môj budík?

hľadiska Ako ja teraz budem vedieť, kedy mám

zažať večerníčkovú hviezdu?

Na scénu prichádza

poľovník, pozrie sa

na hodinky a hovorí -Je najvyšší čas, milý deduško Večerníček!

Poľovník sa výstižne

pozrie na vlka a namieri

pušku na vlka -A pre mňa najvyšší čas niečo uloviť!

Vlk uteká... čo mu sily stačia...

OPONA

Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1

Vyhľadaj ďalšie študentské práce pre tieto populárne kľúčové slová:

#jozef pavlovic

Pohádky Boženy Němcové

Diskusia: Ako bol deduško pre vlka tvrdým orieškom – Jozef Pavlovič

Pridať nový komentár


Odporúčame

Slovenský jazyk » Rozprávky

:: KATEGÓRIE – Referáty, ťaháky, maturita:

Vygenerované za 0.071 s.
Zavrieť reklamu