Paddy a Lili

Paddy a Lili

Kde bolo, tam bolo, jedného krásneho slnečného dňa sa narodil psík Paddy. Bol to bernardín, samozrejme, čistokrvný. Žil si bezstarostný život už rok a pol spolu so starčekom Milanom. Bývali v obrovskom dome so záhradou, na ktorej trávili väčšinu času. Bolo im spolu dobre, no prišlo ráno, kedy Milan povedal, že si idú precvičiť povely. Vybehli na záhradu a začali. Milan nebol veľmi trpezlivý, ale mal Paddyho rád. Samozrejme, Paddy bol odjakživa nezbedník a vždy sa chcel hrať. Pobehoval, brechal, ale Milan zrazu skríkol:

„Paddy, ľahniii!!!“ Paddy nepočúval a neustále pobehoval. Milan to skúšal veľakrát, no stále nič. Tak odišiel. Zabuchol dvere a nechal Paddyho celé dva dni vonku samého bez jedla a bez vody. Chudáčik pes, nikto si také niečo nezaslúži. Paddy haukal, kňučal, nič nepomáhalo, tak utiekol. Chcel si nájsť nový domov a lepšieho pána, ktorý ho bude mať rád. No neuvedomil si, že Londýn je príliš veľký na to, aby sa mu za jedno popoludnie podarilo.

A tak behal, behal, ale stále nič. Po dvoch hodinách úmorného behania po Londýne si ľahol na roh ulice a čakal a čakal. Ani nevedel na čo čaká, ale čakal, lebo nič iné mu neostávalo. Zrazu okolo neho prešlo auto z útulku. Nevyľakal sa, pretože vtedy ešte nevedel, čo to je, no hneď to aj zistil. Z auta vystúpili dvaja podivne oblečení ľudia. Celí v bielom. Paddy pomaly zdvihol hlavu a bojazlivo sa na nich pozrel. Chudáčik nevedel, čo si má myslieť, či sa báť, alebo sa tešiť, že si ho konečne niekto všimol.

Dvaja chlapi sa k nemu pomalým krokom približovali. Jeden z nich mal v ruke palicu. Zrazu sa jeden z nich rozbehol a uviazal mu lanko na krk. To lanko bolo pripevnené k palici. Už sa nedalo nič robiť. Bezmocný psík sa skrúcal, kňučal, brechal, ale nič nezaberalo. Nakoniec ho naložili do klietky a dali do auta. Paddy bol v šoku, nevedel, čo má robiť. Po chvíľke si ľahol. Zrazu sa auto pohlo. Paddy veľa nevidel, pretože v kufri dodávky bolo nepríjemné šero. Zrazu si oproti všimol druhú klietku. Musel zaostriť, aby videl, či je prázdna, alebo nie. Uvidel v nej nádhernú buldočku. Nemohol z nej celých päť minúť spustiť zrak. Jej nádherná lesklá svetlohnedá srsť bola očarujúca.

Nabral odvahu a spýtal sa: „Ahoj. Ako sa voláš?“ „Ahoj, ja som Liliana, ale volaj ma Lili.“ „Ja som Paddy, čistokrvný bernardín a ty?“ „Mám rada bernardínov.“ Paddymu skoro spadla sánka. Najviac ho očarili jej nádherné belasomodré oči, ktoré žiarili ako dve hviezdy. Lili bola čistokrvná buldočka, ktorá prežila úžasný život so ženou Megan. Megan jedného dňa zomrela a už sa o Lili nemal kto starať. Tak sa tiež začala túlať po Londýne, no oveľa skôr ako Paddy. Bol to asi osud, že sa stretli. To, že si rozpovedali svoje príbehy, ich zblížilo. Po chvíli auto došlo do

útulku. Presunuli ich do miestnosti s inými psíkmi. Títo vyzerali ako bez duše. Premiestnili ich do klietok vedľa seba a nenávistne povedali: „Tu ostanete, dokým si po vás niekto nepríde.“ Obidvaja sa na seba bojazlivo pozreli. Paddy a Lili sa do noci zhovárali. Nemohli nič robiť, iba bezmocne ležať a tak sa aj stalo. Ležalo tam celé mesiace. Jedného dňa sa zobudili a najedli sa toho hnusného krmiva, čo dennodenne dostávali. Hneď doobeda prišlo osemročné dievčatko vybrať si psíka. „Akého psíka by si chcela, Anička?“ pýta sa jej mamka.

„Mamiii, veď som ti to už hovorila, že chcem jednu fenku a jedného psa,“ odvetila. Pri tejto vete Paddy a Lili spozorneli. Veľmi dúfali, že ich Anička vyberie práve ich. Skúmavo si ich poprezerala a s radosťou vyhlásila: „Mami, chcem týchto dvoch, veľmi sa mi páčia.“ „Super, aj mne sa celkom páčia. Tak im nasaď obojok a pôjdeme domov.“ V tej chvíli boli Paddy a Lili najšťastnejšie psy na svete. Dostali sa preč z útulku. Po takmer dvoch rokoch v útulku už strácali nádej a prestávali veriť, že ich niekto zoberie.

Anička si ich odniesla do auta. Celú cestu sa veselo hrali. Po chvíli auto zastavilo v krásnej slnečnej ulici. Anička s rodičmi bývali v nie veľkom jednoposchodovom domčeku s obrovskou záhradou. Na záhrade sadili bio ovocie a zeleninu. Anička tam mala preliezky, hojdačku a trampolínu. Paddy a Lili sa tešili na to, ako sa tam budú učiť nové povely a hrať sa

s Aničkou. Všetci traja si boli na prvý pohľad sympatickí, časom sa lepšie spoznávali a boli si verní. Dni rýchlo ubiehali. Jedného dňa si Aničkina mamka všimla na Lili niečo čudné. Mala veľmi nafúknuté bruško. Vybrali sa teda za veterinárom. Pán doktor Lili dôkladne prezrel a spravil röntgen. Keď sa zadíval na snímok, šťastne vzdychol a oznámil: „Lili čaká dve zdravé šteniatka.“ Aničke sa po tvári kotúľali slzy šťastia. Bola veľmi nedočkavá.

Vymýšľala mená, tipovala, akej farby budú mať šteniatka srsť, až prišiel deň D. Zavčas rána sadli do auta a išli k veterinárovi. Lili sa veľmi bála, bolo to na nej vidieť. Pôrod netrval dlho, možno polhodinku. Lilka to bravúrne zvládla, všetci boli na ňu hrdí. Po chvíľach napätia sa všetci vrátili domov. Rodina sa rozrástla o dvoch členov – Lesy a Adorka. Šteniatka postupne spoznávali otca Paddyho a mamu Lili. Mali obrovské šťastie na rodinu. Obľúbili si aj Aničku. Tá svojich štyroch psíkov nadovšetko ľúbi a s láskou sa o nich stará až dodnes.