Ružová Čiapočka (Poučná rozprávka pre múdre deti)

Ružová Čiapočka (Poučná rozprávka pre múdre deti)

Kde bolo, tam bolo, na konci veľmi moderného mesta stála jedna obyčajná chalupa. V chalupe bývala iba mama s dcérou. Dcéra bola rozmaznaná, lenivá a veľmi nespoľahlivá. Keď bola ešte malá, stará mama jej ušila ružový kabátik s kapucňou. Ružový preto, lebo to bola jej obľúbená farba. Nosila ho skoro stále, ba kým bol nový, v ňom aj spávala. A kapucňu nosila, keď pršalo miesto dáždnika, a v zime, keď snežilo, miesto čiapky. To bol aj dôvod, prečo ju všetci volali Ružová Čiapočka.

Raz na jeseň, keď sa blížila zima, sa Ružová

Čiapočka dívala na televízor a rozmýšľala nad tým, čo bude robiť. Zrazu jej na telefón prišla správa od kamarátky, či sa nepôjde prejsť. Čiapočka sa už obliekla, keď v tom za ňou prišla mama a spýtala sa jej, kam ide.

Ružová Čiapočka sa na ňu pozrela, pretočila očami a namiesto odpovede jej povedala, aby ju nekontrolovala a radšej jej kúpila nový mobil. Mama sa na ňu smutne pozrela, ale nič nepovedala.

Po chvíli podala Čiapočke ruksak a ticho dodala:

„Choď ku svojej starej mame. Je už stará, nevládze a k tomu ešte ochorela. Niečo som uvarila, tak jej to odnes na večeru.“

Čiapočka sa iba zostala dívať a premýšľala, čo urobí. Keď v tom jej napadlo: čo ak jej dá stará mama peniaze na nový mobil? Za skúšku to stojí. Rozlúčila sa s mamou a odišla. Ešte pred domom vytiahla starý mobil z vrecka a napísala kamarátke, že na prechádzku nejde. Z vrecka si vytiahla aj slúchadlá a pustila si obľúbené pesničky. Bola už v polovici cesty, keď na ňu niekto zakričal. Z ucha si vytiahla jedno slúchadlo a spýtala sa, čo sa deje. Chlap, ktorý na ňu kričal, sedel v aute a cez spustené okienko sa na ňu milo usmieval a zakričal:

„Poď sem, mám super cukríky!“

Ružová Čiapočka odpovedala nevrlo a povýšenecky:

„Vy si myslíte, že som blbá? To je staromódne. Cukríky si môžete nechať!“

„A čo také by si chcela?“ spýtal sa chlap. Čiapočka sa zamyslela.

„Chcem nový mobil. Ten najmodernejší a najdrahší,“ odpovedala. Chlap sa celkom potešil.

„Poď so mnou, kúpim ti ho!“

Čiapočka nastúpila do auta a chlap naštartoval. Lenže nešiel do centra mesta, ale naopak, vzďaľoval sa od mesta veľkou rýchlosťou. Nakoniec zastavili pri starej chate hlboko v lese.

„Tu chcete kúpiť mobil?“ spýtala sa Čiapočka roztraseným hlasom, lebo už veľmi dobre vedela, že urobila veľkú chybu.

Chlap sa len zasmial a povedal: „Hlúpe dieťa. Ideš s cudzím človekom len kvôli mobilu!“

Čiapočka začala kričať: „Pomóc, pomóc!“ No nikto ju nepočul. Zosilnela hlas a kričala z plných pľúc: „ Pomôžte mi!“

Zrazu z lesa vyšiel horár s puškou, ktorý tam bol kontrolovať počet zvierat, doplniť zásoby sena do kŕmidiel a pozrieť, koľko stromčekov vysadili robotníci po výrube. Čiapočka sa neznámemu vytrhla a utekala k nemu, aby sa zachránila. Muž rýchlo nasadol do auta a ufujazdil preč. Čiapočka s horárom keď prišli do mesta, išli na policajnú stanicu a všetko tam rozpovedali. Hneď sa rozbehlo veľké pátranie.

Ružová Čiapočka si navždy zobrala ponaučenie. Už nechce ani nový mobil, ale verí rozprávkam, lebo aj v tej starodávnej O červenej čiapočke bolo poučenie, že netreba hovoriť s neznámymi na ceste.